1A volal v moje uši veľkým hlasom a riekol: Priblížte sa, stráže mesta, a každý svoju zhubnú zbraň vo svojej ruke!
1 Waato din gaa no ay maa a jinde bambata ay hanga ra kaŋ ne: Ya araŋ, gallo borey wiikoy, wa maan, boro fo kulu nda halaciyaŋ wongu jinay nga kambe ra!
2A hľa, prišlo šesť mužov od cesty Hornej brány, ktorá je obrátená na sever, a každý mal svoju rozrážajúcu zbraň vo svojej ruke, a jeden muž v ich strede bol oblečený v ľanovom rúchu bielom a kalamár pisára pri jeho bedrách. A vojdúc postavili sa vedľa medeného oltára.
2 Kala boro iddu go, i kaa ka fun beene meyo fonda gaa haray, wo kaŋ ga azawa kambe haray guna. Afo kulu gonda wiyaŋ deesi nga kambe ra. I ra boro fa gonda lin* bankaaray nga gaahamo gaa, da dawa kulba nga canta gaa. I furo ka kay guuru-say sargay feema jarga.
3A sláva Boha Izraelovho sa zdvihla zponad cheruba, na ktorom bola, a sostúpila ku prahu domu. A zavolal na muža, oblečeného v ľanové rúcho biele, ktorý mal kalamár pisára pri svojich bedrách,
3 Gaa no Israyla Irikoyo darza ziji ka fun ciiti malaykey* boŋ, nango kaŋ a go za doŋ, ka koy hala fuwo kutijo gaa. Kala Rabbi na bora kaŋ gonda lin bankaara din ce, nga kaŋ gonda dawa kulba nga canta gaa.
4a Hospodin mu riekol: Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a naznači krížik na čelá mužov, ktorí vzdychajú a stenajú nad všetkými tými ohavnosťami, ktoré sa dejú v jeho strede.
4 Rabbi ne a se: Ma koy ka gana gallo bindi ra, sanda Urusalima bindo ra nooya. Borey kaŋ goono ga bine jisi, i goono ga hẽ mo fanta goy kulu kaŋ borey goono ga te kwaara ra sabbay se, ni ma seeda daŋ i se i sukutey gaa.
5A tamtým povedal v mojej prítomnosti, tak čo som počul na svoje uši: Prejdite mestom za ním a bite! Nech sa nezľutuje vaše oko, ani nešetrite!
5 Ay maa a ne cindey mo se: Wa koy a banda. Wa gallo gana ka _borey|_ kar. Araŋ ma si dogonandi i gaa, wa si bakar i se mo.
6Starca, mládenca, pannu, decko i ženy vraždite ta, aby zahynuli, ale niktorému mužovi, na ktorom je krížik, sa nepribližujte a začnite od mojej svätyne. A tak začali od mužov starcov, ktorí boli pred domom.
6 Wa mallaka -- dottijo zeeno, da arwasu, da wandiyo, da zanka kayna, da wayboro. Amma araŋ ma si maan boro kulu kaŋ seeda go a gaa. Wa sintin mo za ay nangu hanna ra. I binde sintin da fu meyo gaa arkusey.
7A riekol im: Poškvrňte dom a naplňte jeho dvory pobitými! Vyjdite! Tak vyšli a bili v meste.
7 A ye ka ne i se koyne: Wa fuwo ziibandi, wa batamey toonandi nda borey kaŋ i wi yaŋ, gaa araŋ ma fatta taray. I binde fatta, i goono ga wi gallo ra.
8A stalo sa, keď bili, a ja som pozostal, že som padol na svoju tvár a skríknuc povedal som: Ach, Pane, Hospodine, či ho zahubíš, všetok ostatok Izraelov, vylievajúc svoju prchlivosť na Jeruzalem?
8 A go, za i go wiyaŋo gaa, ay go no, ay hinne. Kal ay kaŋ ganda birante ay moyduma boŋ ka hẽ ka ne: «Kaari, ya Rabbi, Koy Beero! Ni futa kaŋ ni go ga gusam Urusalima boŋ ra, ni ga boro kaŋ cindi Israyla se kulu ban no?»
9Na to mi riekol: Neprávosť domu Izraelovho a Júdovho je prenáramne veľká, a zem je naplnená krvou, a mesto je plné prevrátenosti súdu. Lebo hovoria: Hospodin opustil zem, a vraj Hospodin nevidí.
9 Kala a ne ay se: Israyla nda Yahuda zunubey je gumo. Laabo to da kuri, gallo mo go toonante nda siiriyaŋ. Zama i goono ga ne: «Rabbi na laabo naŋ, Rabbi siino ga di!»
10Preto i ja - nezľutuje sa moje oko, ani nebudem šetriť - preto i ja dám ich cestu na ich hlavu.
10 Ay mo, ay si dogonandi i se, ay si bakar i se mo, amma ay g'i goyey alhakku candi ka kande i boŋ.
11A hľa, muž, oblečený v ľanovom rúchu bielom, ktorý mal kalamár pri svojich bedrách, doniesol odpoveď a riekol: Učinil som, ako si mi prikázal.
11 Gaa no bora kaŋ gonda lin bankaaray nga gaahamo gaa, da dawa kulba nga canta gaa din, nga ka kande misa baaro. A ne: «Haya kaŋ ni n'ay lordi* nd'a, ay n'a te.»