1A keď sme už boli zachránení, vtedy sme poznali, že sa ostrov volá Melita.
1 Saaya kaŋ cine iri du ka fatta, gaa no iri du ka bay kaŋ gungo maa ga ti Malita.
2A tamojší barbari nám preukázali neobyčajnú ľudomilnosť, lebo rozložili oheň a prijali nás všetkých pre dážď, ktorý bol vtedy, a pre zimu.
2 Noodin borey mo n'iri cabe gomni, hala gomni kulu dumi. Zama i na danji funsu k'iri kulu kubayni, zama beene hari goono ga kaŋ, yeeni mo go no.
3A keď nasbieral Pavel hromadu raždia a priložil na oheň, vyšla vretenica z tepla a pripäla sa mu na ruku.
3 Waato kaŋ Bulos koy mo ka tuuri ganday fo ku ka daŋ danjo ra, wiiza, gondi go tuuro ra. Danjo konno n'a kaa taray, nga mo na Bulos kambe di.
4A jako videli barbari zviera, že visí s jeho ruky, hovorili si medzi sebou: Tento človek je istotne vrah, ktorému, hoci sa zachránil z mora, nedala pomsta žiť.
4 Waato kaŋ noodin borey di gondi laalo wo go ga sarku Bulos kamba gaa, i ne ngey nda care se: «Sikka si boro wo boro-wi no. Baa day kaŋ a du ka teeko hasarawo yana, asariya man'a taŋ. Alhakko go a banda, a ga bu mo.»
5Ale on striasol zviera do ohňa, a nestalo sa mu nič zlého.
5 Amma Bulos na gondo misile k'a furu danjo ra, hay kulu mana du a mo.
6Oni však očakávali, že opuchne alebo že padne razom mŕtvy. Ale keď zaveľa čakali a videli, že sa mu len nič zlého nedeje, zmenili svoju mienku a vraveli, že je boh.
6 Ngey wo goono ga tammahã a ga fuusu, wala mo Bulos ma gaaru ka kaŋ sahãadin ka bu. Amma kaŋ i gay i mana di haŋ kaŋ du a, i bare ka ne kaŋ irikoy fo no.
7A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil.
7 Noodin jarga gonda fari nda fu yaŋ, gungo dabarikwa kaŋ maa Bubliyos wane yaŋ no. A n'iri kubayni, k'iri zumandi nga do kala jirbi hinza k'iri cabe beeray.
8A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho.
8 Wiiza, Bubliyos baaba goono ga kani, konni da gunde kar goono g'a taabandi. Kaŋ Bulos kaa a do ka te adduwa, a na nga kambe dake jantekomo boŋ k'a no baani.
9A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení,
9 Waato kaŋ woodin te mo, gungo ra boro cindey kulu kaŋ yaŋ sinda baani goono ga kaa, i du baani mo.
10ktorí nás i mnohými cťami ctili, a keď sme sa mali odplaviť, nakládli, čo bolo treba na cestu.
10 I n'iri beerandi mo da beeray kulu cine. Waati kaŋ iri tun ka dira hari hi ra koyne, i soobay ka margu iri se hay kulu kaŋ iri ga laami.
11A po troch mesiacoch sme sa odplavili na alexandrínskej lodi, ktorá zimovala na ostrove a mala za odznak Dioskúrov.
11 Handu hinza banda no iri tun Iskandariya hi fo ra, kaŋ jaw noodin gungo ra, kaŋ a seeda ga ti Tawey himandi.
12A keď sme sa doplavili do Syrakúz, pobudli sme tam tri dni,
12 Iri zumbu Sirakusa ka te jirbi hinza noodin.
13odkiaľ sme išli okolo a prišli sme do Regia, a keď o deň neskoršie vial poludniak, prišli sme na druhý deň do Potiól,
13 Iri tun noodin ka windi ka kaa Regiyum. A suba mo kala dandi kambe hawo tun. Zaari hinkanta mo iri kaa Buteyoli.
14kde sme našli bratov, ktorí nás prosili, žeby sme zostali u nich sedem dní, a tak sme prišli do Ríma.
14 Noodin iri na nya-ize fooyaŋ gar, i n'iri ŋwaaray iri ma goro ngey do jirbi iyye. Yaadin gaa no iri to Roma.
15A odtiaľ bratia, keď počuli o nás, prišli nám naproti až po Apiovo Forum, po námestie Apiovo, a ku Tres tabernä, ku Trom krčmám. A keď ich videl Pavel, poďakoval Bohu, rozveselil sa a nabral smelosti.
15 Noodin mo, waato kaŋ nya-izey maa iri baaro, i tun ngey m'iri kubay. I kaa hal Abiya Habu da Yaw-Fu-Hinza. Kaŋ Bulos di borey din, a na Irikoy saabu, a du bine-gaabi mo.
16A keď sme vošli do Ríma, stotník oddal väzňov hlavnému veliteľovi, ale Pavlovi bolo dovolené bývať osebe s vojakom, ktorý ho strážil.
16 Waato kaŋ iri furo Roma, i yadda Bulos se a ma goro nga nda sooja kaŋ goono g'a batu din hinne.
17A stalo sa, že po troch dňoch si svolal Pavel popredných zo Židov, a keď sa sišli, hovoril im: Ja, mužovia bratia, hoci som neurobil ničoho na priekor izraelskému ľudu alebo proti otcovským obyčajam, vydaný som z Jeruzalema jako väzeň do rúk Rimanom,
17 A jirbi hinzanta banda, Bulos na Yahudancey jine borey ce. Waato kaŋ i margu mo, a ne i se: «Nya-izey, baa day kaŋ ay mana hay fo te iri dumo wala iri alaadey gaa, kulu nda yaadin i n'ay daŋ hawante Urusalima kwaara Romancey kambe ra.
18ktorí, keď ma vyšetrili, chceli ma prepustiť, pretože nie je na mne nijakej viny, pre ktorú by som bol hodný smrti.
18 Ngey mo, waato kaŋ i n'ay gosi, i goono ga miila ngey m'ay taŋ zama ay mana taali fo te kaŋ to buuyaŋ.
19Ale keď Židia protirečili tomu, bol som prinútený odvolať sa na cisára, no, nie ako čo by som mal niečo žalovať na svoj národ.
19 Amma waato kaŋ Yahudancey wangu ka yadda nda woodin, kal a tilas ay gaa ya konda ay ŋwaarayyaŋo Kaysar do, i ma ciiti ay se neewo a jine. Manti hala zama ay gonda kalima fo ay dumo boŋ no bo.
20A tak pre tú príčinu som vás povolal, aby som vás videl a poshováral sa s vami. Lebo pre nádej Izraelovu som poviazaný touto reťazou.
20 Woodin se no ay n'araŋ ce ka du ka di araŋ, ka salaŋ araŋ se mo. Zama Israyla beeja sabbay se no i n'ay haw da sisiro wo.»
21A oni mu povedali: My sme nedostali ani písma o tebe z Judska, ani neprišiel nikto z bratov, ktorý by nám bol zvestoval alebo hovoril niečo zlé o tebe.
21 I ne a se: «Iri mana du tira ni boŋ kaŋ fun Yahudiya. Nya-izey kaŋ yaŋ kaa ra mo, boro kulu mana ni baaru ci iri se, wala a ma hay fo laalo ci iri se ni boŋ.
22Ale uznávame za dobré počuť od teba, jako smýšľaš. Lebo o tejto sekte nám je známe, že sa jej všade protivia.
22 Amma iri ga ba iri ma maa ni do haŋ kaŋ ni di. Zama fondo wo ciine ra, iri ga bay kaŋ nangu kulu i g'a jance.»
23A keď mu určili deň, prišli k nemu viacerí do jeho bytu. A on im vykladal vec a svedčil pevne o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi, jako zo zákona Mojžišovho, tak z prorokov, od rána až do večera.
23 Waato kaŋ hano kaŋ i kosu a se to, boro boobo kaa a do, nango kaŋ a go da goray. A goono g'i fahamandi ka Irikoy koytara baaro seeda i se, a goono g'i candi Yesu ciine boŋ Musa Tawreto ra, da Annabey Tirey ra mo, za susubay kala wiciri kambo.
24A jedni verili tomu, čo hovoril, druhí neverili.
24 Boro fooyaŋ na wo kaŋ a ci din daahirandi, boro fooyaŋ mo man'a cimandi.
25A tak nie súc jednomyseľní medzi sebou rozchádzali sa, keď povedal Pavel to jedno slovo: Dobre hovoril Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom,
25 Kaŋ i mana wafaku nda care, i sintin ka dira, saaya kaŋ cine Bulos na sanni fo ci i se banda, kaŋ a ne: «Biya Hanna gonda cimi kaŋ a salaŋ annabi Isaya me ra araŋ kaayey se ka ne:
26keď povedal: Idi k tomuto ľudu a povedz: Počuť, áno počujete, ale neporozumejte a hľadieť, i hľadieť budete, ale nevidzte!
26 ‹Ma koy dumo wo do ka ne: Maayaŋ ra, araŋ ga maa, amma araŋ si faham baa kayna. Gunayaŋ ra mo, araŋ ga di amma araŋ si fayanka baa kayna.
27Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu, a ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.
27 Zama dumo wo bina te tijina, i na ngey hangey sandandi, I na ngey moy daabu mo. Da manti yaadin no i ga di da ngey moy, i ga maa nda ngey hangey, i ga faham mo da ngey biney ka ye ka bare ay do, hal ay m'i no baani.›
28Nech vám je teda známe, že je pohanom poslané toto spasenie Božie, a oni aj budú počúvať.
28 Araŋ ma bay kaŋ Irikoy faaba wo, a n'a donton hala ka koy dumi cindey se, ngey mo ga maa r'a.»
29A keď to povedal, odišli Židia veľmi sa medzi sebou dohadujúc.
29 Waato kaŋ a na sanney din ci, Yahudancey dira, i goono ga kakaw boobo te ngey nda care game ra.
30A Pavel zostal celé dva roky v byte, ktorý si sám najal, a prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu,
30 Bulos goro nga sufuray fuwo ra kal a na jiiri hinka toonandi. A goono ga borey kulu kubayni kaŋ yaŋ ga kaa a do.
31a kázal kráľovstvo Božie a učil o Pánu Ježišu Kristovi úplne smele a bez prekážky.
31 A goono ga Irikoy koytara baaro waazu ka Rabbi Yesu Almasihu hayey dondonandi nda bine-gaabi kulu, boro kulu siino g'a ganji mo.