¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹ Rabbi sanno ye ka kaa ay do ka ne:

²A ty, synu človeka, pozdvihni trúchlospev na Týrus

² Ni binde, boro izo, ma bu baray te Tir se.

³a povieš Týru: Oj, ty, ktorý sedíš tam, kde sa chodí na more, ktorý prevádzaš obchod s národami chodiac na mnohé ostrovy, takto hovorí Pán Hospodin: Týre, ty hovoríš: Ja som dokonalý čo do krásy.

³ Ma ne Tir se, nga kaŋ a nangora go teeku me gaa, dillaŋey kwaara no ndunnya dumey gungu boobo se, kaŋ yaa no Rabbi, Koy Beero ci: Nin, Tir, ni ne: «Ay wo, ay booriyaŋo kubay!»

⁴V srdci mora je tvoja ríša; tvoji stavitelia priviedli k dokonalosti tvoju krásu.

⁴ Ni hirro, hala teekoy bindi ra no a go. Ni cinakoy na ni booriyaŋo kubandi.

⁵Z jedliny zo Seníra staväli ti všetko dvojitej dosky; brávali cedru z Libanona, aby spravili na tebe sťažeň.

⁵ Borey na ni kataakey kulu te da sipres* bundu kaŋ fun Senir. I na sedre* sambu ka fun d'a Liban zama ngey ma te ni se hi bundu.

⁶Z bázanských dubov robievali tvoje veslá; tvoje lavičky robievali zo slonovej kosti, vsádzanej do zelenca z ostrovov Kittím.

⁶ I na ni hi kayey te da Basan shen nya bundu. I na ni daba mo te da bunduyaŋ kaŋ i fun d'ey Cittim gungey ra, K'a taalam da cebeeri hinje zanjarmi-zanjarmiyaŋ.

⁷Kment s výšivkami z Egypta bola tvoja plachta, aby ti bol na znamenie; hyacintovomodrý postav, a purpur z ostrovov Elíša to bol, ktorý ťa prikrýval.

⁷ Ni hi zaarey, lin* baanoyaŋ no, Kaŋ gonda Misira taalam kaymi, Hal a ma ciya ni se liiliwal. Suudi nda suniya kaŋ fun Elisa gungey ra no ga ti ni tanda.

⁸Obyvatelia Sidona a Arvada ti boli veslármi; tvoji mudrci, Týre, boli v tebe, oni boli tvojimi správcami lodí.

⁸ Zidon da Arbad gorokoy, Ngey no ga ti ni hiyey funkoy. Amma ni wane goney, ya nin Tir, Ni hiyey ra waney, ngey wo fondo cabekoyaŋ no.

⁹Starší z Gebala a jeho mudrci boli v tebe a opravovali tvoje trhliny; všetky morské lode aj ich plavci bývali v tebe, aby zamenili tvoj tovar.

⁹ Gebal arkusey d'a goney, Ngey no goono ga funay daabu ni se. Teeku hiyey kulu da ngey goy-teerey care banda, I go ni do zama ngey ma bar-ka-bare te da ni day da neera jinayey.

¹⁰Peržania, Lúďania a Púťania boli v tvojom vojsku, tvojimi bojovníkmi; štít i lebku vešali v tebe; tí ti dodávali lesku.

¹⁰ Persiya da Libi da Ludu go ni wongu marga ra, Wongu boroyaŋ no. Ni ra no i na ngey korayey da ngey wongu fuuley sarku, I na ni darza tonton mo.

¹¹Synovia Arvada s tvojím vojskom na tvojich múroch dookola a Gammáďania boli na tvojich vežiach; svoje štíty vešali na tvoje múry dookola; tí učinili tvoju krásu dokonalú.

¹¹ Arbad borey da ni wongu marga, I go care banda ni birni cinaro boŋ ga windi, Wongaarey mo go ni cinari kuukey ra. I na ngey korayey sarku ni cinaro gaa nangu kulu ka windi, I na ni booriyaŋo kubandi.

¹²Taršíš obchodoval s tebou pre množstvo všelijakého majetku; za striebro, železo, cín a olovo predávali tvoj tovar.

¹² Tarsis ya ni gaa dayko no, ni arzaka dumi-dumo baayaŋ se. I na ni neerandey day da nzarfu, da guuru-bi, da guuru-kwaaray, da bidile.

¹³Javán, Túbal a Méšech boli tvojimi kupcami; ľudské duše a náradie z medi dávali do zámeny za tvoj tovar.

¹³ Yaban da Tubal da Mesek mo ni day da neerakoyaŋ no, i na ni jinayey day da bannyayaŋ da guuru-say kusuyaŋ.

¹⁴Z domu Togarmy dávali kone a jazdecké kone a muly za tvoj tovar.

¹⁴ Togarma kwaara borey ga kande bariyaŋ, da wongu bariyaŋ da alambaanayaŋ ni neerandey se.

¹⁵Synovia Dedánovi boli tvojimi kupcami; mnohé ostrovy obchodníkmi tvojej ruky, rohami slonovej kosti a ébenovým drevom platili; to tvoja mzda.

¹⁵ Dedan borey mo ga day da neera te da nin, teeku me gaa laabu boobo ciya ni habu. I goono ga kande ni se jinay ka barmay: cebeeri hinje da zam tuuri bundu.

¹⁶Aram obchodoval s tebou pre množstvo tvojich výrobkov; karbunkulom, purpurom, výšivkami, kmentom, koralami a rubínom platili za tvoj tovar.

¹⁶ Suriya mo ni gaa dayko no ni jinay booba sabbay se, i na day da neera te ni gaa da emerodyaŋ, da suniya, da taalam goy, da lin* baano, da koral*, da rubi tondiyaŋ.

¹⁷Júda a zem Izraelova, to boli tvoji kupci; pšenicu z Minníta, pečivo pannag, med, olej a balzam ti dávali do zámeny.

¹⁷ Yahuda nda Israyla laabo mo ni day da neerakoyaŋ no. I na ni neerandey day da alkama kaŋ fun Minnit, da takulayaŋ, da yu, da ji, da safari ji.

¹⁸Damašek obchodoval s tebou vo množstve tvojich výrobkov, pre množstvo všelijakého majetku vínom z Chelbona a bielunkou vlnou.

¹⁸ Damaskos mo ni gaa dayko no, ni jinay booba sabbay se, da ni arzaka dumi-dumo kulu sabbay se. Helbon kwaara duvaŋo* da feeji hamni kwaaray, ngey no a kande.

¹⁹Vedán a Javán z Uzala platili za tvoj tovar spracovaným železom, kassiou a voňavou trstinou; to bolo v tvojej zámene.

¹⁹ Bedan da Yaban mo, Uzal no i fun. I day ni gaa guuru kaŋ ga nyaale, da kassiya, da kaana kaŋ yaŋ go ni neerandey ra.

²⁰Dedán obchodoval s tebou širokými pokrývkami pre jazdu.

²⁰ Dedan kande ni se bari kaarimi zaara caadante yaŋ.

²¹Arabi a všetky kniežatá Kédara boli obchodníkmi tvojej ruky; jahnencami, baranmi a kozlami, tými obchodovali s tebou.

²¹ Laarabey laabu da Kedar koyey kulu ni gaa daykoyaŋ no, feej'ize yaŋ da feeji gaaru yaŋ, da hincinyaŋ no i kande ka day d'a.

²²Kupci zo Šeby a z Raamy boli tvojimi kupcami; najprednejším zo všelijakých vonín a všelijakým kamením drahým a zlatom platili za tvoj tovar.

²² Seba da Ra-Amma dillaŋey mo, ni day da neera teeko yaŋ no. I kande jinay haw kaanokoy kaŋ bisa i kulu darza, da tondey kulu kaŋ ga caada, da wura mo, ni neerandi jinayey banandi nooya.

²³Cháran, Kanné a Éden, kupci zo Šeby, Assúr i Kilmad boli tvojimi kupcami.

²³ Haran da Kanne da Eden, da fatawc'izey kaŋ yaŋ fun Seba da Assiriya da Cilmad, ngey mo na day da neera te da nin.

²⁴To tedy boli tvoji kupci s nádhernými rúchami, s hyacintovomodrými a vyšívanými plášťami a s pokladmi drahocennej priadze, poviazanej povrazmi a zavrenej v cedrine na tvojom trhu.

²⁴ Ni dillaŋey nooya, bankaaray darzantey wane, suudi turmi nda taalam goy, tatari daariji caadante dumi boobo koy go ni neerandi jinayey ra.

²⁵Lode z Taršíša roznášaly tvoj tovar do zámeny jako karavány. Suma, bol si naplnený a slávny veľmi v srdci morí.

²⁵ Tarsis hiyey, ngey no ga kande ni neerandi jinayey, Yaadin cine no ni go d'a, Ni ciya darzakoy gumo teeku bindo ra.

²⁶Na veľké vody ťa zaviezli tí, ktorí ťa ťahali veslami - východný vietor ťa skrúši v srdci morí.

²⁶ Ni hi funkoy konda nin hari bambatey ra. Wayna funay haray hawo na ni ceeri teeko bindi ra.

²⁷Tvoj majetok a tvoj tovar, tvoje veci do zámeny, tvoji plavci a tvoji správcovia lodí, tí, ktorí opravovali tvoje trhliny, a tí, ktorí zamieňali tvoj tovar, i všetci tvoji bojovní mužovia, ktorí sú v tebe, i s celým tvojím shromaždením, ktoré je v tvojom strede, padnú v srdci morí v deň tvojho pádu.

²⁷ Ni arzaka da ni jinayey kaŋ ni ga neera, Da ni day da neera waney, Ni hi goy-teerey, da ngey, ni wane teeku fondo cabekoy, Da borey kaŋ yaŋ goono ga hi fune daabu, Da ni jinay barmaykoy, Da ni soojey kulu kaŋ go ni banda, Da jama kulu kaŋ go ni bindo ra, I kulu ga kaŋ teeku bindo ra hano kaŋ hane ni ga halaci.

²⁸Na hlas kriku tvojich správcov lodí zatrasú sa obvody mesta.

²⁸ Ni wane teeku fondo cabekoy yooje beero maayaŋ ga naŋ kwaara cey ma gasi.

²⁹A sostúpia so svojich lodí všetci tí, ktorí chytali do ruky veslo, plavci, všetci správcovia lodí na mori; postavia sa na zem

²⁹ Ni funkoy kulu, da goy-teerey, da fondo cabekoy kulu, I ga fun ngey hiyey ra ka kay taray

³⁰a dajú čuť nad tebou svoj hlas a budú kričať horko a sypúc prach na svoje hlavy budú sa váľať v popole.

³⁰ ka ngey jindey sambu. I ma baray ni se da bine korno, I ma laabu gusam ngey boŋ, i ma bimbilko boosu ra.

³¹A porobia si pre teba plešiny a opášu si smútočné vrece a budú plakať nad tebou v horkosti duše horkým žiaľom.

³¹ I ma ngey boŋ cabu kol-kol ni _bu bara|_ se, I ma bufu zaara haw. I ga hẽ ni se da bine saray da bu baray korno.

³²A vo svojom náreku pozdvihnú nad tebou trúchlospev a budú žalostiť nad tebou: Kde ktoré mesto bolo kedy jako Týrus, jako tá hrobová tíšina prostred mora?

³² I hẽeno ra i ga bu baray jinde sambu ka bu baray te ni se, I ma ne: «May no ga hima Tir, Nga kaŋ dangay teeko bindi ra?

³³Keď vychádzal tvoj tovar z morí, sýtil si mnohé národy; množstvom svojho majetku a svojich vecí na zámenu obohacoval si kráľov zeme.

³³ Waati kaŋ ni day da neera jinayey koy harey boŋ, Ni na ndunnya dumi boobo kungandi. Ni na ndunnya koyey arzakandi gumo da ni arzaka baayaŋo, Da ni day da neera mo.

³⁴Keď budeš skrúšený a odprataný s morí, vrhnutý do hlbín vody, padnú tvoje veci na zámenu i všetko tvoje shromaždenie prostred teba.

³⁴ Alwaato kaŋ ni ceeri teeko ra, hari guusuyaŋo ra, Ni day da neera, da ni jama kulu mo kaŋ ni banda.

³⁵Všetci obyvatelia ostrovov sa zdesia nad tebou, a ich kráľovia sa prenáramne zhrozia; trnúť budú ich tváre.

³⁵ Teeku me gaa gorokoy kulu joote ni sabbay se. I koyey humburu gumo ni se, i moydumey sara.

³⁶Obchodníci medzi národami posmešne zapískajú nad tebou; na hrôzu budeš; a nebude ťa už na veky.

³⁶ Ndunnya dumey dillaŋey go ga ni hahaara, Ni ciya humburkumay hari, Goray mana cindi ni se koyne, hal abada.»