1Toho dňa dal kráľ Ahasver kráľovnej Esteri dom Hámana, protivníka Židov, a Mardocheus prišiel pred kráľa, lebo mu oznámila Ester, čím jej je.
1 Han din hane no bonkoono Zerses na Haman, Yahudancey ibara, windo no bonkoono wande Esta se. Mordekay mo kaa bonkoono jine, zama Esta cabe mate kaŋ no Mordekay bara nga se.
2A kráľ strhol svoj prsteň, ktorý bol vzal od Hámana, a dal ho Mardocheovi. A Ester ustanovila Mardochea nad domom Hámanovým.
2 Bonkoono na nga korba kaŋ a ta Haman gaa din foobu. A n'a no Mordekay se. Esta mo na Mordekay daŋ Haman windo boŋ.
3Potom zase hovorila Ester pred kráľom padnúc pred jeho nohy a plačúc pokorne ho prosila, žeby odvrátil zlo Hámana Agagského a jeho úmysel, ktorý umyslel proti Židom.
3 Esta ye ka salaŋ bonkoono se koyne. A kaŋ bonkoono jine mo k'a ŋwaaray da mundi, a ma Haman Agagi bora taalo da me-hawyaŋo kaŋ a daŋ din hibandi, kaŋ i ne i ma te Yahudancey se.
4A kráľ vystrel zlatú berlu proti Esteri. Vtedy vstala Ester a postavila sa pred kráľom
4 Kala bonkoono na wura koytaray sarjilla salle Esta se, Esta mo tun ka kay bonkoono jine.
5a riekla: Jestli sa vidí kráľovi za dobré, a jestli som našla milosť pred jeho tvárou, a jestli je to slušná vec a prípustná pred kráľom, a jestli som ja príjemná v jeho očiach, nech sa napíše, aby boly odvolané listy, úmysel Hámana, syna Hammedatovho, Agagského, ktoré napísal, aby vyhubili Židov, ktorí sú kdekoľvek vo všetkých krajinách kráľových.
5 A ne: «D'a kaan bonkoono se, wala mo d'ay du gaakuri bonkoono do, d'a saba mo bonkoono do, da mo ay ya kaani maayaŋ hari no a se, kal i ma hantum ka ne i ga Haman Hammedata, Agagi bora tirey kaŋ a hantum yaŋ din sanney wi, kaŋ a daŋ hal i ma Yahudancey kulu kaŋ yaŋ go bonkoono laabey kulu ra din halaci.
6Lebo jako by som sa mohla dívať na zlé, ktoré by prišlo na môj národ, a jako by som sa mohla dívať na záhubu svojho rodu?!
6 Zama mate n'ay ga hin ka suuru d'a, waati kaŋ ay go ga di masiiba kaŋ goono ga ba ka kaŋ ay dumo boŋ? Wala mate n'ay ga te ka munye kaŋ ay go ga di ay nya-ka-fo-siney goono ga ba ka halaci?»
7A kráľ Ahasver povedal kráľovnej Esteri a Židovi Mardocheovi: Hľa, dom Hámanov som dal Esteri, a jeho obesili na šibenici, pretože vystrel svoju ruku na Židov.
7 Amma bonkoono Zerses ne nga wande Esta da Mordekay Yahudanca se: «Wa guna, ay jin ka Haman windo no Esta se, i na nga bumbo mo sarku bundu gaa zama a na kambe daŋ Yahudancey gaa se.
8A vy tedy napíšte Židom, ako sa vám vidí za dobré, v mene kráľovom a zapečaťte prsteňom kráľovým; lebo písmo, ktoré je napísané v mene kráľovom a je zapečatené prsteňom kráľovým, nemôže byť odvolané.
8 Kal araŋ ma hantum Yahudancey se hay kulu kaŋ araŋ di ga hagu bonkoono maa ra, i m'a kawaatimandi mo da bonkoono kawaatimo. Zama haŋ kaŋ i hantum bonkoono maa ra, i n'a kawaatimandi mo nda bonkoono korba, boro kulu s'a barmay.»
9A tak boli svolaní pisári kráľovi toho času, tretieho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac sívan, dvadsiateho tretieho dňa toho istého mesiaca. A napísalo sa všetko tak, ako to rozkázal Mardocheus, Židom a vladárom a vojvodom a kniežatám krajín, ktoré sa rozprestieraly od Indie až po Ethiopiu, sto dvadsať sedem krajín, každej krajine jej vlastným písmom a každému národu jeho vlastným jazykom i Židom ich vlastným písmom a ich vlastným jazykom.
9 Alwaato din ra binde i na bonkoono hantumkoy ce, handu hinzanta ra no, kaŋ ga ti Siban hando, a zaari waranka cindi hinzanta hane. I na hantumo te hay kulu boŋ kaŋ Mordekay lordi Yahudancey da laabukoyey da mayraykoyey da laabey kulu koyey se, za Indiya kal a ma koy Etiyopi, laabu zangu nda waranka cindi iyye no. I hantum laabu kulu se nga hantumo dumo boŋ, dumi kulu mo nga ciine boŋ, Yahudancey mo ngey hantumo da ngey ciine boŋ mo.
10A tedy napísal v mene kráľa Ahasvera a zapečatil prsteňom kráľovým a poslal listy po behúňoch na koňoch, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych a výborných,
10 A hantum bonkoono Zerses maa ra, k'a kawaatimandi mo da bonkoono korba. A na tirey daŋ diyayaŋ kambe ra k'i donton bariyaŋ boŋ, bari-kariyaŋ kaŋ gonda bariyaŋ kaŋ i hay bonkoono kalo ra.
11že kráľ dal právo Židom, ktorí sú v ktoromkoľvek meste, aby sa shromaždili a postavili sa do boja za svoj život, aby plienili, vraždili a zahubili každé vojsko národa alebo krajinu, tých, ktorí by útočili na nich, deti i ženy, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť,
11 Tirey ne: «Bonkoono yadda Yahudancey kulu se kaŋ yaŋ go kwaara kulu ra, i ma margu, i ma faasa ngey fundey se. I ma halaci, i ma wi, i ma dumi cindey kulu dabarey halaci, laabu me kulu waney kaŋ yaŋ ga ba ka kaŋ ngey d'i zankey d'i wandey boŋ k'i arzaka ku mo.
12jedného dňa vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar.
12 I ma woodin te mo zaari folloŋ, bonkoono Zerses laabey kulu ra, sanda handu way cindi hinkanta, a zaari way cindi hinzanta hane, kaŋ ga ti Adar hando.»
13Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon vo všetkých jednotlivých krajinách, poslaný bol otvorený všetkým národom a aby boli Židia hotoví na ten deň, aby sa pomstili na svojich nepriateľoch.
13 I ye ka tira hantum zama i m'a fe laabey kulu ra. I m'a ci dumi kulu se, ka ne Yahudancey ma goro nda soola hala hando din ga to. I ma fansa sambu ngey boŋ se ngey ibarey boŋ.
14A tedy behúni, ktorí jazdili na rýchlych koňoch vladárskych, vyšli súrení súc a hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane.
14 Yaadin binde no diyey din kaŋ kaaru bariyey kaŋ ga zuru nda waasi boŋ fatta nda bonkoono lordo, kaŋ ga dirawo kankamandi i se, k'i sakulla. I na lordo fe Susan faada ra mo.
15A Mardocheus vyšiel zpred kráľa v kráľovskom rúchu, v hyacintovomodrom a bielom, v zlatej korune veľkej a v kmentovom a šarlátovom plášti. A mesto Súsan plesalo a radovalo sa.
15 Mordekay binde fatta bonkoono do. A go ga daabu nda koytaray bankaaray, suudi nda kwaaray. A gonda wura koytaray fuula bambata nga boŋo gaa, da lin baano alkuba, suniya dumi. Susan kwaara mo go ga cilili ka farhã.
16A Židom nastalo svetlo a radosť, rozkoš a česť.
16 Yahudancey du kaari da farhã da bine kaani da darza.
17A vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách, na každom mieste, kam došlo slovo kráľovo a jeho zákon, mali Židia radosť a veselosť, hostinu a dobrý deň, sviatok. A mnohí z národov zeme pristupovali čo do náboženstva k Židom, lebo padol na nich strach Židov.
17 Laabey kulu nda kwaarey kulu ra, naŋ kaŋ bonkoono lordo d'a feyaŋo koy, Yahudancey du farhã da bine kaani. I na batu nda farhã te. Boro boobo mo laabey borey ra, dumi-dumi ciya Yahudanceyaŋ, zama i humburu Yahudancey.