1A toho dňa povstalo veľké prenasledovanie na cirkev, ktorá bola v Jeruzaleme, a všetci sa rozpŕchli po krajoch Judska a Samárie, krome apoštolov.
1 Sawulu mo yadda da Istifanos wiyaŋo. Zaaro din ra gurzugay bambata tun Almasihu marga gaa kaŋ go Urusalima. Borey kulu mo kar ka say-say Yahudiya nda Samariya laabey ra nangu kulu. Kala diyey hinne no cindi.
2A pobožní mužovia pochovali Štefana a plakali veľmi nad ním.
2 Ganakoy mo na Istifanos fiji ka baray bambata te a se.
3A Saul len hubil cirkev vnikajúc do domov a vláčil mužov i ženy a dával ich do žalára.
3 Amma Sawulu goono ga Almasihu marga halaci. A goono ga furo fu ka kaa fu ka alborey da wayborey candi k'i daŋ kasu.
4A tak tí, ktorí sa rozpŕchli, prešli každý svojou stranou a zvestovali slovo.
4 Borey kaŋ yaŋ say-say din mo koy nangu kulu ka Sanno waazu.
5A Filip sišiel do mesta Samárie a kázal im Krista.
5 Filibos mo koy Samariya laabo gallu fo ra ka Almasihu waazo te i se.
6A zástupy jednomyseľne pozorovaly na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil.
6 Jama mo na Filibos sanno kaŋ a ci ngey se din hangan da bina folloŋ, waato kaŋ i maa, i di mo alaamey kaŋ a goono ga te.
7Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom, aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení.
7 Zama i ra boro boobo kaŋ gonda follayyaŋ, i follayey goono ga fatta. I goono ga kaati nda jinde beeri. Yeenikooni nda laruko boobo mo du baani.
8A povstala veliká radosť v tom meste.
8 Gallo din ra mo borey goono ga farhã gumo.
9A nejaký muž, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úžasom hovoriac o sebe, že je kýmsi velikým,
9 Boro fo go no mo kaŋ maa Siman, kaŋ doŋ moodabal-teeko no gallo ra. A ga Samariya laabo borey dambarandi, ka nga boŋ sambu sanda boro beeri.
10na ktorého pozorovali všetci od malého až do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Božou.
10 Borey kulu goono ga hangan a se, za ikayney ka koy hal ibeerey gaa. I goono ga ne: «Boro wo ga ti Irikoy gaabo kaŋ se i ga ne beeraykoy.»
11A pozorovali na neho preto, že ich za dlhý čas naplňoval úžasom svojimi čary.
11 I goono ga hangan a se mo, zama za gayyaŋ no a goono g'i dambarandi nda nga moodabalo.
12Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša Krista, krstili sa mužovia a ženy.
12 Amma waato kaŋ i cimandi waazo kaŋ Filibos goono ga te Irikoy koytara da Yesu Almasihu maa boŋ, i te i se baptisma, alborey da wayborey.
13A uveril aj sám Šimon a keď bol pokrstený, pridŕžal sa Filipa. A vidiac, že sa dejú divy a veľké moci, žasnul.
13 Siman bumbo mo cimandi. Waato kaŋ i te a se baptisma, a lamba Filibos gaa. A goono ga dambara gumo waato kaŋ a di alaamey da dabari goy bambatey kaŋ yaŋ goono ga te.
14A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána,
14 Waato kaŋ diyey kaŋ yaŋ go Urusalima maa baaro kaŋ Samariya borey na Irikoy Sanno ta mo, i na Bitros da Yohanna donton i do.
15ktorí, keď ta sišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha,
15 Waato kaŋ i to noodin, i na adduwa te borey din se, zama i ma du Biya Hanna.
16lebo ešte nebol sostúpil na niktorého z nich, a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.
16 Zama a mana zumbu i ra boro kulu boŋ jina, kala day i te i se baptisma hinne Rabbi Yesu maa ra.
17Vtedy vzkladali na nich ruky, a dostávali Svätého Ducha.
17 Gaa no Bitrosyaŋ na ngey kambey dake i boŋ, Biya Hanno mo zumbu i boŋ.
18A keď videl Šimon, že vzkladaním rúk apoštolov dáva sa Svätý Duch, doniesol im peniaze
18 Waato kaŋ Siman di diyey kambey dakeyaŋ gaa no Irikoy na Biya Hanno no, a na nooru salle diyey se.
19a povedal: Dajte i mne tú moc, aby ten, na koho by som položil ruky, dostal Svätého Ducha.
19 A ne: «W'ay mo no dabaro wo, zama boro kulu kaŋ boŋ ay ga kambey dake ma du Biya Hanno.»
20A Peter mu povedal: Tvoje peniaze nech sú i s tebou na zatratenie, pretože si sa domnieval, že dar Boží možno nadobudnúť si za peniaze.
20 Amma Bitros ne a se: «Ni nooro ma halaci ni banda, zama ni ho hala ni ga du Irikoy nooyaŋo da nooru.
21Nemáš dielu ani losu v tejto veci, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom.
21 Ni sinda baa wala fondo kulu muraado wo ra, zama ni bina siino ga saba Irikoy jine.
22Preto čiň pokánie z tejto svojej nešľachetnosti a pros Pána, ak by ti azda mohol byť odpustený úmysel tvojho srdca,
22 Woodin se, ma tuubi ka fun ni izelaalotara din ra ka ŋwaaray Rabbi gaa, hala hambara a ma ni yaafa nda ni bina miilayaŋo wo.
23lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.
23 Zama ay di kaŋ ni goono ga to da forti, ni go mo izelaalotaray kumsa ra.»
24A Šimon odpovedal a riekol: Proste vy za mňa u Pána, žeby neprišlo na mňa nič z toho, čo ste povedali.
24 Gaa no Siman tu ka ne: «Araŋ ma ŋwaaray ay se Rabbi gaa, zama hayey kaŋ araŋ ci ma si kaŋ ay boŋ, baa afolloŋ.»
25A oni osvedčiac dôrazne a pohovoriac slovo Pánovo vrátili sa do Jeruzalema a cestou zvestovali v mnohých samaritánskych mestečkách evanjelium.
25 Waato kaŋ i seeda ka Rabbi sanno salaŋ mo, gaa no Bitrosyaŋ ye Urusalima, ka Baaru Hanna waazu Samariya kawye boobo ra.
26A anjel Pánov prehovoril k Filipovi a povedal: Vstaň a idi smerom na poludnie, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema dolu do Gazy. Tá cesta je pustá.
26 Amma Irikoy malayka salaŋ Filibos se ka ne: «Tun ka koy dandi kambe haray, fonda boŋ kaŋ ga fun Urusalima ka koy Gaza, kaŋ ga gana ganjo ra.»
27A vstal a išiel. A hľa, videl muža Ethiopa, eunúcha, veľmoža Kandáky, kráľovnej Ethiopov, ktorý bol nad všetkými jej pokladmi a ktorý bol prišiel do Jeruzalema modliť sa
27 A tun ka koy mo. Guna, boro fo go ga kaa kaŋ Etiyopi boro no, mantaw fo no kaŋ gonda dabari boobo Kandata cire, kaŋ ga ti Etiyopi wayboro bonkoono. A arzaka kulu go mantawo din kamba ra. Mantawo koy Urusalima zama nga ma sududu noodin.
28a navracoval sa a sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.
28 Waato kaŋ a goono ga ye fu, a go ga goro nga torko ra ka annabi Isaya tira caw.
29A Duch povedal Filipovi: Pristúp a pripoj sa k tomu vozu.
29 Biya _Hanno|_ mo ne Filibos se: «Ma maan ka to torka din gaa.»
30A keď pribehol Filip, počul ho, že číta proroka Izaiáša, a povedal: A či aj rozumieš, čo čítaš?
30 Filibos mo zuru ka koy a do. Kal a maa bora goono ga annabi Isaya tira caw. A ne: «Ni goono ga faham da haŋ kaŋ no ni goono ga caw?»
31A on povedal: Ako by som mohol rozumieť, keď mi niekto nevyloží? A poprosil Filipa, žeby vyšiel a sadol si s ním.
31 Cawka ne: «Mate n'ay ga te ka faham, da manti ay du boro fo kaŋ ga cab'ay se?» A na Filibos ŋwaaray a ma kaaru ka goro nga jarga.
32A obsah písma, ktoré čítal, bol tento: Vedený bol ako ovca na zabitie, a jako sa baránok neohlási pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril svojich úst.
32 Nango kaŋ a goono ga caw Irikoy Tira Hanna ra neeya: «I n'a candi sanda feeji nya kaŋ i goono ga koy wi, sanda feej'ize kaŋ go ga dangay mo nga hamni hõseko jine, yaadin cine no a mana nga meyo fiti.
33V jeho ponížení bol vyzdvihnutý jeho súd, a jeho rod kto vyrozpráva! Lebo jeho život sa berie so zeme.
33 A kaynandiyaŋo ra i n'a cimi ciito ta a gaa. May no g'a banda baaro dede? Zama i n'a fundo kaa ndunnya ra.»
34A eunúch odpovedal Filipovi a riekol: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok, sám o sebe a či o niekom inom?
34 Mantawo mo tu Filibos se ka ne: «Ay ga ni ŋwaaray, ma ci ay se: annabo wo, may sanni no a goono ga te? Nga bumbo no, wala boro fo gaa no a go?»
35Tu otvoril Filip svoje ústa a počnúc od tohoto písma zvestoval mu Ježiša.
35 Filibos mo na nga meyo fiti ka sintin Irikoy Tira Hanna sanno wo gaa ka Yesu waazo te a se.
36A jako tak išli cestou, prišli k akejsi vode, a eunúch povedal: Hľa, voda; čo mi prekáža dať sa pokrstiť?
36 I dirawo gaa, kal i to hari fo do. Mantawo ne: «Guna hari neeya. Ifo no g'ay ganji ni ma te ay se baptisma?»
37A Filip riekol: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A odpovedal a riekol: Verím, že Ježiš Kristus je syn Boží.
37 Filibos ne: «Da ni ga cimandi da ni bina kulu, a ga hin ka te.» A tu ka ne: «Ay ga cimandi kaŋ Yesu Almasihu ya Irikoy Izo no.»
38A rozkázal vozu, aby postál, a sišli obidvaja do vody, Filip aj eunúch, a pokrstil ho.
38 A lordi ka ne i ma torka kayandi. I boro hinka zumbu ka furo haro ra, nga, Filibos da mantawo. A te a se baptisma.
39A keď vyšli z vody, Duch Pánov uchvátil Filipa, a eunúch ho viacej nevidel, lebo išiel svojou cestou radujúc sa.
39 Waato kaŋ i fun haro ra, Rabbi Biya na Filibos hamay ka kond'a. Mantawo mana ye ka di a, amma a na nga dirawo te da farhã.
40A Filip sa našiel v Azóte a chodiac zvestoval všetkým tým mestám evanjelium, až prišiel do Cezáree.
40 Amma i di Filibos Azatos ra. Kaŋ a goono ga bisa noodin, a na Baaru Hanna waazu kwaarey kulu ra kal a kaa Kaysariya kwaara.