¹A Mojžiš svolal celú obec synov Izraelových a povedal im: Toto sú tie veci, ktoré prikázal činiť Hospodin:

¹ Musa na Israyla izey jama kulu margu ka ne i se: «Sanney kaŋ yaŋ Rabbi ci ka ne araŋ ma te neeya:

²Šesť dní sa bude konať práca, ale siedmeho dňa vám bude svätosť sobotného odpočinutia Hospodinovho. Ktokoľvek by v ňom robil nejakú prácu, zomrie.

² Jirbi iddu no i ga goy te, amma zaari iyyanta ya zaari hanno no. A ga goro araŋ se fulanzamay asibti gaakurante Rabbi se. Boro kulu kaŋ na goy kulu dumi te a ra, i g'a wi.

³Nezapálite ohňa nikde vo svojich príbytkoch v deň soboty.

³ Araŋ ma si danji funsu araŋ nangorayey kulu ra fulanzamay hane.»

⁴A Mojžiš povedal celej obci synov Izraelových a riekol: Toto je vec, ktorú prikázal Hospodin, keď povedal:

⁴ Musa salaŋ Israyla jama kulu se ka ne: «Yaa no Rabbi ci:

⁵Vyberte od seba obeť pozdvihnutia pre Hospodina; každý, kto je ochotný vo svojom srdci, donesie ju, obeť pozdvihnutia Hospodinovu: zlato, striebro a meď,

⁵ ‹Wa nooyaŋ ta araŋ game ra ka kande Rabbi se. Boro kulu kaŋ bina ga miila ma kande nooyaŋ Rabbi se, wura da nzarfu, da guuru-say,

⁶hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, kment a kozie srsti.

⁶ da silli suudi nda suniya nda iciray, da lin* baano taafeyaŋ, da hincin hamni taafeyaŋ,

⁷Kože z baranov, farbené na červeno, kože z jazvecov a šittímové drevo,

⁷ da feeji kuuru kaŋ i cirandi, da hari-ra-hansi kuuruyaŋ, da jitti bundu,

⁸olej na svetlo, voňavé veci na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo,

⁸ da ji fitilla kaariyaŋ se, da yaazey tuusuyaŋ jiyo se, da dugu mo haw kaano se.

⁹onychínové kamene a iné kamene na osádzanie pre efod a pre náprsník.

⁹ Wa kande oniks* tondiyaŋ da tondi waani-waani efod* kwaayo se da gande daabiro mo se.

¹⁰A prijdú všetci, ktorí sú múdreho srdca medzi vami, a budú robiť všetko, čo prikázal Hospodin:

¹⁰ Araŋ boro kulu kaŋ gonda laakal nga bina ra mo ma kaa, a ma goy ka te hay kulu kaŋ Rabbi lordi*.

¹¹príbytok, jeho stán a jeho pokrytie, jeho háčky a jeho dosky, jeho zásuvky, jeho stĺpy a jeho podstavce;

¹¹ Ngey neeya: Irikoy nangora, d'a hukumo, d'a daabirjey, d'a kanjar'izey, d'a kataakey, d'a bundu-gaarey, d'a bonjarey, d'a dabey.

¹²truhlu a jej sochory, pokrývku a oponu zastrenia;

¹² Sundurko da nga goobey, da sasabandiyaŋo do, d'a kosaray taafa,

¹³stôl a jeho sochory a všetky jeho nádoby a chlieb tvári Božej,

¹³ da taablo da nga goobey, d'a jinayey kulu, da jisiyaŋ buuro,

¹⁴svietnik svetla a jeho nádoby a jeho lampy a olej na svetlo,

¹⁴ da fitilla suntulo mo kaari se, da nga jinayey kulu, da nga fitilley, da fitilla ji kaari se,

¹⁵oltár na kadenie a jeho sochory a olej na pomazávanie a kadivo z voňavých korenín a záclonu dverí, pre dvere Božieho príbytku,

¹⁵ da dugu tonyaŋ feema da nga goobey, da tuusuyaŋ jiyo da dugu mo haw-kaano-koy, da daabule kaŋ ga sarku meyo gaa, Irikoy nangora ra furoyaŋo do haray,

¹⁶oltár na zápaly a mrežu z medi, ktorá patrí k nemu, jeho sochory a všetko jeho náradie; umyvák a jeho podstavec,

¹⁶ da sargay kaŋ i ga ton feema mo, da nga tandarayaŋ haro kaŋ i te da guuru-say, d'a goobey d'a jinayey kulu, da nyumayyaŋ taasa nda nga wane daba,

¹⁷koberce dvora, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu brány dvora,

¹⁷ batama kosaray taafey mo d'a windi bundey, d'a dabey, da daabula mo windi meyo se,

¹⁸kolíky príbytku a kolíky dvora a ich povrazy,

¹⁸ da Irikoy nangora loley, da batama waney, d'i korfey,

¹⁹rúcha, jemne pletené, svätoslúžiť v nich v svätyni; sväté rúcha Áronovi, kňazovi, a rúcha pre jeho synov, konať kňazskú službu.

¹⁹ da kaymi hanno bankaaray goyo wo teeyaŋ se, nangu hananta ra, da bankaaray hannoyaŋ Alfa Haruna se d'a izey bankaarayey, zama i ma goy alfagataray goyey ra.› »

²⁰A tak vyšli, celá obec synov Izraelových, od tvári Mojžišovej.

²⁰ Israyla izey jama kulu tun Musa jine.

²¹A prišli, každý jeden, ktorého ponúklo jeho srdce, a každý, koho učinil jeho duch ochotným, a doniesli obeť pozdvihnutia Hospodinovu na prácu na stáne shromaždenia a na každú jeho službu a na sväté rúcha.

²¹ Boro kulu mo kaŋ bina n'a zuku, da boro kulu kaŋ biya naŋ a ma yadda, i kande Rabbi nooyaŋey kubayyaŋ hukumo goyo se, d'a saajawo kulu, da bankaaray hanney se mo.

²²Potom prišli mužovia i so ženami, všetci, ktorí boli ochotného srdca, doniesli sponky, náušnice, prstene a ženské ozdobné retiazky, všelijaké klenoty zo zlata, i každý, kto obetoval Hospodinovi povznášajúcu obeť zlata.

²² I kaa, alborey da wayborey kaŋ yaŋ biney yadda me. I kande kanjar'ize nda hanga korbay da kambe korbay da kambe guuruyaŋ, wura wane yaŋ, danga boro kulu kaŋ na wura nooyaŋ salle Rabbi se no.

²³A každý, u koho sa našiel hyacintovomodrý postav a purpur a červec, dvakrát farbený, a kment a kozia srsť a baranie kože, farbené na červeno, a jazvečie kože, všetci doniesli.

²³ Boro kulu mo kaŋ i na silli suudi gar a do, wala suniya wala iciray, wala lin baano taafe, wala hincin hamni taafeyaŋ, wala feeji kuuru kaŋ i cirandi, wala hari-ra-hansi kuuru, i kand'ey.

²⁴A zase každý, kto obetoval pozdvihnutia obeť striebra a medi, doniesol pozdvihnutia obeť Hospodinovu, jako aj každý, u koho sa našlo šittímové drevo na všelijakú prácu k službe, doniesol.

²⁴ Boro kulu kaŋ ga nzarfu nda guuru-say nooyaŋ salle mo kand'ey ka no Rabbi se. Boro kulu mo kaŋ gonda jitti bundu nga do goy kulu se, saajawo wo wane, i kand'a.

²⁵I všetky ženy múdreho srdca priadly svojimi rukami, a doniesly, čo napriadly, hyacintovomodrý postav, purpur, červec, dvakrát farbený, a kment.

²⁵ Wayborey kulu mo kaŋ yaŋ gonda laakal ngey biney ra, i bi da ngey kambey ka kande haya kaŋ i bi din: silli suudi yaŋ da suniya nda iciray, da lin baano taafe yaŋ.

²⁶A taktiež i všetky ženy, ktoré v múdrosti ponúklo ich srdce, priadly koziu srsť.

²⁶ Wayborey kulu mo kaŋ biney n'i zuku laakal ra na hincin hamni bi.

²⁷A kniežatá doniesly onychínové kamene a kamene na vysádzanie na efod a náprsník,

²⁷ Jine borey mo kande oniks tondiyaŋ efod kwaayo jase boŋey se, da tondi waani-waani koyne gande daabiro se,

²⁸a voňavé veci a olej na svetlo a potrebné na olej na pomazávanie a voňavé koreniny na kadivo.

²⁸ da yaaziyaŋ, da ji fitilla kaariyaŋ se, da tuusuyaŋ se, da dugu haw kaano mo se.

²⁹Každý muž a každá žena, ktorých učinilo ich srdce ochotnými, aby doniesli potrebné; nech už to bolo na ktorúkoľvek prácu, ktorú prikázal Hospodin vykonať skrze Mojžiša, doniesli synovia Izraelovi dobrovoľnú obeť Hospodinovi.

²⁹ Israyla izey kande nooyaŋ Rabbi do bine yadda boŋ, alboro nda wayboro kulu kaŋ biney salaŋ i se i ma kande jinay goyey kulu se, wo kaŋ Rabbi lordi Musa do i m'i te.

³⁰A Mojžiš povedal synom Izraelovým: Hľaďte, Hospodin povolal menom Becaleéla, syna Úriho, syna Húrovho, z pokolenia Júdovho,

³⁰ Musa ne Israyla izey se koyne: «Guna Bezaleyel, Uri izo, Hur ize, Yahuda kunda boro neeya. Rabbi n'a suuban da nga maa.

³¹a naplnil ho duchom Božím, múdrosťou a rozumnosťou a umením a to v každej práci,

³¹ A n'a toonandi mo nda Irikoy Biya, laakal da fahamay da bayray ra goy kulu se,

³²aby bol schopný vymyslieť dôvtipné veci a tak pracovať v zlate, striebre a v medi

³² zama a ma gonitaray doodo kaa taray, a ma goy da wura da nzarfu nda guuru-say.

³³a rezať kameň na osádzanie ako aj rezať drevo, aby vedel robiť všelijakú prácu dôvtipnú.

³³ A ma tondi jabuyaŋ goy te mo k'i daŋ ngey gaayyaŋ harey ra, a ma tuuri jabuyaŋ te, doodo kulu dumi wane.

³⁴Aj to dal do jeho srdca, aby učil, on i Aholiáb, syn Achisámachov, z pokolenia Dánovho.

³⁴ A daŋ mo a bina ra mate kaŋ a ga hin ka dondonandi, nga nda Oholiyab, Ahisamak izo, Dan kunda bora.

³⁵Naplnil ich múdrosťou srdca, aby robili všelijakú prácu rezbára a iného dôvtipného remeselníka i výšivkára, ktorý pracuje z hyacintovomodrého postavu, purpuru, červca, dvakrát farbeného, a z kmentu prácu tkáča, ktorý robí všelijakú prácu, a dielo umelcov, ktorí vymyslia dôvtipné veci.

³⁵ Borey din no, Irikoy n'i toonandi nda laakal zama i ma goy dumi kulu te, tondi hantumyaŋ wane, da boriyandiyaŋ goy wane, da silli taalam goy, suudi nda suniya nda iciray, da lin baano taafe, da cakay wane, danga gonitaray dumi kulu goy teeko, da doodo teeyaŋ goy.