1Tretieho roku kraľovania Jehojakima, judského kráľa, prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, k Jeruzalemu a obľahol ho.
1 Yahuda bonkoono Yehoyacim koytara jiiri hinzanta ra, kala Babila bonkoono Nebukadnezzar kaa Urusalima* ka wongu marga sinji a se.
2A Pán vydal do jeho ruky Jehojakima, judského kráľa, i čiastku nádob domu Božieho, a dopravil ich do zeme Sineára, do domu svojho boha, a nádoby dopravil do domu pokladu svojho boha.
2 Rabbi mo na Yahuda bonkoono Yehoyacim da Irikoy fuwo jinay jara daŋ a kambe ra. A na jinayey sambu mo ka kond'ey nga tooro windo Sinar laabo ra, k'i jisi nga tooro arzaka fuwo ra.
3A kráľ povedal Ašpenázovi, náčelníkovi svojich dvoranínov, aby doviedol mládencov zo synov Izraelových, ako z kráľovského semena, tak aj z iných popredných,
3 Bonkoono salaŋ nga mantawey arkuso Aspenaz se ka ne a ma kande Israyla izey fooyaŋ, danga fuula bandey da koy kayney.
4mládencov, na ktorých vraj nieto nijakej vady, ktorí sú pekného vzozrenia a sú dôvtipní v každej múdrosti, vyznajúci sa vo vede a rozumejúci umeniu, a v ktorých by bola sila stáť v paláci kráľovom, a aby ich vyučili písomníctvu a jazyku Chaldejov.
4 Arwasuyaŋ kaŋ sinda leebu, kaŋ ga sogo, bayraykooniyaŋ laakal kulu dumi ra, kaŋ yaŋ ga waani cawyaŋ, toonanteyaŋ da fahamay, kaŋ yaŋ gonda alhaali i ma kay bonkoono faada ra, a m'i dondonandi Kaldancey bayra d'i ciine mo.
5A kráľ im vydelil každý deň z výborného pokrmu kráľovského to, čo potrebovali na ktorý deň, i z vína, z ktorého sám pil, a nariadil vychovávať ich za tri roky a že keď sa dokončia tie roky majú stáť pred kráľom.
5 Bonkoono ne mo i ma nga ŋwaaro da duvan* kaŋ nga ga haŋ no i se han kulu. I m'i kuru koyne, hala jiiri hinza kubante, i ma kay bonkoono jine.
6A boli medzi nimi zo synov Júdových Daniel, Chananiáš, Mišael a Azariáš.
6 Arwasey din ra binde Daniyel go no, da Hananiya da Misayel da Azariya, Yahuda izeyaŋ no.
7A náčelník dvoranínov im dal iné mená a nazval Daniela Baltazárom, Chananiáša Sadrachom, Mišaela Mézachom a Azariáša Abednégom.
7 Mantawey arkuso na maayaŋ daŋ i gaa. A na Daniyel maa daŋ Beltesazzar, Hananiya mo a n'a maa daŋ Sadrak, Misayel gaa mo a daŋ Mesak, Azariya gaa mo, Abednego.
8A Daniel si položil na srdce, že sa nebude poškvrňovať pokrmom kráľovým a vínom, z ktorého on pije. A prosil náčelníka dvoranínov, žeby sa nemusel poškvrňovať.
8 Amma Daniyel anniya nga bina ra nga ma si nga boŋ ziibandi nda bonkoono ŋwaaro, wala baa da duvan kaŋ a ga haŋ. Woodin se no a na yadda ceeci mantawey arkuso do, nga ma si nga boŋ ziibandi.
9A Bôh dal Daniela v milosť a zľutovanie pred náčelníkom dvoranínov.
9 Irikoy binde naŋ Daniyel du gaakuri nda suuji mantawey arkuso do.
10Náčelník dvoranínov povedal Danielovi: Bojím sa svojho pána kráľa, ktorý vám vymeral váš pokrm a váš nápoj. Lebo veď prečo má vidieť vaše tváre mrzutejšie a biednejšie ako tváre druhých mládencov vášho veku? A tak uvalíte vinu na moju hlavu pred kráľom.
10 Nga din, mantawey arkuso ne Daniyel se: «Ay ga humburu koyo ay bonkoono, nga kaŋ n'araŋ ŋwaaro d'araŋ haŋyaŋ haro daŋ araŋ se. Zama ifo se no a ga di araŋ moydumey ilaaloyaŋ no ka bisa araŋ wadde arwasu cindey? Yaadin gaa araŋ g'ay boŋo daŋ bonkoono kataru ra nooya.»
11A Daniel povedal správcovi, ktorého ustanovil náčelník dvoranínov nad Danielom, Chananiášom, Mišaelom a Azariášom:
11 Kala Daniyel ne jine funa kaŋ mantawey arkuso daŋ Daniyel da nga hangasiney Hananiya nda Misayel da Azariya din se:
12Zkús, prosím, svojich služobníkov desať dní, a nech nám dávajú strovu, a budeme jesť, a vodu, a budeme piť.
12 «Ay ga ni ŋwaaray no, kala ni ma iri, ni bannyey, si hala jirbi way. I ma iri no kobto nda tuuri-nya ize yaŋ iri ma ŋwa, da hari bi mo iri ma haŋ.
13A potom nech sa vidia pred tebou a posúdia naše tváre a tváre mládencov, ktorí jedia pokrm kráľov, a podľa toho, jako uvidíš, tak učiň so svojimi služobníkmi.
13 Saaya din i m'iri moydumey guna ni jine iri nda arwasey kaŋ ga bonkoono ŋwaaro ŋwa yaŋ moydumey. Hay kaŋ ni di, a boŋ no ni ga goy ni bannyey gaa.»
14A poslúchol ich v tej veci a zkúsil ich desať dní.
14 A binde yadda i se sanni woodin boŋ. A n'i si hala jirbi way.
15A po skončení desiatich dňov sa ukázalo, že ich tváre boly krásnejšie, a že boli tučnejší na tele od všetkých mládencov, ktorí jedli pokrm kráľov.
15 Jirbi wayanta banda binde, a di kaŋ i moydumey gunayaŋ booriyaŋo da gaahamey naasuyaŋo ga bisa arwasey kulu kaŋ yaŋ ga bonkoono ŋwaaro ŋwa din waney.
16A bolo tak, že správca odnášal ich kráľovský pokrm aj víno, ktoré mali piť, a dával im strovu.
16 Jine funa binde na ŋwaaro da duvan kaŋ i ga haŋ barmay k'i no kobto nda tuuri-nya ize yaŋ.
17Týmto štyrom mládencom dal Bôh vedomosti a rozum, aby sa vyznali v každom liternom umení, a múdrosť, a krome toho Danielovi dal i to, aby rozumel každému videniu i snom.
17 Arwasu taaca din binde, Irikoy n'i no bayray da gonitaray da laakal mo cawyaŋ kulu ra. Daniyel mo gonda fahamay bangandiyaŋ nda hindiri ra.
18A keď sa dokončily dni, o ktorých povedal kráľ, že ich potom majú doviesť, doviedol ich náčelník dvoranínov pred Nabuchodonozora.
18 Jirbey bananta binde kaŋ bonkoono kosu i ma kand'ey, kala mantawey arkuso kand'ey Nebukadnezzar jine.
19A kráľ hovoril s nimi, a nenašiel sa z nich zo všetkých ani jeden taký, jako bol Daniel, Chananiáš, Mišael a Azariáš, a stávali pred kráľom.
19 Bonkoono fakaaray d'ey. I kulu ra mo i mana Daniyel da Hananiya da Misayel da Azariya cine gar.
20A v každej veci múdrosti a rozumnosti, na ktorú sa ich vypytoval kráľ, našiel ich desaťkrát zbehlejších nad všetkých učencov a hvezdárov, ktorí boli v celom jeho kráľovstve.
20 Laakal sanni nda fahamay kulu ra kaŋ bonkoono n'i hã d'a, a n'i gar i bisa moodabalkoy da handariya ceeciko kulu kaŋ go a mayray laabo me hala sorro way.
21A Daniel bol v tom postavení až do prvého roku panovania kráľa Cýra.
21 Daniyel binde goro kala bonkoono Sirus jiiri sintina.