¹Jako mŕtva mucha nasmradí a nakvasí masť apotekára, tak i vzácneho človeka pre múdrosť a slávu potupí máličko bláznovstva.

¹ Hamni bi buuko yaŋ ga waddi teeko jiyo fumbandi. Yaadin mo no saamotaray kayna ga hin ka laakal da beeray sara.

²Srdce múdreho je po jeho pravici, ale srdce blázna po jeho ľavici.

² Laakalkooni bine go a kambe ŋwaari do haray, Amma saamo bine go a kambe wowo do haray.

³Ešte i na ceste, keď ide blázon, trpí jeho srdce nedostatkom, a hovorí všetkým, že je blázon.

³ Oho, baa saamo go fondo boŋ ga koy, A fahama ga gaze a se. A ga ne boro kulu se kaŋ nga ya saamo no.

⁴Ak povstane proti tebe duch panovníka, neopusti svojho miesta; lebo krotká pokojnosť činí prietrž velikým hriechom.

⁴ Da bonkoono futu ni se, Ma si fay da ni kayyaŋo do, Zama lalabu ga taali beeri yaŋ sasabandi.

⁵Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, ako je poblúdenie, ktoré vychádza zpred vladára.

⁵ Hasaraw fo go no kaŋ ay di beena cire, Danga zunubi laalo no kaŋ dabarikoy ga te:

⁶Bláznovstvo býva dané na veľké výšiny, a bohatí sedávajú v nízkosti.

⁶ Nga ga ti i ma saamo daŋ nangu beerey ra, Arzakantey mo nangu kayney ra.

⁷Videl som sluhov na koňoch a kniežatá, ktoré chodily jako sluhovia po zemi.

⁷ Ay di bannyayaŋ bariyaŋ boŋ, Bonkooni izeyaŋ mo goono ga dira ce gaa danga bannyayaŋ.

⁸Ten, kto kope jamu, padne do nej, a toho, kto borí plot, poštípe had.

⁸ Boro kaŋ na guusu fansi, Hambara nga no ga kaŋ a ra. Boro kaŋ na cinari fun mo, hambara nga no gondi ga nama.

⁹Kto odvaľuje kamene, ublíži si nimi, a ten, kto štiepe drevo, je ním ohrozený.

⁹ Boro kaŋ ga tondiyaŋ jabu, Hambara i g'a maray. Boro kaŋ ga tuuri fara, Nga mo ga furo i kataru ra.

¹⁰Ak je železo tupé, a niekto nenabrúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múdrosť.

¹⁰ Da deesi meyo bu, boro man'a kaanandi mo, Kala ni ma gaabi daŋ ka tonton. Amma laakal gonda nafa ka goyo gasandi.

¹¹Ak poštípe had, keď ešte nebolo zakliatia, nemá užitku zaklínač.

¹¹ Da gondi na boro nama za i mana safari te a se, Yaamo no safarikoyo safaro.

¹²Slová úst múdreho sú ľúbezné, ale rty blázna pohltia jeho samého.

¹² Laakalkooni me sanney gonda sabbu, Amma saamo meyo ga saamo gon no.

¹³Počiatkom slov jeho úst je bláznovstvo a koncom jeho úst zlé šialenstvo.

¹³ A me sanni sintinayey kala saamotaray, A sanni banantey mo follokomtaray laalo no.

¹⁴A blázon množí slová, kým človek nevie, čo bude; a to, čo bude po ňom, kto mu oznámi?

¹⁴ Koyne, saamo ga ni hanga bagu da sanni boobo. Amma boro si bay haŋ kaŋ no ga te. May no ga ci a se han kaŋ ga te a banda mo?

¹⁵Práca bláznov ho unavuje, blázna, ktorý nevie ani len odísť do mesta.

¹⁵ Saamo goyo g'a fargandi gumo, Hal a si baa waani mate kaŋ nga te ka koy kwaara do.

¹⁶Beda tebe zem, ktorej kráľom je dieťa, a ktorej kniežatá hodujú za rána!

¹⁶ Kaari nin, ya laabo, Da ni bonkoono ya zanka kayna no, Ni koy kayney mo ga ŋwa za susubay da hinay!

¹⁷Blahoslavená si zem, ktorej kráľom je syn rodu šľachetných, a ktorej kniežatá jedia na čas, pre posilnenie a nie pre opilstvo.

¹⁷ Bine kaanikoy no, ya nin laabo, Da ni bonkoono ya boro beeri ize no, Ni koy kayney mo ga ŋwa alwaati kaŋ ga hagu ra, Zama i ma te gaabi, Manti i ma haŋ ka bugu se.

¹⁸Pre lenivosť klesá krov, a pre opustenie rúk tečie do domu.

¹⁸ Hawfunay sabbay se no, fu sabb'ize ga nokko. Dirgay sabbay se mo no, fu ga furgu.

¹⁹Pre veselý smiech stroja hostinu, a víno obveseľuje život, a peniaze dopomáhajú k tomu všetkému.

¹⁹ I na buci te haaray sabbay se, Duvan* mo bine ma kaan sabbay se, Nooru mo, nga no ga ti hay kulu safari.

²⁰Ani vo svojej mysli nezloreč kráľovi jako ani vo svoje ložnici nezloreč bohatému, lebo nebeský vták odnesie hlas, a okrýdlenec oznámi vec.

²⁰ Ma si ni bonkoono wow, baa ni bina ra. Ma si arzakante mo wow ni kaniyaŋ fuwo ra, Zama beene curayze ga kande ni jinda, Fatakoy mo ga baaro no.