1A pamätaj na svojho Stvoriteľa vo dňoch svojej mladosti, kým neprijdú dni zlého, a nepriblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľuby;
1 Nin, arwaso, ni ma farhã ni zankatara ra, Ni bina mo ma maa kaani ni zankataray jirbey ra. Ma ni bine ibaay da ni moy saaware gana. Amma ma woone bay: Hayey din kulu boŋ, Irikoy ga kande nin ciito do.
2kým sa nezatmie slnko i svetlo i mesiac i hviezdy, a kým sa nenavrátia husté oblaky po daždi,
2 Woodin se ni ma bine saray ganandi ka kaa ni bina ra, Doori mo ni gaahamo ra, Zama ni zankatara da ni sahãtara, i kulu yaamo no.
3toho dňa, keď sa budú triasť strážcovia domu, a nakrivia sa silní mužovia, a prestanú pracovať melúce, pretože ich bude málo, a zatmia sa tie, ktoré vyzerajú z okien,
3 Ma fongu da ni Takakwa mo ni zankataray jirbey ra, Za zaari laaley mana kaa, Jiirey mo mana maan kaŋ ra ni ga ne: «Ay si maa i kaani.»
4a zavrú sa dvere do ulice pri slabom zvuku mlyna a človek povstane na hlas vtáka, a mlčiac budú sa krčiť všetky dcéry veselého spevu;
4 Za wayna, da kaari, da hando, da handariyayzey, I mana ye ka te kubay, Burey mo ma ye ka margu hari kaŋyaŋ banda.
5aj vysokého miesta sa budú báť a budú vidieť strachy na ceste; kvitnúť bude mandlový strom, a ťažko sa povlečie kobylka, a poruší sa žiadosť, lebo človek ide do domu svojej večnosti, a po ulici budú vôkol chodiť oplakávajúci;
5 Zaari no kaŋ ra fuwo batukoy ga jijiri, Alboro gaabikooney mo ga gungum, Fufukoy mo ma naŋ zama i si baa se, Wo kaŋ yaŋ ga niigaw funey ra mo te kubay.
6kým sa neroztrhne strieborný povraz, a nerozrazí sa zlatá čaša, a nerozbije sa vedierce nad prameňom, a nerozláme sa kolo a padne do jamy,
6 I na meyey daabu mo fonda ra, Fufuyaŋ yooje zabu, Boro ga tun mo d'a maa curayze hẽeni, Dooni jinde gaabi kulu mo zabu.
7a tak sa navráti prach do zeme, jako bol, a duch sa navráti k Bohu, ktorý ho dal.-
7 Oho, i ga humburu beene kaarimi, Fonda mo ga boro daŋ a ma joote, Amand* nya ga boosi kaa, do-ize ga ciya jaraw, Bine ibaay mo halaci. Zama boro go ga koy nga duumi gora do, Baraykoy mo go ga windi kwaara fondey ra.
8Márnosť márnosti, riekol Kazateľ, a všetko márnosť.
8 Ma fongu ni Takakwa gaa mo za nzarfu korfo mana pati, Wura taasa mo ma bagu, Za hari foobo mana bagu dayo me gaa, Kanga mo mana bagu hari guruyaŋ do.
9A nad to, čo bol Kazateľ múdry, ešte vyučoval i ľud vedomosti a vyzvedal a zpytoval: složil množstvo prísloví.
9 Laabo mo ga ye ka ye laabo ra danga waato cine, Biya mo ma ye Irikoy kaŋ n'a no din do.
10Kazateľ hľadal, aby našiel vzácne slová a napísané veci pravé, slová pravdy.
10 Yaamo no, yaamo no, Waazukwa ne hay kulu yaamo no.
11Slová múdrych sú jako pobádajúce ostne a jako hlboko zabité hreby výroky shromaždení múdrych, vydané od jedného pastiera.
11 Hala hõ mo, zama Waazukwa gonda laakal, kal a soobay ka borey dondonandi bayray. A na yaasay boobo fongu k'i ceeci k'i soola mo.
12A nad to viac, môj synu, daj sa poučiť! Robeniu kníh nieto nijakého konca, a mnoho čítať je zomdlením tela.
12 Waazukwa ceeci nga ma du sanni kaŋ maayaŋ ga kaan, nga ma cimi sanney hantum mo da mate kaŋ ga saba.
13Suma všetkého toho, čo si počul: Boj sa Boha a ostríhaj jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka,
13 Laakalkooney sanney ga hima mimi. D'i go margante i ga hima kuusayaŋ kaŋ i sinji, kuruko folloŋ meyo ra no i ga fatta.
14pretože Bôh privedie každý skutok na súd i každú vec skrytú, už či je dobrá či zlá.
14 Woodin banda mo, ay izo, ma kaseeti ta. Zama tira teeyaŋ sinda me, cawyaŋ boobo mo boŋ fargandiyaŋ no.
15 Woone no ga ti sanno kulu bananta, Iri ma maa ka ta: Ni ma humburu Irikoy k'a lordey gana, Zama woodin hinne no ga wazibi boro se.
16 Zama Irikoy ga kande goy kulu ciiti do, Da hay kulu kaŋ go tugante mo, Da ihanno no wala ilaalo no.