¹A potom sa stalo, že si Absalom zadovážil voz a kone a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním.

¹ Woodin banda Absalom na torkoyaŋ da bariyaŋ soola nga boŋ se, nda boro waygu kaŋ yaŋ ga zuru a jine.

²A Absalom vstávajúc skoro ráno postavoval sa pri ceste, ktorá viedla do brány, a kedykoľvek išiel niektorý muž, ktorý mal nejaký spor, ku kráľovi na súd, každého zavolal Absalom k sebe a hovoril: Z ktorého mesta si ty? A keď odpovedal: Tvoj služobník je z toho a z toho pokolenia Izraelovho,

² Absalom mo ga tun za da hinay ka kay birni meyo fonda jarga. A ciya mo, da boro fo gonda nga kalima sanni kaŋ a ga konda bonkoono do zama nga ma ciiti a se, kala Absalom ma bora ce ka ne: «Ni ya kwaara woofo boro no?» Kala nga mo ma ne: «Ay, ni bannya ya Israyla kunda ya-cine boro no.»

³riekol mu Absalom: Hľaď, tvoje slová sú dobré a spravedlivé, ale nemáš nikoho od kráľa, kto by ťa počul.

³ Absalom mo ma ne bora se: «Guna, ni sanno ga boori, a gonda cimi mo, amma i mana boro kulu daŋ bonkoono do kaŋ ga maa ni se.»

⁴A ešte povedal Absalom: Ó, keby mňa ustanovili za sudcu v zemi, aby ku mne prišiel každý, kto by mal nejaký spor alebo súd, a prislúžil by som mu spravedlivosť!

⁴ Absalom ma ne koyne: «Ay! D'a ciya ay no i daŋ alkaali laabo ra, doŋ hala boro fo gonda kalima sanni wala ciiti, a ma kand'a ay do. Ay mo, doŋ ay ga cimi ciiti te a se!»

⁵A stávalo sa, keď sa niekedy niekto priblížil, aby sa mu poklonil, že vystrel svoju ruku, uchopil ho a bozkal ho.

⁵ A ciya mo, waato kaŋ boro fo maan zama nga ma sombu a se, kala Absalom ma nga kambe salle ka bora di k'a garba sunsum.

⁶Tak podobne robil Absalom celému Izraelovi, všetkým, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. A takým činom ukradol Absalom srdce mužov Izraelových.

⁶ Yaadin no Absalom soobay ka te Israyla ra, boro kulu kaŋ ga ba ka koy bonkoono do ciiti ceeciyaŋ se. Yaadin mo no Absalom na Israyla alborey biney bare nd'a.

⁷A stalo sa po štyridsiatich rokoch, že povedal Absalom kráľovi: Dovoľ, prosím, že by som odišiel a splnil svoj sľub, ktorý som sľúbil Hospodinovi, v Hebrone.

⁷ Jiiri taaci timmante banda, kala Absalom ne bonkoono se: «Ay ga ni ŋwaaray, ma yadda ay se ay ma koy Hebron k'ay sarti kaŋ ay sambu Rabbi se toonandi.

⁸Lebo tvoj služobník sľúbil sľub, keď som býval v Gešúre, v Aramejsku, povediac: Ak ma kedy zase navráti Hospodin do Jeruzalema, budem slúžiť Hospodinovi.

⁸ Zama ay, ni bannya na sarti sambu za ay go Gesur, Suriya laabo ra, ka ne: hala day daahir Rabbi ye ka kande ay Urusalima, waato din gaa ay ga sududu Rabbi se.»

⁹A kráľ mu povedal: Iď v pokoji. A tak sa sobral a odišiel do Hebrona.

⁹ Bonkoono ne a se: «Ma koy baani.» A binde tun ka koy Hebron.

¹⁰A Absalom poslal vyzvedačov do všetkých pokolení Izraelových povediac: Keď počujete zvuk trúby, poviete: Absalom kraľuje v Hebrone!

¹⁰ Amma Absalom na ma-cararayaŋ daŋ Israyla kundey kulu ra ka ne: «Saaya kaŋ cine araŋ maa hilli karyaŋ, kal araŋ ma ne: ‹Absalom no ga ti bonkooni Hebron ra!.› »

¹¹A s Absalomom išlo dvesto mužov z Jeruzalema, ktorí boli pozvaní, a išli vo svojej prostote nevediac celkom o ničom.

¹¹ Alboro zangu hinka mo fatta Urusalima birno ra Absalom banda kaŋ yaŋ i n'i ce no, amma jaŋ-ka-bay ra no i koy. I mana bay hay kulu gaa.

¹²A Absalom poslal poslov a dal povolať Achitofela Gilonského, radcu Dávidovho, z jeho mesta, z Gilona, kým obetoval svoje obeti. A bolo to mohutné spiknutie, lebo ustavične pribúdalo ľudu, ktorý bol s Absalomom.

¹² Absalom donton mo i ma Dawda saawarekasina Ahitofel, Jiloni bora ce nga kwaara ra, danga Jilo nooya, za a go sargay salleyaŋ gaa. Murteyaŋo mo go, a te gaabi, zama waati kulu borey kaŋ yaŋ ga kaa Absalom do go ga tonton day no.

¹³Potom prišiel posol k Dávidovi, ktorý oznamoval: Srdce mužov Izraelových sa obrátilo po Absalomovi!

¹³ Diya fo mo kaa Dawda do ka ne: «Israyla borey biney bare ka ye Absalom gaa.»

¹⁴Vtedy riekol Dávid všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Vstaňte, a utečme, lebo ináče nebude úniku pred Absalomom. Ponáhľajte sa odísť, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás a neuvalil na nás zlého a nepobil mesta ostrím meča.

¹⁴ Dawda binde ne nga tamey kulu kaŋ go nga do Urusalima yaŋ se: «Wa tun, iri ma zuru, zama da manti yaadin no boro si no iri ra kaŋ ga yana ka fun Absalom kambe ra. Wa te diraw ciine, a ma si iri gar da waasi, a ma kaŋ iri boŋ da laala ka birno kar da takuba.»

¹⁵A služobníci kráľovi povedali kráľovi: Čokoľvek zvolí náš pán kráľ, hľa, sme tvoji služobníci.

¹⁵ Bonkoono tamey mo ne: «Guna, iri ni tamey go soolante. Iri ga te mo haŋ kaŋ bonkoono ga suuban.»

¹⁶A tak vyšiel kráľ i celý jeho dom peší, iba čo zanechal kráľ desať žien, ženín, aby dozeraly na dom.

¹⁶ Bonkoono binde fatta, a almayaaley kulu mo n'a gana. Bonkoono na wayboro fooyaŋ naŋ, ngey boro way kaŋ wahayyaŋ no, zama i ma windo batu se.

¹⁷A tedy vyšiel kráľ i všetok ľud peší, a zastavili sa pri Bét-mercháku.

¹⁷ Bonkoono fatta mo nga nda borey kulu a banda -- i simba kwaara windi kokoranta do haray.

¹⁸A všetci jeho služobníci išli popri ňom ako i všetci Keréťania a všetci Peléťania, jeho osobná stráž, a všetci Gitťania, šesťsto mužov, ktorí boli prišli z Gátu nasledujúc ho, išli popred kráľa.

¹⁸ A tamey kulu mo bisa a banda. Bonkoono doogarey kulu, Kerat sata da Pelet sata, da Jittancey kulu mo, i boro zangu iddu kaŋ yaŋ n'a gana za Gat, i go bonkoono jine.

¹⁹Vtedy povedal kráľ Ittajovi Gitťanskému: Prečo ideš aj ty s nami? Navráť sa a zostaň s kráľom, lebo si cudzinec, ktorý sa aj zase vystehuješ voľakde na svoje miesto.

¹⁹ Gaa no bonkoono ne Ittay Jitti bora se: «Ifo se no ni mo goono ga kaa iri banda? Ma ye ka koy ka goro bonkoono banda, zama ni ya yaw no kaŋ zuru ka kaa iri do. Ma ye ka koy ni nango ra.

²⁰Len včera si prišiel, a dnes by som mal žiadať, aby si išiel s nami sa potulovať? Lebo ja pojdem, kam už pojdem. Vráť sa a pojmi zpät aj svojich bratov so sebou. Milosť a pravda nech je s tebou!

²⁰ Za kaŋ bi maaniyo no ni kaa, hunkuna a boori ay ma ni daŋ ni ma koy-da-ye te iri banda, za kaŋ ay go ga koy naŋ kaŋ ay ga koy? Kala ni ma bare ka ye nin da ni nya-izey. Suuji nda cimi ma goro ni banda.»

²¹Ale Ittaj odpovedal kráľovi a riekol: Ako že žije Hospodin, a jako žije môj pán kráľ, že len na tom mieste, na ktorom bude môj pán kráľ, už či to bude na smrť a či na život, len tam bude i tvoj služobník.

²¹ Ittay mo tu bonkoono se ka ne: «Ay ze da Rabbi fundikoono da koyo ay bonkoono fundo mo, haciika naŋ kaŋ koyo ay bonkoono bara, hala buuyaŋ se no wala fundi se no, ay, ni bannya mo ga bara noodin.»

²²Vtedy riekol Dávid Ittajovi: Poď a prejdi! A tak prešiel Ittaj Gitťanský i všetci jeho mužovia i všetky malé deti, ktoré boly s ním.

²² Dawda ne Ittay se: «Ma koy ka daŋandi.» Kala Ittay Jittanca daŋandi, nga nda nga borey kulu da boro kayney kulu kaŋ yaŋ go a banda.

²³Vtedy plakala celá zem veľkým hlasom i všetok ľud, ktorý ta idúc prechádzal na druhú stranu. A tak išiel kráľ cez potok Kidron a všetok ľud išiel šírou cesty, smerom na púšť.

²³ Laabo me-a-me mo hẽ da jinde beeri, borey kulu mo daŋandi. Bonkoono bumbo na Kidron gooro daŋandi. Jama kulu mo daŋandi ka koy saaji fonda gaa.

²⁴A hľa, i Cádok i všetci Levitovia išli s ním nesúc truhlu smluvy Božej. A postavili truhlu Božiu, a Ebiatár obetoval zápalné obeti, dokiaľ neprešiel všetok ľud, idúci z mesta.

²⁴ Zadok mo go, a kaa, nga nda Lawitey kulu nga banda. Irikoy sappa sundurko mo go i se ga jare. I na Irikoy sundurko jisi. Abiyatar mo ziji, kala jama kulu fatta birno ra ka ban.

²⁵A kráľ povedal Cádokovi: Zanes truhlu Božiu zpät do mesta. Ak najdem milosť v očiach Hospodinových, zase ma dovedie zpät a dá mi ju vidieť i svoj príbytok.

²⁵ Bonkoono ne Zadok se: «Ma ye nda Irikoy sundurko birno ra. D'ay du gaakuri Rabbi diyaŋ gaa, a ga ye ka kande ay, a m'a cabe ay se, nga nd'a nangora kulu.

²⁶Ale ak povie takto: Neľúbiš sa mi, hľa, tu som, nech mi učiní podľa toho, čo je dobré v jeho očiach.

²⁶ Amma d'a ne: ‹Ay si maa ni kaani,› -- guna, ay neeya neewo. A ma te ay se haŋ kaŋ ga kaan nga se.»

²⁷A ešte povedal kráľ Cádokovi, kňazovi: Či vidíš? Navráť sa do mesta v pokoji, a Achimaac, tvoj syn, i Jonatán, syn Ebiatárov, obidvaja vaši synovia nech idú s vami.

²⁷ Bonkoono ne Alfa Zadok se: «Ni go ga di, wala? Kala ni ma ye birno ra baani. Araŋ ize hinka neeya ni banda, sanda ni ize Ahimaz, da ni ize Yonata, Abiyatar ize.

²⁸Hľaďte, ja budem vyčkávať, čo bude, pri brodoch púšte dokiaľ neprijde slovo od vás oznámiť mi.

²⁸ Guna, saajo furoyaŋo do no ay goono ga goro kayna hala sanni ma fun araŋ do ka kaa ka seeda ay se.»

²⁹Vtedy zaniesol Cádok a Ebiatár truhlu Božiu zpät do Jeruzalema, a zostali tam.

²⁹ Zadok da Abiyatar binde na Irikoy sundurko sambu ka kond'a Urusalima ka goro noodin.

³⁰A Dávid išiel hore po svahu Olivového vrchu, išiel a plakal majúc hlavu zakrytú a išiel bosý, ale i všetok ľud, ktorý išiel s ním, každý zakryli svoju hlavu a idúc pomaly hore plakali.

³⁰ Dawda mo kaaru Zeytun Tondi fonda boŋ haray. A ga kaaru, a ga hẽ, a boŋo go daabante, a go ga dira taamu si. Borey kulu kaŋ go a banda, i boŋey go daabanteyaŋ. I ga ziji ka koy, i ga hẽ.

³¹Tu oznámil ktosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spiklencami držiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo!

³¹ Boro fo mo ci Dawda se ka ne: «Ahitofel mo go Absalom banda zamba saawara din ra.» Dawda mo ne: «Ya Rabbi, ma Ahitofel saawara bare a ma ciya saamotaray.»

³²A stalo sa, keď prišiel Dávid až hore na vrch, kde sa klaňajú Bohu, tu hľa, prichádzal oproti nemu Chúšai Arechitský majúc roztrhnuté svoje rúcho, a mal zem na svojej hlave.

³² Waato kaŋ Dawda na tudo kaaru, nango kaŋ i ga sududu Irikoy se, kala Husay, Arcita bora kaa ka Dawda kubay. A kwaayo go toorante, kusa mo go a boŋo boŋ.

³³A Dávid mu riekol: Ak pojdeš so mnou, budeš mi na ťarchu.

³³ Dawda mo ne a se: «Da ni bisa ay banda, ni ga ciya ay se jaraw,

³⁴Ale ak sa navrátiš do mesta a povieš Absalomovi: Som tvoj služobník, kráľu. Bol som služobníkom tvojho otca, od dávna, ale teraz som tvojím služobníkom, a zrušíš mi radu Achitofelovu.

³⁴ amma da ni bare ka ye birno ra ka ne Absalom se: ‹Ya bonkoono, ay ga ciya ni bannya. Danga mate kaŋ cine ay goro ni baaba bannya jirbey kaŋ bisa ra, yaadin cine no sohõ mo ay ga ciya ni bannya.› Waato din gaa ni ga hin ka Ahitofel saawarey zeeri ay se.

³⁵A veď či nie sú tam s tebou Cádok a Ebiatár, kňazi? A bude, že všetko, čo počuješ z domu kráľovho, oznámiš Cádokovi a Ebiatárovi, kňazom.

³⁵ Manti Zadok da Abiyatar go ni se noodin, ngey kaŋ alfagayaŋ no? A ga ciya binde hay kulu kaŋ ni ga maa bonkoono windo ra, kala ni ma ci alfagey se, Zadok nda Abiyatar.

³⁶Hľa, sú tam s nimi dvaja ich synovia, Achimaac Cádokov, a Jonatán Ebiatárov, a po nich mi odkážete všetko, čo počujete.

³⁶ A go, noodin i banda, i gonda ngey ize alboro hinka, Ahimaz, Zadok ize, da Yonata, Abiyatar ize. I do no araŋ ga baaru kulu kaŋ araŋ ga maa samba ay se.»

³⁷A tak prišiel Chúšai, priateľ Dávidov, do mesta. A Absalom tiež prišiel do Jeruzalema.

³⁷ Husay, Dawda cora binde kaa ka furo kwaara ra. Absalom mo furo Urusalima ra.