1A ľud zeme vzal Jehoachaza, syna Joziášovho, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca v Jeruzaleme.
1 Laabo borey na Yosiya izo Yehowahaz sambu k'a didiji bonkooni a baabo nango ra Urusalima.
2Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme.
2 Yehowahaz gonda jiiri waranka cindi hinza waato kaŋ a sintin ka may. A may handu hinza Urusalima ra.
3A odstránil ho egyptský kráľ v Jeruzaleme a pokutoval zem na sto hrivien striebra a na hrivnu zlata.
3 Misira bonkoono mo n'a kaa koytara ra noodin Urusalima ra. A na laabu jukke nzarfu ton taaci nda jare cine da wura kilo waytaaci cindi gu cine.
4A egyptský kráľ urobil kráľom Eljakima, jeho brata, nad Judskom a nad Jeruzalemom a premenil jeho meno na Jehojakima, kým Joachaza, jeho brata, vzal Necho a zaviedol ho do Egypta.
4 Misira bonkoono mo na Yehowahaz nya izo Eliyacim didiji bonkooni Yahuda nda Urusalima boŋ. A n'a maa barmay ka daŋ Yehoyacim. Neko n'a nya izo Yehowahaz sambu ka kond'a Misira.
5Jehojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodina, jeho Boha.
5 Yehoyacim gonda jiiri waranka cindi gu alwaato kaŋ a sintin ka may. A may jiiri way cindi fo Urusalima ra. A na goy laalo goy te Rabbi nga Irikoyo diyaŋ gaa.
6Proti nemu prišiel hore Nabuchodonozor, babylonský kráľ, a poviazal ho dvoma medenými reťazami, aby ho odviedol do Babylona.
6 Babila bonkoono Nebukadnezzar mo kande Yehoyacim gaa wongu. A n'a haw da guuru-say sisiriyaŋ zama nga ma kond'a Babila.
7Aj niečo z nádob domu Hospodinovho odpravil Nabuchodonozor do Babylona a dal ich do svojho chrámu v Babylone.
7 Nebukadnezzar na Rabbi windo ra jinay fooyaŋ ku mo ka kond'ey Babila. A n'i daŋ nga tooro windo ra noodin Babila.
8A ostatné deje Jehojakimove jako i jeho ohavnosti, ktoré páchal, a čo sa iné našlo pri ňom, to hľa, je napísané v knihe kráľov Izraelových a Júdových. A kraľoval Jehojachin, jeho syn, miesto neho.
8 Yehoyacim goy cindey mo, d'a fanta harey kaŋ a te, da taalo kaŋ i gar a do, ngey neeya, i n'i hantum Israyla da Yahuda bonkooney tira ra. A izo Yehoyacin te bonkooni a nango ra.
9Jehojachin mal osem rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval tri mesiace a desať dní v Jeruzaleme. A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových.
9 Yehoyacin gonda jiiri ahakku waato kaŋ a sintin ka may. A may handu hinza nda jirbi way Urusalima ra. A na goy laalo te Rabbi diyaŋ gaa.
10Potom po roku poslal kráľ Nabuchodonozor po neho a dal ho zaviesť do Babylona so vzácnymi nádobami domu Hospodinovho a urobil kráľom Cedekiáša, jeho brata, príbuzného, nad Judskom a nad Jeruzalemom.
10 Waato kaŋ jiiro bare, bonkoono Nebukadnezzar donton i ma kond'a Babila, nga nda Rabbi windo jinay hanney. I n'a dumi fo Zedeciya daŋ koytaray Yahuda nda Urusalima boŋ.
11Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme.
11 Zedeciya gonda jiiri waranka cindi fo waato kaŋ a sintin ka may. A may jiiri way cindi fo Urusalima ra.
12A robil to, čo je zlé v očiach Hospodina, jeho Boha. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, ktorý mu hovoril slovo z úst Hospodinových.
12 A na goy laalo te Rabbi nga Irikoyo diyaŋ gaa. A mana nga boŋ kaynandi annabi Irimiya jine, nga kaŋ na Rabbi me sanno salaŋ.
13Ba sprotivil sa i kráľovi Nabuchodonozorovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha, a zatvrdil svoju šiju a urputne sa zoprel vo svojom srdci, že sa nevráti k Hospodinovi, Bohu Izraelovmu.
13 A murte mo Bonkoono Nebukadnezzar gaa, nga kaŋ n'a daŋ zeyaŋ Irikoy maa boŋ, amma a na nga hanga sandandi. A na nga bina sandandi mo nga ma si bare ka ye Rabbi, Israyla Irikoyo do.
14Áno, aj všetky kniežatá kňazov i ľud dopúšťali sa mnohých a veľkých prestúpení robiac podľa všetkých ohavností pohanských národov a poškvrnili dom Hospodinov, ktorý bol posvätil v Jeruzaleme.
14 Alfaga beerey kulu mo, da jama na asariya daaru gumo, dumi cindey fanta harey kulu boŋ. I na Rabbi windo kaŋ a hanandi Urusalima ra din ziibandi.
15A keď posielal k nim Hospodin, Bôh ich otcov, výstražný hlas po svojich posloch zavčasu a znova a znova, lebo mu bolo ľúto jeho ľudu a jeho príbytku,
15 Rabbi mo, i kaayey Irikoyo donton i gaa nga diyey do. A ga soobay k'i donton, zama a ga bakar nga borey se, da nga nangora mo se.
16posmievali sa poslom Božím a opovrhovali jeho slovami a mali jeho prorokov za bludárov, až vzplanul prchký hnev Hospodinov na jeho ľud tak, že už nebolo lieku.
16 Amma i na Irikoy diyey hahaara, i donda a sanno. I na me nyatte a annabey gaa, hala Rabbi futa tun ka gaaba nda nga jama, hal a sinda safari.
17A doviedol hore na nich chaldejského kráľa, ktorý pobil ich mládencov mečom v dome ich svätyne a nezľutoval sa ani nad mládencom ani nad pannou, nad starším ani nad kmeťom; všetkých vydal do jeho ruky.
17 Woodin se no a kande Kaldancey bonkoono i gaa. Nga mo n'i arwasey wi da takuba i nangu hananta ra. Arwasu gaa, wandiyo gaa, albeeri gaa, hamni kwaaray gaa, a mana bakar baa afo se. Rabbi n'i kulu daŋ a kambe ra.
18K tomu i všetky nádoby domu Božieho, veľké i malé, i poklady domu Hospodinovho i poklady kráľove i jeho kniežatá, to všetko pobral a dopravil do Babylona.
18 Irikoy windo jinay kulu, ikayna nda ibeeri, da Rabbi fuwo ra jinay darzantey, da koyo wane jinay darzantey, d'a mayraykoyey waney, woodin yaŋ kulu a kond'ey Babila.
19A napokon spálili dom Boží a rozborili múr Jeruzalema i všetky jeho paláce popálili ohňom i všetko jeho vzácne náradie zničili.
19 I na Irikoy windo ton ka Urusalima birni cinaro bagu-bagu. I n'a faadey kulu ton da danji, i n'a jinay hanney kulu halaci.
20A to, čo pozostalo po meči, prestehoval do Babylona do zajatia, a boli jemu a jeho synom za služobníkov, až dokiaľ nekraľovalo perzské kráľovstvo,
20 Borey kaŋ yaŋ na takuba yana mo, a kond'ey Babila. I ciya a tamyaŋ d'a izey mo waney hal a to Persiya mayra zamana gaa,
21aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané skrze ústa Jeremiášove, dokiaľ sa nenakochala zem svojich sobôt; po všetky dni, ktoré ležala púšťou, odpočívala, aby sa vyplnilo sedemdesiat rokov.
21 zama i ma Rabbi sanno kaŋ a ci Irimiya me ra toonandi, hala waati kaŋ cine laabo ga maa nga asibtey kaani. Zama duumi kaŋ a goono ga goro kurmu, a n'a asibtey haggoy, hala jiiri wayye timmante.
22Potom prvého roku Cýra, perzského kráľa, aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané skrze ústa Jeremiáša, zobudil Hospodin ducha Cýra, perzského kráľa, a tak dal vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, a to i písmom týmito slovami:
22 I go no binde, Persiya bonkoono Sirus koytara jiiri sintina ra, zama Rabbi sanno kaŋ a ci annabi Irimiya me ra ma to, kala Rabbi n'a daŋ Persiya bonkoono Sirus biya ra hal i ma fe nga mayra kulu ra. A naŋ i ma hantum mo ka ne:
23Takto hovorí Cýrus, perzský kráľ: Hospodin, Bôh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu vystavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Preto kto je kde medzi vami zo všetkého jeho ľudu, Hospodin, jeho Bôh, nech je s ním, a nech ide ta hore.-
23 «Yaa no Persiya bonkoono Sirus ne: ‹Rabbi Irikoy kaŋ go beene, a na ndunnya mayrayey kulu no ay se. A gaabandi ay se mo ya windi cina nga se Urusalima ra, kwaara kaŋ go Yahuda laabo ra. Boro kulu kaŋ no araŋ a borey ra, Rabbi a Irikoyo ma goro a banda. Bora ma tun ka koy noodin.› »