¹Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tridsaťjeden rokov v Jeruzaleme.

¹ Yosiya gonda jiiri ahakku waato kaŋ a sintin ka may. A may jiiri waranza cindi fo Urusalima ra.

²A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, a chodil po cestách Dávida, svojho otca, a neuchýlil sa ani napravo, ani naľavo.

² A te haŋ kaŋ ga saba Rabbi diyaŋ gaa ka nga kaayo Dawda fondey gana. A mana kamba kambe ŋwaari wala kambe wow gaa haray.

³Ôsmeho roku svojho kraľovania, keď bol ešte len chlapec, začal hľadať Boha Dávida, svojho otca, a dvanásteho roku začal čistiť Judsko a Jeruzalem od výšin a hájov, od rytín a sliatin.

³ Zama a mayra jiiri ahakkanta ra, za zankataray ga cindi a gaa no, a sintin ka nga kaayo Dawda Irikoyo ceeci. Jiiri way cindi hinkanta ra mo a sintin ka tudey boŋ sududuyaŋ harey, da wayboro himandi bundu toorey, jabuyaŋ wane, da sooguyaŋ toorey kaa Yahuda nda Urusalima ra. A n'i hanandi yaadin cine.

⁴Lebo pred ním rozborili oltáre Bálov a slnečné obrazy, ktoré boly hore na nich, posekal, a háje, rytiny a sochy modiel skrúšil a obrátil na prach a rozsypal po hroboch tých, ktorí im obetovávali.

⁴ I na Baaley feemey mo bagu-bagu a jine, i na wayno himandey kaŋ go i se beene beeri-beeri mo. A na bundu toorey bagu, himandi jabante yaŋ waney. Sooguyaŋ himandey mo, a n'i ciya hamni, k'a say-say borey kaŋ na sargay te i se yaŋ din saarayey boŋ.

⁵A kosti kňazov popálil na ich oltároch a očistil Judsko a Jeruzalem.

⁵ A na alfagey biriyey mo ton i feemey boŋ. A na Yahuda da Urusalima hanandi mo.

⁶I po mestách pokolenia Manassesovho, Efraimovho a Simeonovho a až po Naftaliho, po ich pustinách naokolo,

⁶ Yaadin cine mo no a te Manasse da Ifraymu da Simeyon ra, hala nda Naftali laabey ra, nangu kulu kaŋ i go.

⁷poboril oltáre a háje a rytiny roztrieskal a obrátil na prach a všetky slnečné obrazy posekal po celej zemi Izraelovej. Potom sa navrátil do Jeruzalema.

⁷ A na feemey mo zeeri, ka wayboro himandi bundu toorey da jabuyaŋ himandey kulu bagu kal i ciya hamni. A na wayno himandey kulu beeri Israyla laabo kulu ra, ka ye Urusalima.

⁸A osemnásteho roku svojho kraľovania, keď čistil zem i dom Boží, poslal Šafána, syna Acaliášovho, a Maaseiáša, veliteľa mesta, a Joacha, syna Joachazovho, kancelára, aby opravil dom Hospodina, jeho Boha,

⁸ A ciya, a mayra jiiri way cindi ahakkanta ra, waato kaŋ a jin ka laabo da windo hanandi, kal a na Safan Azaliya izo, da Maaseya kaŋ ga gallo may, da Yowa Yohaz izo kaŋ ga hantum yaŋ donton i ma Rabbi nga Irikoyo fuwo hanse.

⁹ktorí, keď prišli k veľkňazovi Hilkiášovi, dali mu peniaze, donesené do domu Božieho, ktoré boli sobrali Levitovia, strážni prahu, od Manassesa a Efraima a od všetkého ostatku Izraelovho i od celého Júdu a Benjamina jako aj od obyvateľov Jeruzalema.

⁹ I kaa alfaga beero Hilciya do. I na nooro no a se kaŋ borey kande Irikoy windo ra, haŋ kaŋ Lawi borey kaŋ yaŋ ga meyey batu margu-margu Manasse da Ifraymu borey, da Israyla kulu kaŋ cindi, da Yahuda da Benyamin, da Urusalima gorokoy mo kambey ra.

¹⁰A dali ich na ruku tých, ktorí konali prácu, ktorí boli ustanovení dozerať v dome Hospodinovom, a tí ich dávali tým, ktorí robili prácu, ktorí robili v dome Hospodinovom, aby ponaprávali čo bolo poškodené, a tiež aby aj ináče opravili dom.

¹⁰ I na nooro daŋ goy-teerey kaŋ yaŋ ga Rabbi windo goyo haggoy kambe ra. Ngey mo n'a no goy izey kaŋ goono ga goy Rabbi windo ra se, zama i ma windo hanse k'a gaabandi.

¹¹A dali tesárom a staviteľom, aby nakúpili tesaných kameňov a dreva na väzby a aby hradami opatrili domy, ktoré boli porúchali kráľovia Júdovi.

¹¹ Ngey mo n'a no sacey da cinakoy se, hal i ma tondi jabante yaŋ da kataakuyaŋ kaŋ ga saba day. I ga goy d'ey ka fuwey kaŋ yaŋ Yahuda bonkooney halaci din beeney daabu.

¹²A mužovia konali verne prácu, nad ktorými boli ustanovení Jachat a Obadiáš, Levitovia zo synov Meráriho, a Zachariáš a Mešullam zo synov Kehátových, aby boli na čele. A boli to Levitovia, ktorí sa všetci rozumeli do nástrojov k spevu.

¹² Borey mo na goyo te da naanay. I jine funey ga ti Yahat da Obadiya, Merari do haray Lawi boro yaŋ, da Zakariya da Mesullam, Kohat izey do haray boroyaŋ. Lawi borey ra mo, borey kulu kaŋ yaŋ ga goni dooni goy jinay gaa,

¹³A boli aj nad tými, ktorí nosili bremená, a viedli predok všetkým, ktorí konali prácu čo do jakejkoľvek služby. A z Levitov boli tiež pisári, úradníci a vrátni.

¹³ ngey mo ga haggoy da jinay jarekoy. I ga haggoy mo da boro kulu a goyo ra. Lawi borey ra mo hantumkoyaŋ, da doogariyaŋ, da windi me batukoyaŋ go no.

¹⁴A keď vynášali peniaze, ktoré boly podonášané do domu Hospodinovho, našiel kňaz Hilkiáš knihu zákona Hospodinovho, vydaného skrze Mojžiša.

¹⁴ Waato kaŋ i goono ga nooro kaŋ i kande Rabbi windo ra kaa taray, Alfa Hilciya na Rabbi asariya tira kaŋ Musa hantum din gar.

¹⁵Vtedy odpovedal Hilkiáš a riekol Šafánovi, pisárovi: Našiel som knihu zákona v dome Hospodinovom. A Hilkiáš dal knihu Šafánovi.

¹⁵ Hilciya mo salaŋ ka ne hantumkwa Safan se ka ne: «Ay na Tawretu tira gar Rabbi windo ra.» Hilciya na tira no Safan se mo.

¹⁶A Šafán doniesol knihu ku kráľovi a doniesol kráľovi aj odpoveď a riekol takto: Všetko, čo bolo oddané do rúk tvojich služobníkov, robia.

¹⁶ Kala Safan na tira sambu ka kond'a bonkoono do. A ne a se mo: «Goy kulu kaŋ i daŋ ni tamey kambe ra, i goono g'a te.

¹⁷A vysypúc peniaze, ktoré sa našly v dome Hospodinovom, dali ich do rúk ustanoveným na dozor a do rúk tým, ktorí robia prácu.

¹⁷ Iri na nooro kaŋ i gar Rabbi windo ra din gusam k'a daŋ jine borey da goy-izey kambe ra.»

¹⁸Pri tom oznámil Šafán, pisár, kráľovi a riekol: Kňaz Hilkiáš mi dal knihu. A Šafán z nej čítal pred kráľom.

¹⁸ Hantumkwa Safan mo ye ka salaŋ bonkoono se ka ne: «Alfa Hilciya n'ay no tira fo.» Safan mo na tira caw bonkoono jine.

¹⁹A stalo sa, keď počul kráľ slová zákona, že roztrhol svoje rúcho.

¹⁹ A ciya mo, alwaato kaŋ bonkoono maa sanney kaŋ go asariya ra, kal a na nga bankaarayey tooru-tooru.

²⁰A kráľ rozkázal Hilkiášovi a Achikámovi, synovi Šafánovmu, a Abdonovi, synovi Míchovmu, a Šafánovi, pisárovi, a Asaiášovi, služobníkovi kráľovmu, a povedal:

²⁰ Kala bonkoono na Hilciya, nda Ahikam Safan izo, da Abdon Mikaya izo, da hantumkwa Safan, da Asaya bonkoono bannya lordi ka ne:

²¹Iďte, opýtajte sa Hospodina o mne a o ľude, pozostalom z Izraela a Júdu, vzhľadom na slová knihy, ktorá sa našla, lebo je to veľká prchlivosť Hospodinova, ktorá je vyliata na nás, pretože naši otcovia neostríhali slova Hospodinovho, aby boli činili podľa všetkého toho, čo je napísané v tejto knihe.

²¹ «Wa koy ka Rabbi hã ay se, da borey kaŋ cindi Israyla nda Yahuda ra yaŋ mo se, tiro wo kaŋ i gar ciine ra. Zama Rabbi futa kaŋ a ga gusam iri boŋ ga beeri, zama iri kaayey mana Rabbi sanno haggoy, i mana goy mo da hay kulu kaŋ i hantum tira wo ra.»

²²A tak odišiel Hilkiáš a tí, ktorých poslal kráľ, k prorokyni Hulde, žene to Šallúma, syna Tokhata, syna Chasru, ktorý strážil rúcha. Bývala v Jeruzaleme na druhej strane, a hovorili s ňou podľa toho.

²² Hilciya mo da borey kaŋ yaŋ bonkoono lordi koy wayboro annabo Hulda do, kaŋ ga ti Sallum wande. Sallum no ga ti bankaarayey fuwo batukwa. Baabo maa Tikba, kaayo maa Haras. Waybora din go Urusalima Misne kura ra da goray. Kala Hilciya salaŋ a se sanno din boŋ.

²³A ona im riekla: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Povedzte mužovi, ktorý vás poslal ku mne:

²³ Waybora mo ne i se: «Yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci: Wa ci bora kaŋ n'araŋ donton ay gaa din se:

²⁴Takto hovorí Hospodin: Hľa, uvediem zlé na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetky zlorečenstvá, ktoré sú napísané v knihe, ktorú čítali pred kráľom Júdovým.

²⁴ Rabbi ne: Guna, ay ga masiiba candi ka kande nango wo d'a ra gorokoy gaa, danga laaliyaŋ kulu kaŋ i hantum tira kaŋ i caw Yahuda bonkoono jine din ra.

²⁵Pre to, že ma opustili a kadili iným bohom, aby ma popudzovali všelijakými dielami svojich rúk; preto sa vyleje moja prchlivosť na toto miesto a nebude uhasená.

²⁵ Zama i n'ay furu ka dugu ton de-koy fooyaŋ se, zama i m'ay zokoti nda ngey kambe goyey kulu, woodin sabbay se no ay g'ay dukuro gusam nango wo boŋ, hay kulu s'a ban mo.

²⁶A judskému kráľovi, ktorý vás poslal pýtať sa Hospodina, takto poviete: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, čo sa týka slov, ktoré si počul.-

²⁶ Amma Yahuda bonkoono kaŋ n'araŋ donton araŋ ma hã Rabbi gaa din, haŋ kaŋ araŋ ga ci a se neeya: Yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci, nga kaŋ me sanno ni maa din:

²⁷Pretože zmäklo tvoje srdce, a pokoril si sa pred Bohom, keď si počul jeho slová proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, tedy preto, že si sa pokoril predo mnou a roztrhol si svoje rúcho a plakal si predo mnou, preto som i ja počul, hovorí Hospodin.

²⁷ Za kaŋ ni wo, ni bine ga baan, ni na ni boŋ kaynandi mo Irikoy jine alwaato kaŋ ni maa a sanno nango wo d'a ra gorokoy boŋ, ni na ni boŋ kaynandi mo ay jine hala ni na ni bankaarayey tooru ka hẽ ay jine, ay mo maa ni se. Yaadin no Rabbi ci.

²⁸Hľa, pripojím ťa k tvojim otcom, a budeš sprataný do svojich hrobov v pokoji, a nebudú hľadieť tvoje oči na všetko to zlé, ktoré uvediem na toto miesto a na jeho obyvateľov.- A doniesli kráľovi odpoveď.

²⁸ A go, ay ga ni margu ni kaayey banda. Ni ga to ni saara do laakal kanay ra. Ni moy si di masiiba kulu kaŋ ay ga candi ka kande nango wo ra, d'a a ra gorokoy gaa.» Diyey mo ye ka kaa bonkoono do da sanno.

²⁹Potom poslal kráľ poslov a shromaždil všetkých starších Júdu a Jeruzalema.

²⁹ Bonkoono donton i ma Yahuda da Urusalima arkusey kulu margu.

³⁰A kráľ vyšiel hore do domu Hospodinovho i všetci mužovia Júdu, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, Levitovia a všetok ľud, od veľkého až do malého, a čítal v ich prítomnosti, tak aby počuli, všetky slová knihy smluvy, ktorá bola najdená v dome Hospodinovom.

³⁰ Bonkoono ziji ka koy Rabbi windo do, nga nda Yahuda boro fo kulu, da Urusalima gorokoy, da alfagey, da Lawi borey, da jama kulu, ibeeri gaa, ikayna gaa. A na sappa tira kaŋ i gar Rabbi windo ra din sanney kulu caw i hangey ra.

³¹A kráľ stojac na svojom mieste učinil smluvu pred Hospodinom, že bude nasledovať Hospodina a ostríhať jeho prikázania, jeho svedoctvá a jeho ustanovenia celým svojím srdcom a celou svojou dušou a že bude činiť slová smluvy, ktoré sú napísané v tejto knihe.

³¹ Bonkoono binde kay nga kayyaŋ nango ra ka alkawli sambu Rabbi jine, ka ne nga ga Rabbi gana, nga m'a lordey, d'a seedey, d'a hin sanney haggoy da nga bina kulu da nga fundo kulu mo, zama nga ma sappa sanney kaŋ go hantumante tira ra din toonandi.

³²A rozkázal, aby stál pri tom každý, kto sa nachádza v Jeruzaleme a v Benjaminovi. A obyvatelia Jeruzalema robili podľa smluvy Boha, Boha svojich otcov.

³² Borey kulu kaŋ yaŋ i gar Urusalima da Benyamin ra, a na ngey mo daŋ i ma kay alkawlo gaa. Urusalima borey mo goy Irikoy sappa boŋ, ngey kaayey Irikoyo nooya.

³³A Joziáš odstránil všetky ohavnosti zo všetkých zemí, ktoré patrily synom Izraelovým, a pridŕžal všetkých, ktorí sa nachádzali v Izraelsku, aby slúžili Hospodinovi, svojmu Bohu. Neodstúpili po všetky jeho dni, aby neboli nasledovali Hospodina, Boha svojich otcov.

³³ Yosiya binde na fanta hari jinayey kulu kaa Israyla izey laabey kulu ra. Borey kulu kaŋ i gar Israyla ra, a n'i tilasandi i ma may Rabbi ngey Irikoyo se. A fundi jirbey kulu ra i mana fay da Rabbi, ngey kaayey Irikoyo.