1A vojna trvala dlho medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým. Ale Dávid mocnel vše viac a viac, a dom Saulov slabnul viac a viac.
1 Wongu gay Dawda dumo da Sawulu dumo game ra. Dawda mo soobay ka te gaabi ka tonton ka koy da jina, amma Sawulu dumo soobay ka zabu ka ye da banda.
2A Dávidovi sa narodili synovia v Hebrone, z ktorých jeho prvorodený bol Amnon, syn Achinoami Jezreelskej,
2 I na izeyaŋ hay Dawda se Hebron ra. A hay-jina ga ti Amnon, kaŋ a du Ahinowam, Yezreyel waybora gaa.
3a jeho druhý bol Kileáb, syn Abigaili, predtým ženy Nábala Karmelského; tretí bol Absalom, syn Maachy, dcéry Talmaja, kráľa Gešúra;
3 Ihinkanta, Ciliyab, nga mo a du a Abigayil gaa, bora kaŋ goro ka te wande Nabal Karmel bora se. Ihinzanta, Absalom, a du a Maaka, Gesur koyo Talmay ize wayo gaa.
4štvrtý bol Adoniáš, syn Chaggity, piaty Šefatiáš, syn Abitály,
4 Itaacanta, Adoniya, a du a Haggit gaa. Iguwanta, Sefatiya, Abital ize no.
5a šiesty bol Jitream, syn Egly, ženy Dávidovej. Tí sa narodili Dávidovi v Hebrone.
5 Iddanta, Itreyam, Dawda wande Egla ize no. Woodin yaŋ no i hay Dawda se Hebron ra.
6A stalo sa, keď bola vojna medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým, že sa Abner mocne zastával domu Saulovho.
6 Waati kaŋ i goono ga wongu te Dawda dumo da Sawulu dumo game ra, Abner na nga boŋ gaabandi Sawulu dumo ra.
7Ale Saul mal ženinu, ktorej bolo meno Ricpa, dcéra Ajju. A Iš-bóšet povedal Abnerovi: Prečo si vošiel k ženine môjho otca?
7 Amma Sawulu wahay fo go no kaŋ se i ga ne Rizpa, Aya ize way no. Is-boset ne Abner se: «Ifo se no ni kani nd'ay baaba wahayo wo?»
8A Abner sa veľmi nahneval pre slová Iš-bóšeta a povedal: A či som ja azda psia hlava, ktorá je za Júdu? Dnes činím milosrdenstvo s domom Saula, tvojho otca, proti jeho bratom a proti jeho priateľovi a nedal som, aby si sa našiel v ruke Dávidovej, a ty dnes vyhľadávaš na mne neprávosť tej ženy?
8 Sanno binde kaŋ Is-boset ci din se, kala Abner futu gumo. A ne: «Ay ya hansi _buuko|_ boŋ no, Yahuda wane? Hunkuna gomni no ay go ga cabe ni baaba Sawulu dumo d'a nya-izey kulu, d'a corey mo se, kaŋ ay mana ni no Dawda se. Kulu nda yaadin hunkuna ni n'ay beeri nda taali wayboro wo sanni ra.
9Tak nech učiní Bôh Abnerovi a tak nech pridá, že jako prisahal Hospodin Dávidovi, tak mu aj istotne urobím,
9 Irikoy ma ay, Abner laali d'ay mana te Dawda se mate kaŋ Rabbi ze d'a a se,
10aby preniesol kráľovstvo preč od domu Saulovho a aby postavil trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dána až po Bér-šebu.
10 ay ma koytara ta Sawulu dumo gaa, ka Dawda karga sinji Israyla da Yahuda boŋ, za Dan gaa kal a ma koy Beyer-Seba.»
11A nemohol viacej odpovedať Abnerovi ani slova, pretože sa ho bál.
11 Is-boset mo mana hin ka sanni fo kulu yeti Abner se, zama a ga humbur'a.
12A Abner poslal poslov k Dávidovi hneď na mieste s odkazom: Komuže patrí zem? A tiež aby povedali: Učiň so mnou svoju smluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, aby som obrátil k tebe celého Izraela.
12 Abner binde na diyayaŋ donton Dawda do nga sanno boŋ ka ne: «Laabo wo, may wane no?» A ne mo: «Ma amaana daŋ in da nin game ra. Ay kambe mo ga te ni wano banda, ay ma Israyla kulu bare ka ye ni do haray.»
13A Dávid odpovedal: Dobre, ja učiním s tebou smluvu, len jednu vec žiadam od teba, a to, aby si neuvidel mojej tvári, krome ak prv dovedieš Míchaľ, dcéru Saulovu, keď prijdeš, aby si videl moju tvár.
13 Dawda ne: «To, ay na amaana te da nin, amma in da nin game ra hari folloŋ go no: nga ga ti, ni si di ay moyduma, kala nda ni kand'ay se Mikal, Sawulu ize wayo, da ni kaa ka di ay.»
14A Dávid poslal poslov k Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, aby mu riekli: Daj mi moju ženu Míchaľ, ktorú som si zasnúbil za sto neobriezok Filištínov.
14 Dawda binde na diyayaŋ donton Is-boset, Sawulu izo do ka ne: «M'ay no ay wando Mikal, kaŋ ay n'a suuji bana nda Filistancey jofolo kuuru zangu.»
15A Iš-bóšet poslal a vzal ju od muža, od Paltiela, syna Laišovho.
15 Is-boset binde donton ka waybora ta kurnyo gaa, kaŋ ga ti Paltiyel Layis izo.
16A jej muž išiel s ňou, a išiel plačúci za ňou až po Bachúrim. A Abner mu povedal: Idi, vráť sa! A vrátil sa.
16 A kurnyo n'a dum da hẽeni. A n'a gana mo kal a to Ba-Hurim. Gaa no Abner ne a se: «Ma bare ka ye.» A binde ye.
17A Abner hovoril so staršími Izraelovými a riekol: Už dávno hľadáte Dávida, aby bol kráľom nad vami.
17 Abner binde saaware nda Israyla arkusey ka ne: «Waato jirbey ra araŋ na Dawda ceeci a ma ciya bonkooni araŋ boŋ.
18A tak teraz to vykonajte. Lebo Hospodin povedal o Dávidovi: Rukou Dávida, svojho služobníka, zachránim svoj ľud Izraela vytrhnúc ho z ruky Filištínov ako i z ruky všetkých jeho nepriateľov.
18 Sohõ binde kal araŋ ma woodin te mo, zama Rabbi na Dawda ciine te ka ne: ‹Ay tamo Dawda kambe ra no ay g'ay borey Israyla faaba Filistancey d'i ibarey kulu kambe ra.› »
19A Abner hovoril aj v uši Benjamina. A potom odišiel Abner, aby hovoril aj v uši Dávida v Hebrone, všetko, čo sa videlo za dobré Izraelovi a celému domu Benjaminovmu.
19 Abner salaŋ mo Benyamin borey hangey ra. Abner koy Hebron mo zama nga ma ci Dawda se hay kulu kaŋ kaan Israyla borey da Benyamin kunda kulu se.
20Tak prišiel Abner k Dávidovi do Hebrona a s ním dvadsať mužov. A Dávid učinil Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu.
20 Abner binde kaa Dawda do Hebron ra, boro waranka mo go a banda. Dawda mo na batu te Abner da nga banda borey se.
21A Abner povedal Dávidovi: Vstanem a pojdem a shromaždím k svojmu pánovi kráľovi celého Izraela, a učinia s tebou smluvu, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si žiada tvoja duša. A tak prepustil Dávid Abnera, a odišiel v pokoji.
21 Kala Abner ne Dawda se: «Ay ga tun ka koy ka Israyla kulu margu ka ye ay bonkoono do haray, zama i ma sappe nda nin hala ni ma may hay kulu boŋ kaŋ ni bina ga baa.» Dawda mo na Abner sallama. A dira baani samay.
22A tu hľa, hneď za tým prišli služobníci Dávidovi, i Joáb prišiel, od porážky lupičov, a dopravili so sebou veľkú korisť. Ale Abnera už nebolo s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil, a odišiel v pokoji.
22 Guna mo, Dawda borey da Yowab waney to ka kaa ka fun wurrandi do. I go ga kande wongu arzaka boobo. Amma Abner wo si Dawda banda Hebron, zama Dawda jin k'a sallama, a binde koy baani samay.
23A tedy Joáb i všetko vojsko, ktoré bolo s ním, prišli. A oznámili Joábovi a riekli: Prišiel Abner, syn Nérov, ku kráľovi, a prepustil ho, a odišiel v pokoji.
23 Waato kaŋ Yowab da wongu marga kulu kaŋ go a banda kaa, i ci Yowab se ka ne: «Abner, Ner izo kaa bonkoono do, hala mo a n'a sallama a ma koy baani samay.»
24Potom prišiel Joáb ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, aby zase odišiel?
24 Kala Yowab kaa bonkoono do ka ne: «Ifo no ni te wo? A go, Abner kaa ni do. Ifo se no ni n'a sallama, hal a koy baani samay?
25Veď znáš Abnera, syna Nérovho. Lebo prišiel na to, aby ťa podviedol a aby zvedel tvoje vychádzanie a tvoje vchádzanie ako aj aby zvedel všetko, čo robíš.
25 Ni ga Abner Ner izo bay. A kaa ka ni fafagu no, da mo nga ma ni furoyaŋ do da ni funyaŋ do bay se, nga ma bay hay kulu kaŋ ni go ga te.»
26A keď vyšiel Joáb od Dávida, poslal poslov za Abnerom, ktorí ho vrátili a doviedli od cisterny Síra. Ale Dávid nevedel o tom.
26 Waato kaŋ Yowab fun Dawda do a na diyayaŋ donton i ma Abner hamnay. Sira dayo do no i n'a to. I binde n'a bare ka ye ka kand'a, amma Dawda mana bay.
27A keď sa navrátil Abner do Hebrona, zaviedol ho Joáb do ústrania, doprostred brány, aby s ním potajme hovoril, a tam ho uderil do brucha, a zomrel, za krv Azaela, jeho brata.
27 Waato kaŋ Abner kaa Hebron, Yowab kamba nd'a ka kond'a kwaara meyo bindo ra zama nga ma salaŋ d'a laakal gaa. Noodin mo no a n'a kar bine izo gaa haray kal a bu, Yowab kayne Asahel kuro sabbay se.
28Keď to potom počul Dávid, riekol: Bez viny som i ja i moje kráľovstvo pred Hospodinom až na veky na krvi Abnera, syna Nérovho.
28 Kokor banda kaŋ Dawda maa baaro a ne: «In d'ay mayra ya sinda taali Rabbi jine hal abada Abner, Ner ize kuro alhakko gaa.
29Nech prijde jeho krv na hlavu Joábovu a na celý dom jeho otca, ani nech nie je vyťatý z domu Joábovho trpiaci na tok semena ani malomocný ani chodiaci o palici ani ten, kto by padol od meča, ani trpiaci nedostatkom chleba.
29 Alhakko ma kaŋ Yowab boŋo boŋ, d'a baabo windo kulu boŋ mo. I ma si jaŋ Yowab windo ra boro kaŋ gonda bi kaŋ ga hinni dooru, wala jiraykooni, wala boro kaŋ ga goobu naan, wala boro kaŋ takuba ga zeeri, wala boro kaŋ ga jaŋ ŋwaari.»
30A tak Joáb a Abišaj, jeho brat, zavraždili Abnera preto, že zabil Azaela, ich brata, v Gibeone v boji.
30 Yaadin cine no Yowab da nga nya ize Abisay na Abner wi d'a, zama a na ngey kayno Asahel wi wongu ra Jibeyon.
31A Dávid riekol Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite svoje rúcha a opášte sa vrecovinou a smúťte pred Abnerom! A kráľ Dávid išiel za márami.
31 Dawda binde ne Yowab da borey kaŋ go a banda yaŋ se: «Wa araŋ bankaarayey tooru-tooru. Araŋ ma bufu zaarayaŋ haw ka bu kunfa te Abner jine.» Bonkoono Dawda binde na buukwa daaro banda gana.
32A tak pochovali Abnera v Hebrone. A kráľ pozdvihol svoj hlas a plakal nad hrobom Abnerovým a plakal i všetok ľud.
32 I na Abner fiji Hebron ra. Bonkoono mo na jinde sambu ka hẽ Abner saara do, borey kulu mo hẽ.
33A kráľ trúchliac za Abnerom povedal: Či tak mal zomrieť Abner, ako zomiera blázon?
33 Bonkoono na bu kunfa te Abner se ka ne: «Abner ga bu sanda mate kaŋ saamo ga bu no?
34Tvoje ruky neboly poviazané, a tvoje nohy neboly sovrené medenými putami. Tak si padol, ako niekto padne pred synmi neprávosti. Vtedy sa znova pustil všetok ľud do plaču nad ním.
34 Ni kambey si hawante, i mana ni cey mo daŋ sisiriyaŋ ra. Sanda mate kaŋ boro ga kaŋ zambantey jine, yaadin cine no ni kaŋ.» Jama kulu mo ye ka hẽ Abner boŋ.
35A keď potom prišiel všetok ľud, aby dali Dávidovi pokrm, kým ešte bol deň, prisahal Dávid povediac: Nech mi tak učiní Bôh a tak nech pridá, jestli prv, ako zajde slnce, okúsim chleba, alebo nech už by to bolo čokoľvek.
35 Borey kulu mo kaa zama ngey ma Dawda faali a ma ŋwaari ŋwa za wayna go beene jina. Amma a ze ka ne: «Irikoy m'ay laali d'ay na ŋwaari taba, wala hay fo kulu kaŋ dumi no hala wayna ga kaŋ.»
36A poznal to všetok ľud, a ľúbilo sa mu to, jako i všetko, čo učinil kráľ, ľúbilo sa všetkému ľudu.
36 Borey kulu mo na laakal ye woodin gaa. A kaan i biney se mo, sanda hay kulu kaŋ bonkoono te ga kaan jama kulu se.
37A tak poznal všetok ľud i celý Izrael toho dňa, že to nebolo od kráľa, aby zabili Abnera, syna Nérovho.
37 Borey kulu nda Israyla kulu bay mo kaŋ manti bonkoono baay ra no i na Abner, Ner ize wi.
38A kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že knieža a velikán padol tohoto dňa v Izraelovi?
38 Bonkoono ne nga tamey se: «Araŋ mana bay kaŋ hunkuna wo jine boro no, boro beeri mo no ka bu Israyla ra?
39A ja som dnes ešte slabý, hoci som pomazaný kráľ, a títo mužovia, synovia Ceruje, sú mi priťažkí a pritvrdí. Hospodin nech odplatí tomu, kto robí zlé, podľa jeho zlosti.
39 Ay mo, hunkuna ay na gaabi-jaŋay te, baa kaŋ ay ya bonkooni no, ay ya suubanante mo no. Borey wo mo, kaŋ ti Zeruwiya izey bisa ay gaabi. Rabbi ma bana goy-teeri laalo se a laala boŋ.»