¹Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem.

¹ Sintina gaa Irikoy na beena da ganda taka.

²A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami.

² Ganda go mo batama koonu no kaŋ sinda alhaali, hari guusuyaŋo boŋ mo, kala kubay. Irikoy Biya mo goono ga yooje harey boŋ.

³A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo.

³ Gaa no Irikoy ne: «Kaari ma te.» Kaaro mo te.

⁴A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy.

⁴ Irikoy di kaŋ kaaro ga boori, nga mo na kaaro da kuba fay.

⁵A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň.

⁵ Irikoy ne kaaro se Zaari. Kuba mo, a ne a se Cin. Wiciri kambu te, susubay mo te, jirbi sintina nooya.

⁶A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd!

⁶ Irikoy ne mo: «Batama ma te harey da care game ra hal a ma harey fay da care.»

⁷A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad oblohou. A bolo tak.

⁷ Irikoy na batama te mo, a na harey kaŋ yaŋ go batama cire fay da harey kaŋ yaŋ go batama boŋ. Yaadin mo no te.

⁸A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň.

⁸ Irikoy na batama maa daŋ ka ne a se Beene. Wiciri kambu te, susubay mo te, jirbi hinkanta nooya.

⁹A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak.

⁹ Irikoy ne: «Beene batama cire harey ma margu nangu folloŋ, ganda laabo mo ma bangay.» Yaadin mo no te.

¹⁰A Bôh nazval sušinu zemou a shromaždenie vôd nazval morami. A Bôh videl, že je to dobré.

¹⁰ Irikoy na ganda batama maa daŋ Ndunnya. A na harey marganta mo maa daŋ Teeku. Irikoy di kaŋ woodin mo ga boori.

¹¹A Bôh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak.

¹¹ Irikoy ne: «Subu nda tuuri izey kaŋ ga hay yaŋ mo ma fatta ka fun laabo ra, da tuuri-nyaŋey kaŋ ga izeyaŋ hay, wo kaŋ gonda gure, i afo kulu nga dumo boŋ.» Yaadin mo no laabo te.

¹²A zem vydala sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a všelijaký strom, rodiaci ovocie, v ktorom bolo jeho semä, podľa svojho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.

¹² Subu nda tuuri izey kaŋ yaŋ ga hay ngey dumey boŋ binde fatta ka fun laabo ra, ngey nda tuuri-nyaŋey kaŋ ga izeyaŋ hay, kaŋ yaŋ gonda gure, ngey dumey boŋ. Irikoy di kaŋ woodin mo ga boori.

¹³A bol večer, a bolo ráno, tretí deň.

¹³ Wiciri kambu te, susubay mo te, jirbi hinzanta nooya.

¹⁴A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky.

¹⁴ Irikoy ne: «Hayey kaŋ ga kaari ma te beene batama ra, hala fayyaŋ ma te cin da zaari game ra. I ma goro mo alaamayaŋ jiirey da jirbey da alwaatey se.

¹⁵A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak.

¹⁵ I ma goro mo kaariyaŋ beene batama ra, ka te kaari ndunnya se.» Yaadin mo no te.

¹⁶A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy.

¹⁶ Irikoy na kaari beeri hinka din te, ibambata ma may zaari, ikayna mo ma may cin. A na handariyayzey mo te.

¹⁷A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem

¹⁷ Irikoy n'i daŋ beene batama ra zama i ma kaari ndunnya boŋ,

¹⁸a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré.

¹⁸ i ma may cin da zaari, i ma kubay da kaari fay mo. Irikoy di kaŋ woodin mo ga boori.

¹⁹A bol večer, a bolo ráno, štvrtý deň.

¹⁹ Wiciri kambu te, susubay mo te, jirbi taacanta nooya.

²⁰A Bôh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvory, živou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy.

²⁰ Irikoy ne: «Harey ma fundikooni boobo hay kaŋ ga yooje, wo kaŋ yaŋ gonda fundi. Curayzey mo ma deesi beene batama ra ndunnya se beene.»

²¹A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.

²¹ Irikoy na teeku ham bambatey mo taka, da fundikooni kulu kaŋ ga yooje, wo kaŋ yaŋ ga nyuturu-nyuturu harey ra, a n'i taka ngey dumey boŋ. A na curo kulu kaŋ ga deesi mo taka nga dumo boŋ. Irikoy di kaŋ woodin mo ga boori.

²²A Bôh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa množí na zemi!

²² Irikoy n'i albarkandi ka ne: «Wa ize boobo hay ka baa ka tonton. Araŋ ma teekoy harey toonandi. Curayzey mo ma baa ka tonton ndunnya ra.»

²³A bol večer, a bolo ráno, piaty deň.

²³ Wiciri kambu te, susubay mo te, jirbi guwanta nooya.

²⁴A Bôh riekol: Nech vydá zem živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! A bolo tak.

²⁴ Irikoy ne: «Laabo mo ma baafunayaŋ hay, afo kulu nga dumo boŋ, kwaara almaney da wo kaŋ yaŋ ga ganda biri, da ndunnya ganji hamey ngey dumey boŋ.» Yaadin mo no ka te.

²⁵A Bôh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.

²⁵ Irikoy na ganji hamey taka ngey dumey boŋ, kwaara almaney mo ngey dumey boŋ, da hay kulu kaŋ ga ganda biri laabo boŋ ngey dumey boŋ. Irikoy di kaŋ woodin mo ga boori.

²⁶A Bôh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi.

²⁶ Woodin banda Irikoy ne: «Iri ma boro te iri alhaalo ra, iri wane himando boŋ. I ma teeku hamey da beene curey da almaney may. I ma ndunnya may, da hay kulu kaŋ ga ganda biri ganda laabo boŋ.»

²⁷A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril.

²⁷ Irikoy binde na boro taka nga alhaalo boŋ, Irikoy alhaalo ra no a n'i taka, alboro nda wayboro a n'i taka.

²⁸A Bôh ich požehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi.

²⁸ Irikoy n'i albarkandi mo. Irikoy ne i se: «Araŋ ma ize boobo hay ka baa ka tonton. Araŋ ma ndunnya may mo, araŋ ma teeku hamey may, da beene batama curayzey, da fundikooni kulu kaŋ ga nyooti ndunnya boŋ.»

²⁹A Bôh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm.

²⁹ Irikoy ne mo: «Guna, ay n'araŋ no tuurey kulu kaŋ ga ize hay, kaŋ yaŋ go ndunnya fando kulu boŋ, da tuuri-nya kulu kaŋ ga ize hay mo kaŋ gonda gure. I ga ciya araŋ se ŋwaari.

³⁰A všetkým zvieratám zemským a všetkému vtáctvu nebeskému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je živá duša, dal som za pokrm všetko zelené byliny. A bolo tak.

³⁰ Alman kulu kaŋ go ndunnya ra, da beene curo kulu, da hay kulu kaŋ ga ganda biri laabo boŋ mo, kaŋ yaŋ ra fundi go, ay na kobto tayo no i se a ma ciya i se ŋwaari.» Yaadin mo no ka te.

³¹A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň.

³¹ Irikoy na hay kulu kaŋ nga te guna, i go mo, i kulu ga boori gumo. Wiciri kambu te, susubay mo te, jirbi iddanta nooya.