¹A stane sa, ak budeš naozaj počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania, ktoré ti ja prikazujem dnes, že ťa vyvýši Hospodin, tvoj Bôh, nad všetky národy zeme.

¹ A ga ciya mo, da ni na himma daŋ ka hanga jeeri Rabbi ni Irikoyo sanno se, da ni haggoy k'a lordey kulu te, kaŋ yaŋ ay go ga ni lordi nd'a hunkuna, kulu Rabbi ni Irikoyo mo ga ni beerandi ndunnya dumi cindey kulu boŋ.

²A prijdú na teba všetky tieto požehnania a dostihnú ťa, keď budeš počúvať na hlas Hospodina, svojho Boha.

² Albarkey mo kaŋ yaŋ ga te ni se, ka ni to, da ni na hanga jeeri Rabbi ni Irikoyo se, ngey neeya:

³Požehnaný budeš v meste, a požehnaný budeš na poli.

³ Ni ga ciya albarkante kwaara ra, ni ga ciya albarkante fari ra mo.

⁴Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme i plod tvojho hoväda, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda.

⁴ Ni baso izey ga ciya albarkante yaŋ, da ni farey nafa, da ni alman hayyaŋey, sanda ni hawey tontoni da ni feej'izey nooya.

⁵Požehnaný bude tvoj koš tvoje koryto na cesto.

⁵ Ni cilla ga ciya albarkante, da ni buuru diibiyaŋ garba.

⁶Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať.

⁶ Ni ga ciya albarkante waati kaŋ ni ga furo. Ni ga ciya albarkante waati kaŋ ni ga fatta mo.

⁷Hospodin to dá, že tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou.

⁷ Da ibareyaŋ tun ka gaaba nda nin, Rabbi ga naŋ ni m'i kar ni jine. I ga kaa ni gaa fondo folloŋ ra, ka zuru ni jine fondo iyye ra.

⁸Hospodin prikáže svojmu požehnaniu, aby bolo s tebou v tvojich zásobárňach a vo všetkom, po čom siahne tvoja ruka. A požehná ťa v zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.

⁸ Rabbi ga albarka lordi ni boŋ ni barmey ra, da hay kulu kaŋ ra ni ga ni kambe daŋ mo. A ga ni albarkandi ni laabo kaŋ Rabbi ni Irikoyo ga ni no din ra.

⁹Hospodin si ťa postaví za svätý ľud, ako ti prisahal, keď budeš ostríhať prikázania Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť po jeho cestách.

⁹ Rabbi ga ni tabbatandi nga bumbo jama hanante, mate kaŋ a ze d'a ni se, da day ni ga Rabbi ni Irikoyo lordey haggoy k'a fondey gana.

¹⁰A uvidia všetky národy zeme, že meno Hospodinovo je vzývané nad tebou, a budú sa ťa báť.

¹⁰ Ndunnya dumey kulu mo ga di mate kaŋ i ga ni ce da Rabbi maa, i ga humburu nin mo.

¹¹A Hospodin učiní, že budeš mať hojnosť dobrého, plodu svojho života, plodu svojich hoviad a plodu svojej pôdy, na pôde, o ktorej prisahal Hospodin tvojim otcom, že ti ju dá.

¹¹ Rabbi ga ni yulwandi mo da gomni ni baso izey do, da ni alman izey do, da ni fari nafa do, laabo kaŋ Rabbi ze ka ne ni kaayey se a ga ni no din ra.

¹²Hospodin ti otvorí svoj výborný poklad, nebesia, dávajúc tvojej zemi dážď svojím časom a žehnajúc každému dielu tvojich rúk, takže budeš požičiavať mnohým národom, a ty si nebudeš požičiavať od nikoho.

¹² Rabbi ga nga beena ra arzakey fiti ni se, a ma ni no beene hari ni laabo boŋ alwaati kaŋ ga hagu ra, a ma ni kambe goy kulu albarkandi mo. Ni ga garaw daŋ dumi boobo gaa, amma ni si garaw sambu.

¹³A Hospodin ťa dá za hlavu, a nie za chvost, a vše budeš iba povýšený hore a nebudeš ponížený dolu, keď budeš počúvať na prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré ti ja prikazujem dnes, aby si ich ostríhal a činil.

¹³ Rabbi ga ni te boŋ mo, manti sunfay bo. Ni ga goro beene hinne no, manti ganda, da day ni ga hangan ka maa Rabbi ni Irikoyo lordey se. Ngey nooya kaŋ yaŋ ay go ga ni lordi nd'a hunkuna, hala ni m'i haggoy, k'i te mo.

¹⁴A neodchýliš sa od niktorých slov, ktoré vám ja prikazujem dnes, ani napravo ani naľavo odíduc za inými bohy, aby si im slúžil.

¹⁴ Ni ma si kamba mo ka fay da sanni kulu kaŋ ay go ga ni lordi nd'a hunkuna. Ni ma si koy kambe ŋwaari wala kambe wow haray, ka de-koy waani yaŋ gana ka may i se.

¹⁵Ale stane sa, ak by si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak, aby si ostríhal a činil všetky jeho prikázania a všetky jeho ustanovenia, ktoré ti ja prikazujem dnes, že prijdú na teba všetky tieto kliatby a dostihnú ťa.

¹⁵ Amma d'a te ka ciya ni wangu ka hanga jeeri Rabbi ni Irikoyo sanno se, hala ni si haggoy d'a lordey kulu, d'a hin sanney kulu k'i te, kaŋ yaŋ ay go ga ni lordi nd'a hunkuna, laaliyaŋ woone yaŋ kulu no ga kaa ni gaa ka ni to:

¹⁶Zlorečený budeš v meste a zlorečený budeš na poli.

¹⁶ Ni ga ciya laalante kwaara ra, ni ga ciya laalante fari ra mo.

¹⁷Zlorečený bude tvoj koš i tvoje koryto na cesto.

¹⁷ Ni cilla ga ciya laalante, da ni buuru diibiyaŋ garba mo.

¹⁸Zlorečený bude plod tvojho života i plod tvojej pôdy, mladé tvojho rožného statku i matky tvojho drobného stáda.

¹⁸ Ni baso izey ga ciya laalante yaŋ, da ni farey nafa, da ni almaney tontoni, da ni kurey izey mo.

¹⁹Zlorečený budeš, keď budeš vchádzať a zlorečený budeš, keď budeš vychádzať.

¹⁹ Ni ga ciya laalante waati kaŋ ni ga furo, ni ga ciya laalante waati kaŋ ni ga fatta mo.

²⁰Hospodin pošle na teba zlorečenstvo, desivú bezradnosť a kliatbu na všetko, po čom siahne tvoja ruka, čokoľvek budeš robiť, dokiaľ nebudeš zahladený a dokiaľ skoro nezahynieš pre svoje zlé skutky, pretože si ma opustil.

²⁰ Rabbi ga laaliyaŋ donton ni gaa, da boŋ haway, da foyray mo, hay kulu kaŋ gaa ni ga ni kambe daŋ ra. Ni ma halaci ka ban da waasi mo ni goyey laalayaŋo sabbay se, kaŋ yaŋ se ni n'ay furu.

²¹Hospodin učiní to, aby sa ťa pridŕžal mor, dokiaľ ťa nevyplieni zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva.

²¹ Rabbi ga naŋ balaaw ma naagu ni gaa, hal a ma ni ŋwa ka ni tuusu laabo kaŋ ni ga furo ka du a mayray din ra.

²²Hospodin ťa bude biť suchotinami, zimnicou a horúčkou, veľkou horúčavou a mečom, suchom a rudou, a budú ťa prenasledovať, dokiaľ nezahynieš.

²² Rabbi ga ni kar mo da koto beeri, da gaaham konni, da jomboyaŋ, da wayna fotti, da koogay, da fari balaaw, da bunkusyaŋ. I g'araŋ gaaray mo kal araŋ ma halaci.

²³Tvoje nebesia, ktoré sú nad tvojou hlavou, budú meďou, a zem, ktorá je pod tebou, bude železom.

²³ Beene batama kaŋ go ni boŋo se beene mo ga ciya kolay. Laabo kaŋ go ni ce taamey cire mo ga ciya ikogo danga guuru-bi cine.

²⁴Hospodin dá, aby dažďom tvojej zeme bol prach a popol, ktorý sostúpi na teba s neba, dokiaľ nebudeš zahladený.

²⁴ Rabbi ga ni no buuda da kusa beene hari nangu ra. I ga fun beene ka kaa ni gaa kala ni ma halaci.

²⁵Hospodin dá to, aby si bol porazený pred svojimi nepriateľmi. Jednou cestou vyjdeš proti nemu, a siedmimi cestami budeš utekať pred ním, a budeš sa ponevierať po všetkých kráľovstvách zeme na postrach a na postrk.

²⁵ Rabbi ga naŋ ni ibarey ma ni kar ka say. Ni ga koy i gaa fondo fo ra, ka zuru i jine fondo iyye ra. Ni ga ciya humburandi mo ndunnya dumey kulu game ra.

²⁶A tvoja mŕtvola bude za pokrm všetkým vtákom nebies i šelmám zeme, a nebude toho, kto by zaplašil.

²⁶ Ni buuko mo ga ciya beene curey kulu se ŋwa hari, da ndunnya ganji hamey mo se. Boro kulu si i humburandi k'i gaaray mo.

²⁷A Hospodin ťa bude biť egyptským vredom a bolestnými opuchlinami na zadnom tele, chrastami a svrabom, takže sa nebudeš môcť vyhojiť.

²⁷ Rabbi ga ni kar mo da Misira jaŋey, da daŋ-ka-nooma, da kursa, da kaajiri mo, kaŋ i safari si no ni se.

²⁸A Hospodin ťa bude biť šialenstvom, slepotou a chvením srdca.

²⁸ Rabbi ga ni kar mo da boŋ komay, da danawtaray, da laakal tunay mo.

²⁹Budeš hmatať o poludní, jako hmatá slepý v hustej tme, a nebudeš mať zdaru na svojich cestách, ale budeš vždy len utískaný a olupovaný po všetky dni, a nebude toho, kto by zachránil.

²⁹ Zaari bindi ra ni ga dadab, danga mate kaŋ danaw ga dadab kubay ra cine. Ni si di albarka ni fondey kulu ra mo. Ni si di kala kankami da komyaŋ duumi. Boro kaŋ ga ni faaba mo si no.

³⁰Ženu si zasnúbiš, ale iný bude s ňou ležať; vystavíš dom, ale nebudeš bývať v ňom; vysadíš vinicu, ale jej nebudeš ako obecné sebe oberať.

³⁰ Ni ga te wandiyo, amma boro fo g'a sara. Ni ga fu cina, amma ni si goro a ra. Ni ga reyzin kali tilam, amma ni si ŋwa a izey gaa.

³¹Tvojho vola zabijú pred tvojimi očima, ale nebudeš jesť z neho; tvojho osla ulúpia zpred teba, a nevráti sa viacej k tebe; tvoje drobné stádo bude dané tvojim nepriateľom, a nebudeš mať toho, kto by ťa zachránil.

³¹ I ga ni yeeji wi ni jine, amma ni s'a hamo ŋwa. I ga ni farka di k'a kom ni gaa da gaabi, i s'a yeti ni se mo. I ga ni feejo no ni ibarey se, amma ni si du faabako.

³²Tvoji synovia a tvoje dcéry budú vydaní inému národu, kým tvoje oči budú hľadieť na to a budú hynúť pre nich deň ako deň, a tvoja ruka nebude mať sily.

³² I ga ni ize arey da ni ize wayey no dumi fo se. Ni moy ga guna k'i ceeci nda faaji kala ni ma gaze zaari me-a-me, amma ni kambe ga jaŋ gaabi kulu.

³³Úrodu tvojej zeme a všetko tvoje úsilie požerie národ, ktorého neznáš, a budeš iba utískaný a drtený po všetky dni.

³³ Ni farey nafa nda ni taabo albarka, dumi fo kaŋ ni s'a bay no g'a kulu ŋwa. Ni ga goro gurzugay da kankami ra duumi.

³⁴A zošalieš od toho, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať.

³⁴ Kal a ma to naŋ kaŋ ni ga follo, haŋ kaŋ ni moy ga di sabbay se.

³⁵Hospodin ťa bude biť najhorším vredom na kolenách i na lýtkach, takže sa nebudeš môcť vyhojiť, od spodku tvojej nohy až do vrchu tvojej hlavy.

³⁵ Rabbi ga ni kar kanje nda tanje gaa da jombo laalo yaŋ kaŋ ga wangu ka yay ni se, za ni ce taamo cire kal a ma koy ni boŋ bindo ra.

³⁶Hospodin zavedie i teba i tvojho kráľa, ktorého ustanovíš nad sebou, k národu, ktorého si neznal ani ty ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameňu.

³⁶ Rabbi ga ni di, nin da ni bonkoono kaŋ ni ga daŋ ni boŋ, ka konda araŋ hala laabu fo kaŋ ni si bay ra, nin wala ni kaayey. Noodin mo no ni ga may de-koy waani yaŋ se, bundu nda tondi wane yaŋ.

³⁷A budeš na úžas, na príslovie a na rezavý posmech u všetkých národov, kam ťa zavedie Hospodin.

³⁷ Ni ga ciya takooko hari, da yaasay, da wowi hari mo dumey kulu game ra, naŋ kaŋ Rabbi ga ni gaaray ka konda nin.

³⁸Vynesieš mnoho semena na pole a spraceš málo, lebo to obožerú kobylky.

³⁸ Ni ga konda dum'ize boobo ka fari duma, amma ni si wi kala kayna fo, zama do g'a ŋwa ka ban.

³⁹Vysadíš vinicu a budeš obrábať, ale vína piť nebudeš ani nebudeš snášať, lebo to požerie červ.

³⁹ Ni ga reyzin kaliyaŋ tilam k'i hanse, amma ni s'a haro haŋ, ni si a izey kosu no, zama nooniyaŋ g'i ŋwa.

⁴⁰Budeš mať aj olivy vo všetkých svojich krajoch, ale olejom sa mazať nebudeš, lebo tvoja oliva opŕchne.

⁴⁰ Ni ga bara nda zeytun* nyayaŋ ni hirrey kulu me, amma ni s'a ji tuusu ni gaa, zama ni zeytun nyaŋey ga izey zama.

⁴¹Naplodíš synov a dcér, ale nebudú tvoji, pretože pojdú do zajatia.

⁴¹ Ni ga ize aru nda ize way yaŋ hay, amma i si ciya ni wane yaŋ, zama i ga koy tamtaray ra.

⁴²Všetky tvoje stromy jako i plod tvojej pôdy zaujme v dedičstvo chrobač.

⁴² Ni tuuri-nyaŋey kulu da ni fari nafa kulu ga ciya do izey wane.

⁴³Pohostín, ktorý bude v tvojom strede, bude vystupovať nad teba vždy vyššie a vyššie, a ty budeš sostupovať nižšie a nižšie.

⁴³ Yaw kaŋ zumbu ni laabo ra ga bisa nin, ka tonton gumo, amma nin wo ga soobay ka zabu ka ye banda.

⁴⁴On ti bude požičiavať, a ty mu nebudeš požičiavať. On bude hlavou, a ty budeš chvostom.

⁴⁴ A ga garaw daŋ ni gaa, amma ni si garaw daŋ a gaa. A ga ciya boŋ amma ni ga ciya sunfay.

⁴⁵A prijdú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať a stíhať ťa, dokiaľ nebudeš zahladený, pretože si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha, tak aby si bol ostríhal jeho prikázania a jeho ustanovenia, ktoré ti prikázal;

⁴⁵ Laaliyaŋey din kulu ga kaa ni gaa, i ga ni gaaray ka ni to mo, kala ni ma halaci. Woodin si te mo kala zama se ni mana hanga jeeri ka maa Rabbi ni Irikoyo se. Ni mana a lordey d'a hin sanney haggoy, wo kaŋ yaŋ a na ni lordi nd'a.

⁴⁶budú na tebe na znamenie a na zázrak i na tvojom semene až na veky,

⁴⁶ Masiibey din ga goro ni boŋ mo danga alaama yaŋ, da dambara hari, nin da ni banda boŋ hal abada.

⁴⁷preto, že si neslúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, s radosťou a ochotou srdca majúc všetkého množstvo.

⁴⁷ Za kaŋ ni mana may Rabbi ni Irikoyo se da farhã da bine kaani, hay kulu yulwa kaŋ ni du sabbay se,

⁴⁸A preto budeš slúžiť svojim nepriateľom, tomu, ktorého pošle na teba Hospodin, o hlade a smäde, v nahote a v nedostatku všetkého potrebného a vzloží železné jarmo na tvoju šiju, a to tak, dokiaľ ťa nezahladí.

⁴⁸ woodin se no ni ga may ni ibarey se, ngey kaŋ yaŋ Rabbi ga donton ni gaa. Ni g'a te mo haray, da jaw, da banji, da hay kulu laami ra. I ga guuru-bi calu* daŋ ni jinda gaa mo kala waati kaŋ ni halaci.

⁴⁹Hospodin dovedie na teba národ z ďaleka, od konca zeme, ktorý poletí, jako letí orol, národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť.

⁴⁹ Rabbi ga kande dumi fo ni gaa ka fun nangu mooro, i ga fun hala ndunnya me. A ga deesi ka kaa no danga zeeban cine. Dumi no kaŋ ni si faham d'a ciina.

⁵⁰Bude to nestudatý národ, tvrdý, ktorý nebude hľadieť na starca ani sa nezľutuje nad dieťaťom.

⁵⁰ Dumi no kaŋ moyduma ga futu, kaŋ si dogonandi dottijo se, a si gaakuri cabe zanka se mo.

⁵¹A požerie plod tvojho dobytka i plod tvojej pôdy, a bude žrať, dokiaľ nebudeš zahladený, ktorý ti nezanechá obilia ani šťavy z hrozna ani oleja, mláďatá tvojho rožného statku ani matiek tvojich stád oviec a kôz, dokiaľ len ťa nevyhubí.

⁵¹ A ga ni alman izey ŋwa, da ni fari albarka mo, kal a ma ni halaci. A si ntaasu cindi ni se, wala reyzin hari, wala ji, wala ni handayzey, wala ni feej'izey, kal a ma ni halaci.

⁵²Sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach a bude ťa svierať, dokiaľ nepadnú tvoje vysoké múry hradné, na ktoré sa ty nadeješ, po celej tvojej zemi. A sovrie ťa vo všetkých tvojich bránach po celej tvojej zemi, ktorú dal Hospodin, tvoj Bôh, tebe.

⁵² A ga ni kwaara meyey kulu batu nda wongu daaga, hala ni birni garu kuuku kaŋ gonda gaabi, kaŋ yaŋ ni de i gaa ga kaŋ. Ni laabo kulu ra mo no woodin ga te. I ga ni kwaara kulu meyey batu nda wongu daaga ni laabo kulu kaŋ Rabbi ni Irikoyo na ni no din ra.

⁵³A budeš jesť plod svojho vlastného života, telo svojich synov a svojich dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ.

⁵³ Ni ga ni bumbo ize gundey ŋwa mo, danga ni ize arey da ni ize wayey baso, ngey kaŋ yaŋ Rabbi ni Irikoyo na ni no. Woodin ga te wongu windiyaŋ da kankami kaŋ ni ibarey ga ni taabandi nd'a sabbay se.

⁵⁴Rozmaznaný človek medzi vami a vychovaný vo veľkej rozkoši bude závidieť svojmu bratovi i žene svojho lona i ostatku svojich synov, ktorých mu ešte ponechá nepriateľ,

⁵⁴ Boro kaŋ bina ga yay ka bisa i kulu araŋ game ra, boro kaŋ ga ti baanikom gumo, woodin mwa ga futu nga nya-ize se, d'a wande kaŋ a bina ga ba, d'a ize cindey se kaŋ yaŋ cindi a se.

⁵⁵takže neudelí niktorému z nich tela svojich synov, ktoré bude jesť, pretože mu nepozostane ničoho v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ vo všetkých tvojich bránach.

⁵⁵ A ga to naŋ kaŋ a si i afo kulu no nga izey basey gaa, kaŋ nga ga ŋwa wongu windiyaŋ da kankamo sabbay se kaŋ ni ibarey ga ni taabandi nd'a ni birney kulu ra.

⁵⁶Rozmaznaná medzi vami a vychovaná v rozkoši, ktorá z rozkoše a z maznavej chúlostivosti nepokúsila sa ani len svoju nohu postaviť na zem, bude závidieť mužovi svojho lona i svojmu synovi a svojej dcére,

⁵⁶ Wayboro mo kaŋ gonda boŋ dogonay, a ga baan mo, wo kaŋ doŋ a si baa ta ka nga ce taamo jisi ganda laabo gaa zama nga ga nyaale, a ga baan mo, waybora din mo ga futu nga kurnye kaŋ a ga ba, d'a ize aru nd'a ize way se.

⁵⁷a to i svojej postieľky, ktorá vyjde z nej po pôrode, i svojich synov, ktorých porodí, lebo ich bude tajne jesť v nedostatku všetkého potrebného v obležení a v úzkosti, ktorou ťa sovrie tvoj nepriateľ v tvojich bránach.

⁵⁷ A ize hay-taji da nga cara kaŋ a ga hay, a ga tugu k'i ŋwa hay kulu jaŋay sabbay se wongu windiyaŋo da kankamo ra kaŋ ni ibarey ga ni taabandi nd'a ni birney ra.

⁵⁸Ak nebudeš ostríhať a činiť všetky slová tohoto zákona, ktoré sú napísané v tejto knihe, aby si sa bál toho preslávneho mena hrozného, Hospodina, svojho Boha,

⁵⁸ Da ni si haggoy ka asariya wo sanney kulu te kaŋ yaŋ go tira wo ra hantumante, ka humburu maa darzakoyo wo kaŋ ga humburandi mo, kaŋ ga ti RABBI NI IRIKOYO,

⁵⁹vtedy ťa bude biť Hospodin podivnými ranami i tvoje semeno, veľkými ranami stálymi a zlými nemocami trvanlivými.

⁵⁹ waati din gaa no Rabbi ga nin da ni izey balaawey ciya dambara hariyaŋ, i ga te balaaw bambatey kaŋ yaŋ ga gay gumo. I ga ciya dooriyaŋ mo kaŋ ga taabandi, kaŋ yaŋ ga gay gumo.

⁶⁰A obráti na teba všetky neduhy Egypta, ktorých sa bojíš a budú sa ťa držať.

⁶⁰ A ga ye ka kande Misira doorey kulu, kaŋ yaŋ ni humburu doŋ, i ga naagu ni gaa mo.

⁶¹I všelijakú chorobu i všelijakú ranu, ktorá nie je napísaná v knihe tohoto zákona, uvedie Hospodin na teba, a to bude tak, dokiaľ nebudeš zahladený.

⁶¹ Jante kulu mo, da balaaw kulu kaŋ i mana i hantum asariya wo tira ra, woodin yaŋ mo Rabbi ga kand'ey ni gaa kala ni ma halaci.

⁶²A zostane vás málo namiesto toho, že vás bolo jako nebeských hviezd čo do množstva, pretože si nepočúval na hlas Hospodina, svojho Boha.

⁶² Araŋ ga cindi boro ciraari yaŋ, baa kaŋ waato din araŋ yulwa danga beene handariyayzey cine. Zama ni mana hanga jeeri ka maa Rabbi ni Irikoyo sanno se.

⁶³A stane sa, že jako sa radoval Hospodin nad vami, keď vám činil dobré a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin nad vami, keď vás bude hubiť a plieniť, a budete zahnaní zo zeme, do ktorej ideš, aby si ju zaujal do dedičstva.

⁶³ A ga te ka ciya mo, danga mate kaŋ cine Rabbi farhã ni boŋ ka ni boriyandi, ka ni tonton mo, yaadin mo no ne ka koy jine Rabbi ga farhã ni boŋ ka ni sara, ka ni halaci mo. I g'araŋ dagu ka kaa laabo kaŋ ni ga furo ka du a mayray din ra.

⁶⁴Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy od jedného konca zeme až po druhý koniec zeme, a tam budeš slúžiť iným bohom, ktorých si neznal ani ty ani tvoji otcovia, drevu a kameňu.

⁶⁴ Rabbi ga ni say-say mo dumey kulu game ra, za ndunnya me fa gaa ka koy hala ndunnya me fa gaa. Noodin mo no ni ga may de-koy waani yaŋ se, kaŋ yaŋ ni mana bay doŋ, nin ni kaayey, danga bundu nda tondi wane yaŋ nooya.

⁶⁵A medzi tými národami nebudeš mať oddychu, ani tvoja noha nebude mať miesta, kde by si odpočinula. A tam ti dá Hospodin ľakavé srdce, umdlenosť očí a trúchlivé hynutie duše.

⁶⁵ Dumey din game ra mo ni si du laakal kanay kulu, ni si du fulanzamay kulu mo ni ce taamo se. Zama hala noodin Rabbi ga ni no bine jijiriyaŋ, da mo kubay-kubay, da bine ra karhã.

⁶⁶A tvoj život ti bude visieť na nitke pred tebou, a budeš sa strachovať vodne i vnoci. A nikde nebudeš istý svojho života.

⁶⁶ Ni fundo ga ciya sikka hari ni jine. Ni ga humburu cin gaa, zaari gaa. Ni si tabbat mo hala ni ga funa.

⁶⁷Ráno povieš: Keby len už bol večer! A večer povieš: Keby len už bolo ráno! pre strach svojeho srdca, ktorým sa budeš strachovať, a pre to, čo budú vidieť tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať.

⁶⁷ Susubay haray ni ga ne: «Doŋ day wiciri kambo ma to!» Wiciri kambo ra mo ni ga ne «Doŋ day mo ma bo!», ni bina humburkuma kaŋ ni ga zalba nd'a sabbay se, da haŋ kaŋ ni ga di ni jine sabbay se mo.

⁶⁸A Hospodin ťa zavedie zpät do Egypta na lodiach, cestou, o ktorej som ti povedal: Neuvidíš jej viacej, a tam sa budete predávať tvojim nepriateľom za sluhov a za dievky, a nebude toho, kto by kúpil.

⁶⁸ Rabbi ga ye ka konda nin Misira mo koyne hiyaŋ ra, fonda kaŋ ay ci ni se za doŋ din gaa ka ne ni si ye ka di a koyne. Noodin mo araŋ ga ne araŋ g'araŋ boŋ neera araŋ ibarey se ka te bannyayaŋ da koŋŋayaŋ, amma boro kulu si araŋ day.