¹A kráľovná zo Šeby počula povesť o Šalamúnovi a prišla, aby zkúsila Šalamúna ťažkými otázkami v Jeruzaleme, a prišla s bohatstvom, veľmi velikým, a to s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a množstvo zlata i drahé kamene. A prijdúc k Šalamúnovi hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci.

¹ Waato kaŋ cine Seba wayboro bonkoono maa Suleymanu maa beera, a kaa Urusalima zama nga ma Suleymanu si da hãayaŋ kaŋ ga sandi. A kande dumko boobo, da yoyaŋ kaŋ go ga maafe jinayyaŋ jare, da wura boobo, da hiiri caadante yaŋ. Waato kaŋ a kaa Suleymanu do, a na hay kulu kaŋ go nga bina ra kaa taray a se.

²A Šalamún jej dal odpoveď na všetky jej slová, ani nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred Šalamúnom, na ktorú by jej nebol dal odpovedi.

² Suleymanu tu a se a hãayaŋey kulu boŋ. Hay kulu mana tugu Suleymanu se kaŋ a si hin ka ci wayboro bonkoono se.

³Vtedy, keď videla kráľovná zo Šeby múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil,

³ A binde, waato kaŋ Seba wayboro bonkoono di Suleymanu bayra, da windo kaŋ a cina,

⁴a jedlá jeho stola a sediská jeho služobníkov a stanoviská jeho posluhovačov a ich rúcha a jeho pohárnikov a ich rúcha a jeho schodište, ktorým chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu,

⁴ d'a taablo boŋ ŋwaaro, d'a faadancey gora, d'a tamey bayra, d'i bankaarayey, da borey kaŋ yaŋ g'a no haŋyaŋ hari, da ngey mo bankaarayey, da fonda kaŋ a ga ziji ka koy Rabbi windo do -- wayboro wo gaa yay.

⁵a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,

⁵ Kal a ne bonkoono se: «Baaro kaŋ ay maa za ay laabo ra din, cimi no, ni sanney da ni bayra wane.

⁶a neverila som ich slovám, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica veľkosti tvojej múdrosti; prevýšil si povesť, ktorú som počula.

⁶ Amma kulu nda yaadin ay mana i sanney cimandi, kala waato kaŋ ay kaa, ay di nin d'ay mo. A go mo, ni bayra jara beera, i man'a ci ay se. Ni gaabu ka bisa baaro kaŋ ay maa din.

⁷Blahoslavení sú tvoji mužovia a blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou ustavične a počúvajú tvoju múdrosť.

⁷ Bine-kaani-koy yaŋ no ni borey, bine-kaani-koy yaŋ mo no ni tamey wo kaŋ yaŋ go ga kay ni jine han kulu, i go ga maa ni bayra.

⁸Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na svoj trón za kráľa, Hospodinovi, tvojmu Bohu; pretože tvoj Bôh miluje Izraela postaviac ho tak, aby stál na veky, dal ťa nad nimi za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.-

⁸ Wa Rabbi ni Irikoyo sifa, nga kaŋ maa ni kaani hal a na ni sinji nga karga boŋ, ni ma ciya bonkooni Rabbi ni Irikoyo sabbay se. Za kaŋ ni Irikoyo ga ba Israyla, kaŋ a g'i sinji hal abada, woodin se no a na ni ciya i se bonkooni, ni ma cimi ciiti nda adilitaray goy te.»

⁹A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veliké množstvo i drahých kameňov. Ani nebolo nikdy viacej dovezené toľko a takých voňavých vecí jako to, čo dala kráľovná zo Šeby kráľovi Šalamúnovi.

⁹ Wayboro bonkoono mo na koyo no wura ton gu nda jare cine, da maafe jinay yulwante gumo, da tondi caadante yaŋ. Maafe jinayey kaŋ Seba wayboro bonkoono na bonkoono Suleymanu no, i cine si no.

¹⁰Ale aj služobníci Chíramovi a služobníci Šalamúnovi, ktorí doviezli zlato z Ofíra, doviezli algummového dreva i drahých kameňov.

¹⁰ Hiram tamey banda mo Suleymanu tamey kaŋ kande wura ka fun Ofir, i kande almug bunduyaŋ da tondi caadante yaŋ mo.

¹¹A kráľ narobil z toho algummového dreva chodieb do domu Hospodinovho a do domu kráľovho a citár a hárf pre spevákov, a nebolo nikdy predtým vidieť takých vecí v zemi Júdovej.

¹¹ Almug bundey din, bonkoono na fu kaarimi hari yaŋ te d'a Rabbi fuwo se da bonkoono windo mo se. A na moolo beeri da moolo kayna yaŋ mo te doonkoy se, kaŋ i mana di i dumiyaŋ baa ce fo Yahuda laabo ra.

¹²A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si žiadala, krome toho, čo bola doniesla ku kráľovi. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej služobníci.-

¹² Bonkoono Suleymanu mo na Seba wayboro bonkoono no hay kulu kaŋ dumi a ga ba, haŋ kaŋ a ŋwaaray me, kaŋ bisa haŋ kaŋ a kande bonkoono se deedandiyaŋ. A binde bare ka ye ka koy nga kwaara, nga nda nga tamey.

¹³A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiat šesť hrivien zlata,

¹³ Wura kaŋ ga kaa Suleymanu do jiiri folloŋ ra, a neesiyaŋ tiŋay ton waranza cine no,

¹⁴krome toho, čo prišlo od kupcov a čo donášali obchodníci, ale i všetci kráľovia Arábie i správcovia zeme donášali Šalamúnovi zlato a striebro.

¹⁴ kaŋ baa si wo kaŋ fatawc'izey da dillaŋey ga kande. Laarabey bonkooney kulu da laabu maykoy mo soobay ka kande wura nda nzarfu Suleymanu do.

¹⁵A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov kovaného zlata dal na jedenkaždý štít.

¹⁵ Bonkoono Suleymanu binde na koray beeri zangu hinka te da wura danante. Wura danante kilo iyye cine go koray fo kulu ra.

¹⁶Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tristo šeklov zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich složil v dome lesa Libanona.

¹⁶ A te mo koray zangu hinza nda wura danante. Koray fo kulu mo, wura kilo hinza nda jare go a ra. Bonkoono n'i daŋ mo Liban tuuri zugay faada ra.

¹⁷A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho čistým zlatom.

¹⁷ Bonkoono na cebeeri hinje karga bambata fo mo te k'a daabu nda wura hanno.

¹⁸Trón mal šesť stupňov i podnož zo zlata, ktoré boly prichytené k trónu, a operadlá boly z jednej i z druhej strany nad sediskom, a dvaja ľvi stáli vedľa operadiel.

¹⁸ Kaarimi hari iddu no ka bara hal i ga to karga do, da wura wane ce dake yaŋ, kaŋ ga margu nda karga, da kambeyaŋ kuray kulu nangora gaa. Muusu beeri hinka mo goono ga kay kambey din gaa.

¹⁹A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo.

¹⁹ Kaarimi hari iddo din boŋ mo gonda muusu beeri way cindi hinka, i goono ga kay kambu hinka kulu gaa. I mana karga din cine te mo mayray kulu ra.

²⁰A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z rýdzeho zlata. Nebolo ničoho zo striebra, lebo striebro nebolo vo dňoch Šalamúnových považované za nič;

²⁰ Bonkoono Suleymanu hangaasiyey kulu, wura wane yaŋ no. Liban tuuri zugay faada ra mo, a taasey kulu wura zalla wane yaŋ no. I mana nzarfu ciya hay kulu Suleymanu jirbey ra.

²¹pretože kráľove lode chodily do Taršíša so služobníkmi Chíramovými; raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovu kosť a opice a pávy.

²¹ Zama bonkoono gonda hiyaŋ kaŋ ga koy Tarsis Hiram tamey banda. Jiiri hinza kulu ra Tarsis hiyey ga kaa sorro fo. I ga kande wura da nzarfu nda cebeeri hinjeyaŋ da foono beeriyaŋ da makka curoyaŋ.

²²A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a múdrosti.

²² Yaadin mo no Bonkoono Suleymanu bisa ndunnya koyey kulu arzaka nda laakal.

²³Preto všetci kráľovia zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca.

²³ Ndunnya koyey kulu goono ga ceeci ngey ma di Suleymanu, i ma maa a laakalo mo kaŋ Irikoy daŋ a bina ra.

²⁴A tí všetci donášali každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby a rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, čo na ktorý rok prišlo.-

²⁴ I boro fo kulu ga kande nga nooyaŋo: wura nda nzarfu jinayyaŋ, da bankaarayyaŋ, da wongu jinayyaŋ, da yaaziyaŋ, da bariyaŋ, da alambaanayaŋ -- yaadin cine no jiiri kulu.

²⁵A Šalamún mal štyri tisíce stájí pre kone a vozy a dvanásť tisíc jazdcov, ktorých umiestil v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme.

²⁵ Suleymanu gonda kangay zambar taaci, bari nda torko jisiyaŋ se. A gonda bari-kari zambar way cindi hinka, kaŋ yaŋ a fay-fay ka jisi torkey galley ra, da bonkoono banda Urusalima ra.

²⁶Panoval nad všetkými kráľmi od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egypta.

²⁶ A na koyey kulu may za Ufratis isa gaa kal a ma koy hala Filistancey laabu, ka koy mo Misira hirro gaa.

²⁷A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, planých fíkov, ktorých je na rovine množstvo.

²⁷ Bonkoono mo na nzarfu ciya sanda day tond'izeyaŋ Urusalima ra. Sedre* bundu mo, a n'a ciya sanda durmi bundu kaŋ go Safela batama ra, baayaŋ se.

²⁸A kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta i zo všetkých zemí.

²⁸ I kande Suleymanu se bariyaŋ ka fun Misira da laabey kulu ra.

²⁹A ostatné deje Šalamúnove, prvé i posledné, či nie sú napísané v dejinách proroka Nátana a v proroctve Achiáša Šilonského a vo videniach vidiaceho Iddu o Jeroboámovi, synovi Nebátovom?

²⁹ Suleymanu goy cindey binde, za sintinay wano ka koy kokor banda wano, manti i n'i hantum annabi* Natan sanney ra, da Ahiya Silon bora annabitara ra, da Iddo kaŋ ga fonnay bangandey ra, kaŋ a di Yerebowam Nebat izo boŋ?

³⁰A Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov.

³⁰ Suleymanu na mayray te Urusalima ra Israyla kulu boŋ jiiri waytaaci.

³¹A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávida, jeho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.

³¹ Suleymanu kani nga kaayey banda, i n'a fiji mo a baabo Dawda birno ra. A izo Rehobowam te bonkooni a nango ra.