1A odíduc z Élima prišli, celá obec synov Izraelových, na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a medzi Sinaim, pätnásteho dňa druhého mesiaca po ich vyjdení z Egyptskej zeme.
1 Israyla izey jama kulu tun Elim ka furo Sin ganjo ra kaŋ go Elim da Sinayi game ra din, zaari way cindi guwanta hane, handu hinkanta ra i Misira laabu tunyaŋo banda.
2A reptali, celá obec synov Izraelových, proti Mojžišovi a proti Áronovi na púšti.
2 Israyla izey jama kulu na Musa nda Haruna jance ganjo ra.
3A synovia Izraelovi im vraveli: Keby sme len boli pomreli od ruky Hospodinovej v Egyptskej zemi, keď sme sedávali nad hrncami mäsa, keď sme jedávali chleba do sýtosti! Lebo ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste umorili celé toto shromaždenie hladom.
3 Israyla izey ne i se: «Doŋ day iri ma bu Rabbi kambe ra Misira laabo ra, waato kaŋ iri goono ga goro ham kusey do. Iri ga buuru ŋwa ka kungu, amma araŋ n'iri kaa ka kande iri neewo ganjo wo ra hal araŋ ma jama wo kulu wi da haray.»
4Vtedy riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, učiním to, aby vám pršal chlieb z neba, a ľud vyjde a vše nasberá toľko, koľko mu kedy bude treba na deň, aby som ho zkúsil, či bude chodiť v mojom zákone a či nie.
4 Saaya din Rabbi ne Musa se: «Guna, ay ga ŋwaari gusam araŋ se kaŋ ga fun beene. Borey ga fatta mo zaari kulu ka zaaro din ŋwaaro margu, zama ay m'i neesi ka di hal i ga dira ay asariya* ra, wala i s'a te.
5A bude v šiesty deň, že si pripravia to, čo donesú, a bude toho dvakrát toľko jako toho, čo inokedy sberajú deň ako deň.
5 A ga ciya mo, zaari iddanta hane, i ga soola haŋ kaŋ i ga kande, a ma to wo kaŋ i ga kumna zaari kulu din sorro hinka.»
6A Mojžiš a Áron povedali všetkým synom Izraelovým: Večer poznáte, že vás Hospodin vyviedol z Egyptskej zeme.
6 Musa nda Haruna ne Israyla izey kulu se: «Hala wiciri kambu kulu araŋ ga bay kaŋ Rabbi no k'araŋ kaa Misira laabo ra.
7A ráno uvidíte slávu Hospodinovu, pretože počul vaše reptania proti Hospodinovi. Ale čože sme my, že repcete proti nám?
7 Susuba mo, saaya din araŋ ga di Rabbi darza, za kaŋ a goono ga maa janca kaŋ araŋ goono ga te nga se. Iri binde, ifo iri, hala nda araŋ m'iri jance?»
8A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, keď vám dá Hospodin večer mäsa, aby ste sa najedli, a chleba ráno, aby ste sa nasýtili, pretože počul Hospodin vaše reptania, ktorými ste reptali proti nemu. Lebo veď čože sme my? Vaše reptania neboly proti nám, ale proti Hospodinovi.
8 Musa ne koyne: «Araŋ ga bay da Rabbi n'araŋ no ham araŋ ma ŋwa wiciri kambu, susuba mo buuru araŋ ma kungu, zama Rabbi goono ga maa janca kaŋ araŋ goono ga te nga se. Iri binde, ifo iri? manti iri no araŋ goono ga jance bo, amma Rabbi no.»
9A Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celej obci synov Izraelových: Pristúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptania.
9 Musa ne Haruna se: «Ma ci Israyla jama kulu se ka ne: ‹Wa maan Rabbi jine, zama a maa araŋ janca.› »
10A stalo sa, keď hovoril Áron celej obci synov Izraelových, že sa obrátili tvárou k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa ukázala v oblaku.
10 A ciya mo, za Haruna go sanno ra Israyla izey se, i zagu saajo do haray. Kala Rabbi darza go, a bangay buro ra.
11A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
11 Rabbi salaŋ Musa se ka ne:
12Počul som reptania synov Izraelových. Hovor im a povedz: Pred večerom budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chleba, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh.
12 «Ay maa Israyla izey janca. Ma salaŋ i se ka ne: ‹Wiciri kambu araŋ ga ham ŋwa, susuba mo araŋ ga kungu nda buuru. Araŋ ga bay mo kaŋ ay no ga ti Rabbi araŋ Irikoyo.› »
13A stalo sa večer, že priletely hore prepelice a pokryly tábor, a ráno ležala vrstva rosy okolo tábora.
13 A ciya mo, wiciri kambo ra, kala darfandayaŋ tun ka borey gata daabu, susuba mo harandaŋ go i windanta.
14A keď vystúpila vrstva rosy, hľa, bolo na tvári púšte čosi drobné srazené lupinaté, čosi drobné jako inovať na zemi.
14 A binde, saaya kaŋ harandaŋo din say, kala hay fo buuno-buuno fooyaŋ go saajo batama ra. A kaynayaŋ ga hima danga gari gudeyaŋ cine ganda.
15Keď to videli synovia Izraelovi, povedali druh druhovi: Man hú? Lebo nevedeli, čo je. A Mojžiš im povedal: To je ten chlieb, ktorý vám dal Hospodin na pokrm.
15 Saaya kaŋ Israyla izey di a, i ne care se: «Ifo no woone?» I mana bay haŋ kaŋ no. Musa mo ne i se: «}waaro kaŋ Rabbi n'araŋ no araŋ ma ŋwa no.
16Toto je to, čo prikázal Hospodin: Sberajte z toho každý toľko, koľko kto zjie, mieru omer na hlavu, podľa počtu vašich duší; každý z vás pre toho, kto je v jeho stáne, vezmete.
16 Yaa no Rabbi lordi* ka ne: Boro kulu ma margu nga ŋwaaro hina me, boro kulu muudu fo. Araŋ fundikooney baayaŋ hina me cine no araŋ ga kumna, boro kulu borey kaŋ yaŋ go a kuuru fuwo ra se.»
17A synovia Izraelovi urobili tak a nasberali kto viacej, kto menej.
17 Yaadin mo no Israyla izey te. Boro fooyaŋ margu iboobo, boro fooyaŋ mo ikayna.
18Ale keď potom merali na omer, nezvýšilo sa tomu, kto nasberal mnoho, a ten, kto málo, nemal nedostatku; každý nasberal toľko, koľko zjedol.
18 Amma saaya kaŋ i n'a neesi nda muudu, boro kaŋ margu iboobo, a mana to ka daaru a se. Boro kaŋ margu ikayna mo, a mana gaze a se. Boro kulu margu nga ŋwaaro hina me.
19A Mojžiš im povedal: Nech nikto nenecháva z toho do rána.
19 Musa ne i se: «Boro kulu ma s'a jisi kala suba susuba.»
20Avšak neposlúchli Mojžiša, lež niektorí ponechali z toho niečo až do rána, ale sčervivelo a zosmradilo sa. Preto sa nahneval na nich Mojžiš.
20 Kulu nda yaadin i mana maa Musa sanno se, amma boro fooyaŋ n'a jisi kala susuba, kal a fumbu ka te nooni. Musa mo te i se bine.
21Tak to potom sberali každého rána, každý toľko, koľko kto zjedol. Ale keď hrialo slnce, topilo sa to.
21 I soobay ka margu susubay kulu, boro kulu nga ŋwaaro hina me. Da wayna dungu mo, a ga manne.
22A v šiesty deň nasberali chleba dvojnásobne, dva omery na jedného. Potom prišli všetky kniežatá obce a oznámili to Mojžišovi.
22 A ciya mo, zaari iddanta hane, i margu a lasaabuyaŋ hinka, ŋwaari wane, muudu hinka-hinka boro kulu se. Marga arkusey kulu kaa ka ci Musa se.
23A on im povedal: To je to, čo hovoril Hospodin: Sobotný odpočinok, svätá sobota bude zajtra Hospodinovi. To, čo máte piecť, pečte, a čo máte variť, varte, a všetko, čo zbudne, ponechajte si opatriac to na ráno.
23 A ne i se: «Woodin ga ti haŋ kaŋ Rabbi ci. Suba ya fulanzamay gaakurante no, asibti* hanante no Rabbi se. Wa haagu haŋ kaŋ araŋ ga haagu, wa hina haŋ kaŋ araŋ ga hina. Wo kaŋ cindi mo, i m'a jisi zama i m'a haggoy kala susuba.»
24A tak to ponechali do rána, jako prikázal Mojžiš, a nezosmradilo sa, ani v tom nebolo červa.
24 I binde n'a jisi kala susuba, danga mate kaŋ Musa lordi. A mana fumbu, nooni si no a ra mo.
25A Mojžiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je sobota Hospodinovi: Dnes by ste toho nenašli na poli.
25 Musa ne: «Wa ŋwa woodin hunkuna, zama hunkuna wo asibti no Rabbi se. Hunkuna araŋ s'a gar saajo ra.
26Po šesť dní to budete sberať, ale siedmeho dňa je sobota, nebude v nej manny.
26 Jirbi iddu no araŋ g'a margu, amma jirbi iyyanta ya fulanzamay hane no, a ra i si hay kulu gar.»
27A stalo sa siedmeho dňa, že vyšli niektorí z ľudu sberať, ale nenašli.
27 A ciya mo, zaari iyyanta hane borey ra afooyaŋ fatta zama ngey ma kumna, amma i man'a gar.
28A Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy sa budete vzpečovať ostríhať moje prikázania a moje zákony?
28 Kala Rabbi ne Musa se: «Waatifo no araŋ ga yadda k'ay sanney d'ay asariyey haggoy?
29Vidzte, že Hospodin vám dal sobotu; preto vám dáva v šiesty deň chleba na dva dni. Seďte každý tam, kde ktorý ste. Nech nikto nevychádza v siedmy deň zo svojho miesta.
29 Wa guna, Rabbi n'araŋ no fulanzamay. A se no zaari iddanta hane a g'araŋ no jirbi hinka ŋwaari. Naŋ boro kulu ma goro nga nango ra. Boro kulu ma si fun nga nango ra zaari iyyanta hane.»
30A tak odpočíval ľud siedmeho dňa.
30 Borey binde fulanzam zaari iyyanta hane.
31A dom Izraelov nazval meno toho chleba manna, ktorá bola jako koriandrové semeno, biela, a jej chuť bola jako koláč s medom.
31 Israyla binde n'a maa daŋ Manna*. A ga hima lamti masangu kwaaray yaŋ gaa, a tabayaŋ mo ga hima alkama hamni maasa margante nda yu.
32A Mojžiš povedal: Toto je to, čo rozkázal Hospodin: Naplň ňou mieru omer, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia, aby videli chlieb, ktorý som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z Egyptskej zeme.
32 Musa ne: «Yaa no Rabbi lordi: Kal i ma jisi zaari fo neesiji hal araŋ zamaney kulu me, zama i ma di ŋwaaro kaŋ ay n'araŋ ŋwaayandi nd'a ganjo ra, saaya kaŋ ay n'araŋ kaa Misira laabo ra.»
33A Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi jednu nádobu a daj do nej plný omer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby bola zachovaná pre vaše budúce pokolenia.
33 Musa ne Haruna se: «Ma sambu kusu fo ka muudu fo toonante Manna daŋ a ra k'a jisi Rabbi jine. Haggoyyaŋ hari no ka koy araŋ zamaney kulu me.»
34Preto jako bol prikázal Hospodin Mojžišovi, uložil ju Áron pred svedoctvom, aby tam bola opatrovaná.
34 Danga mate kaŋ cine Rabbi lordi Musa se, yaadin cine no Haruna mo n'a jisi seeda jine, haggoyyaŋ hari no.
35A synovia Izraelovi jedli mannu štyridsať rokov, až dokiaľ neprišli do zeme, v ktorej mali bývať; mannu jedli, kým neprišli k pohraničiu Kananejskej zeme.
35 Jiiri waytaaci binde no Israyla izey goono ga Manna ŋwa, kal i to laabu kaŋ ra borey go. I na Manna din ŋwa hal i to Kanaana laabo me.
36A omer je desatinou efy.
36 Muudu fo no ga ti gumbutu jare wayante.