¹Preto budeš milovať Hospodina, svojho Boha, a budeš ostríhať jeho nariadenie a jeho ustanovenia, jeho súdy a jeho prikázania po všetky dni.

¹ Woodin sabbay se binde ni ma ba Rabbi ni Irikoyo. Ni ma haggoy d'a talfo, d'a hin sanney, d'a farilley, d'a lordey mo, duumi.

²A budete znať dnes - lebo veď nehovorím s vašimi synmi, ktorí nepoznali a ktorí nevideli - výchovnú kázeň Hospodina, svojho Boha, jeho veľkosť, jeho silnú ruku a jeho vystreté rameno,

² Araŋ ga bay mo hunkuna, zama ay siino ga salaŋ araŋ izey se bo. Ngey wo mana bay, i mana di mo Rabbi araŋ Irikoyo goojiyaŋey, wala a beera, wala a kambe gaabikoono, wala a kambe sallanta.

³jeho znamenia a jeho skutky, ktoré činil prostred Egypta faraonovi, egyptskému kráľovi, a celej jeho zemi,

³ I mana di a alaamey d'a te-goyey kaŋ a te Misira ra Misira bonkoono Firawna da nga laabo kulu se.

⁴i to, čo učinil egyptskému vojsku, jeho koňom a jeho vozom, ako ich zalial vodami Rudého mora, keď sa hnali za vami, a Hospodin ich zahubil, a je tak až do dnešného dňa;

⁴ I mana di mo haŋ kaŋ a te Misira wongu marga d'i bariyey d'i torkey se. Zama a na Teeku Cira haro daabu i boŋ waato kaŋ i goono g'araŋ banda gana. Rabbi n'i halaci mo hala ka kaa hunkuna.

⁵a budete znať i to, čo vám činil na púšti, dokiaľ ste neprišli na toto miesto,

⁵ I mana di haŋ kaŋ a te araŋ se ganjo ra hal araŋ ga kaa ka to neewo.

⁶a čo učinil Dátanovi a Abirámovi, synom Eliába, syna Rúbenovho, jako otvorila zem jeho ústa a pohltila ich aj ich čeľade aj ich stány i so všetkými živými bytosťami, ktoré išly s nimi, vprostred celého Izraela,

⁶ I mana di mo haŋ kaŋ a te Ruben izo Eliyab izey se, kaŋ yaŋ ga ti Datan da Abiram. Zama laabo na nga meyo hay k'i gon, ngey nd'i almayaaley, d'i kuuru-fuwey, da fundikooni kulu kaŋ n'i fonda gana Israyla ra.

⁷Lebo vaše vlastné oči to boly, ktoré to videly všetky tie veľké skutky Hospodinove, ktoré činil.

⁷ Amma araŋ wo, araŋ moy di Rabbi goy bambatey din kaŋ a te.

⁸A tedy budete ostríhať každé prikázanie, ktoré vám ja prikazujem dnes, aby ste boli silní a aby ste vošli a zaujali do dedičstva zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva,

⁸ Woodin sabbay se no araŋ ma haggoy da lordey kulu kaŋ ay go g'araŋ lordi nd'a hunkuna. Yaadin gaa no araŋ ga te gaabi, araŋ ma furo mo ka du laabo din kaŋ araŋ ga daŋandi ka ŋwa, a ma ciya araŋ mayray hari.

⁹a aby ste dlho žili na zemi, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom, že im ju dá aj ich semenu, zem, ktorá tečie mliekom a medom.

⁹ Araŋ aloomarey ma ku mo laabo kaŋ Rabbi ze d'a araŋ kaayey se din ra ka ne nga g'a no i se d'i banda mo se. Laabu no kaŋ ga wa da yu bambari.

¹⁰Lebo zem, do ktorej ty ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, nie je ako Egyptská zem, z ktorej ste vyšli, kde si sial svoje semeno a polieval si svojou nohou jako zeleninovú zahradu.

¹⁰ Zama laabo din kaŋ araŋ ga furo ka du, a si hima Misira laabo, nango kaŋ araŋ fun. Noodin ni na ni dum'izey duma, ni n'a haŋandi da ni ca mo, danga mate kaŋ boro ga te tuuri kayney kali se.

¹¹Ale zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, je zem, v ktorej sú vrchy a doliny, ktorá pije vodu, keď prší dážď z neba,

¹¹ Amma laabo kaŋ araŋ ga daŋandi ka du a mayray din, a ra gonda tuduyaŋ da gooruyaŋ, beene hari no g'a haŋandi.

¹²je to zem, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Bôh; oči Hospodina, tvojho Boha, sú ustavične obrátené na ňu od začiatku roka až do konca roka.

¹² Laabu no kaŋ Rabbi ni Irikoyo ga saal. Rabbi ni Irikoyo moy go a gaa waati kulu, jiiro me-d'a-me.

¹³A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou,

¹³ Araŋ ma hanga jeeri ay lordey se, kaŋ yaŋ ay go g'araŋ lordi nd'a hunkuna. Araŋ ma ba Rabbi araŋ Irikoyo, araŋ ma may a se mo d'araŋ biney kulu nd'araŋ fundey kulu.

¹⁴že dám vašej zemi dážď na jeho čas, ranný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu i svoj olej.

¹⁴ D'araŋ na woodin yaŋ te, kulu ay mo ga beene hari no araŋ laabo se alwaati kaŋ ga hagu ra, sintinay wano da kokor banda wano, zama ni ma du ka ni ntaaso, da ni reyzin haro, da ni jiyo heemaro wi.

¹⁵A dám bylinu na tvojom poli pre tvoje hovädá, a budeš jesť a nasýtiš sa.

¹⁵ Ay ga subu daŋ mo saajey ra ni almaney se, ni ga ŋwa ka kungu mo.

¹⁶Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúžili by ste iným bohom a klaňali by ste sa im!

¹⁶ Wa haggoy d'araŋ boŋ, fa! A ma si te i m'araŋ biney halli, hal araŋ ma kamba ka koy tooruyaŋ banda ka sududu i se.

¹⁷Lebo by sa zapálil na vás hnev Hospodinov, a zavrel by nebesia, a nebolo by dažďa, a zem by nevydala svojej úrody, a zahynuli by ste rýchle s povrchu tej krásnej zeme dobrej, ktorú vám dáva Hospodin.

¹⁷ Da yaadin no ka te, Rabbi bine ga tun araŋ se, a ma beene batama daabu hala hari si kaŋ, laabo mo ma si nga nafa hay. Araŋ mo, araŋ ma tara ka halaci ka ban laabu hanna kaŋ Rabbi g'araŋ no din ra.

¹⁸Ale si položíte tieto moje slová na svoje srdce, a na svoju dušu a priviažete si ich na znamenie na svoju ruku, a budú uzlíkom na upomienku medzi vašimi očami.

¹⁸ Woodin sabbay se araŋ m'ay sanney wo kulu jisi araŋ biney d'araŋ laakaley ra. Araŋ m'i haw araŋ kambey gaa ka te seeda. I ma bara mo araŋ sukutey gaa araŋ moy game ra.

¹⁹A budete im vyučovať svojich synov hovoriac o nich, keď budeš sedieť vo svojom dome, i keď pojdeš cestou i keď budeš líhať i keď budeš vstávať;

¹⁹ Araŋ m'i dondonandi mo araŋ izey se, k'i fakaaray te i se da ni go ga goro ni windo ra, da ni go ga dira fondo ra, da ni go ga kani, da ni ga tun mo koyne.

²⁰a napíšeš ich na podvoje svojho domu i na svoje brány,

²⁰ Ni m'i hantum mo ni fu meyey carawey gaa, da ni windi me daabirjey gaa mo.

²¹aby bolo mnoho vašich dní i dní vašich synov na zemi, ktorú prisahal Hospodin vašim otcom, že im ju dá, jako dni nebies nad zemou.

²¹ Zama aloomar ma tonton araŋ d'araŋ izey se, danga mate kaŋ beeney aloomaro ga ku ndunnya boŋ, laabo kaŋ Rabbi ze d'a araŋ kaayey se ra ka ne nga g'a no i se.

²²Lebo ak budete naozaj ostríhať každé toto prikázanie, ktoré vám ja prikazujem, aby ste ho činili milujúc Hospodina, svojho Boha, chodiac po všetkých jeho cestách a láskou sa ho pridŕžajúc,

²² Zama lordey kulu kaŋ ay g'araŋ lordi nd'a, araŋ g'i haggoy da anniya k'i te, araŋ ma ba Rabbi araŋ Irikoyo mo ka dira a fondey kulu ra, ka lamb'a gaa gumo.

²³vtedy vyženie Hospodin všetky tie národy zpred vašej tvári, a zaujmete do dedičstva národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako vy.

²³ Yaadin cine gaa no Rabbi mo ga dumey wo kulu gaaray araŋ jine hal araŋ ma dumiyaŋ ŋwa kaŋ ga beeri da araŋ, kaŋ i gaabo ga bisa araŋ wano mo.

²⁴Každé miesto, na ktoré šľapí vaša noha, bude vaše, hen od púšte a od Libanona, od rieky, rieky Eufrates, až po zadné more bude vaše územie.

²⁴ Naŋ kulu kaŋ araŋ ce taamey ga taamu ga ciya araŋ wane, za ganjo ra ka koy Liban, za Ufratis isa gaa mo ka koy hala wayna kaŋay Teeko gaa. Woodin yaŋ no ga ciya araŋ hirro.

²⁵Nikto neobstojí pred vami; váš strach a vašu bázeň dá Hospodin, váš Bôh, na tvár celej zeme, po ktorej budete šliapať, tak ako vám hovoril.

²⁵ I boro fo kulu si du ka kay araŋ jine, zama Rabbi araŋ Irikoyo g'araŋ humburkuma d'araŋ joota dake laabu kulu kaŋ araŋ ga taamu din gorokoy boŋ, sanda mate kaŋ a ci araŋ se din.

²⁶Vidzže, ja vám dnes predkladám požehnanie a zlorečenie,

²⁶ Guna, hunkuna ay go ga albarka da laaliyaŋ mo daŋ araŋ jine.

²⁷požehnanie, keď budete počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám ja prikazujem dnes,

²⁷ Albarka no d'araŋ ga hangan Rabbi araŋ Irikoyo lordey se, wo kaŋ yaŋ ay go g'araŋ lordi nd'a hunkuna.

²⁸a zlorečenie, keby ste nepočúvali na prikázania Hospodina, svojho Boha, a keby ste vybočili z cesty, ktorú vám ja prikazujem dnes, idúc za inými bohy, ktorých neznáte.

²⁸ Laaliyaŋ mo no d'araŋ si hangan Rabbi araŋ Irikoyo lordey se, amma araŋ ga kamba ka fonda kaŋ ay n'araŋ lordi nd'a hunkuna din taŋ, ka koy ka de-koy waani yaŋ kaŋ araŋ mana i bay din gana.

²⁹A stane sa, keď ťa vovedie Hospodin, tvoj Bôh, do zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, že dáš požehnanie na vrchu Gerizím a zlorečenie na vrchu Ébal.

²⁹ Araŋ ma woone mo te: Da Rabbi ni Irikoyo kande nin laabo kaŋ ni ga koy ka du a mayray din ra, kala ni ma albarka daŋ Gerizim tondo boŋ. Laaliyaŋ mo, ni m'a daŋ Ebal tondo boŋ.

³⁰Hľa, či nie sú oba vrchy za Jordánom, za cestou na západe slnka, v zemi Kananeja, ktorý býva na rovine naproti Gilgalu, pri dúbrave Móre?

³⁰ Manti tondi beerey din go noodin, Urdun daŋanta, fonda kaŋ ga do ganda wayna kaŋay haray se ya-haray? I go yongo Kanaanancey kaŋ go Gooru Beero din ra laabo ra. I ga maan Jilgal, Moore terebint* nyaŋey jarga.

³¹Lebo vy prejdete cez Jordán, aby ste vošli zaujať do dedičstva zem, ktorú vám dá Hospodin, váš Bôh, a zaujmete ju do dedičstva a budete bývať v nej.

³¹ Zama araŋ wo, araŋ ga Urdun daŋandi ka du laabo kaŋ Rabbi araŋ Irikoyo g'araŋ no. Araŋ ga du a mayray hari mo, ka goro a ra.

³²A tedy budete hľadieť, aby ste činili všetky ustanovenia a súdy, ktoré vám ja predkladám dnes.

³² Wa haggoy mo hal araŋ ma hin sanney da ciitey kulu te, ngey kaŋ yaŋ ay daŋ araŋ jine hunkuna.