1A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril.
1 Rabbi na Saharatu kunfa mo, danga mate kaŋ a ci. Rabbi te Saharatu se mate kaŋ a ne nga ga te.
2A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh.
2 Saharatu binde te gunde. A na ize alboro hay Ibrahim se a zeena ra, alwaati toonanta kaŋ Irikoy ci a se din boŋ.
3A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák.
3 Ibrahim mo na nga izo kaŋ i hay a se din maa daŋ Isaka, izo kaŋ Saharatu hay a se no.
4A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh.
4 Ibrahim na nga izo dambangu waato kaŋ a to jirbi ahakku, sanda mate kaŋ Irikoy n'a lordi* nd'a.
5A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn.
5 Ibrahim gonda jiiri zangu alwaato kaŋ i n'a izo Isaka hay a se.
6A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať.
6 Kala Saharatu ne: «Irikoy naŋ ay ma haaru. Boro kulu kaŋ ga maa ay baaru mo ga haaru ay banda.»
7A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe.
7 A ne koyne: «Doŋ, may no ga ne Ibrahim se: Saharatu ga izeyaŋ naanandi? Kulu nda yaadin ay na ize hay a se a zeena ra.»
8A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák.
8 Zanka binde beeri, hal i n'a kaa wa. Ibrahim na batu bambata te zaaro din kaŋ i na Isaka kaa wa.
9A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač.
9 Kala Saharatu na izo kaŋ Misirance koŋŋa Hajaratu hay Ibrahim se din fonnay, a goono ga hahaara.
10A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom.
10 Woodin sabbay se Saharatu ne Ibrahim se: «Ni ma koŋŋo wo da nga izo gaaray, zama koŋŋa izo wo si du tubu ay wane izo Isaka banda.»
11Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna.
11 Woodin binde dooru Ibrahim gaa gumo, nga izo sabbay se.
12Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä.
12 Amma Irikoy ne Ibrahim se: «Woone ma si ciya bine saray hari ni se, arwaso da ni koŋŋa sabbay se. Hay kulu kaŋ Saharatu ga ci ni se, kala ni ma maa a sanno se, zama Isaka gaa no ni banda ga fun.
13Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom.
13 Koŋŋa izo do mo ay ga dumi fo te, zama nga mo ni ize fo no.»
14Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby.
14 Ibrahim binde biya ka tun ka buuru nda hari humbur fo sambu k'i no Hajaratu se. A n'a sarku a se jasa gaa ka izo no a se k'a sallama. Nga mo dira, kal a te boŋdaray. A soobay ka bar-bare Beyer-Seba ganjo ra.
15A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov
15 Haro kaŋ go humburo ra binde ban, kal a na arwaso jisi tuuri fo cire.
16a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala.
16 A koy ka goro a jine nangu mooro, danga hangaw hayyaŋ mooray cine fo me. Zama a ne: «Ay ma si di arwaso buuyaŋo.» A goro a jine ka nga jinde sambu ka hẽ.
17A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je.
17 Kala Irikoy maa arwaso jinda. Irikoy malayka jinda fun beena ra ka Hajaratu ce ka ne: «Ifo ka du nin, ya nin Hajaratu? Ma si humburu, zama Irikoy maa arwaso jinda nango kaŋ a go.
18Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom.
18 Ma tun ka koociya sambu k'a gaay ni kambe ra, zama ay g'a ciya dumi bambata.»
19A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca.
19 Kala Irikoy n'a moy feeri, a di hari day fo mo. A koy ka humburo toonandi nda hari ka no koociya se, nga mo haŋ.
20A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa.
20 Irikoy go arwaso banda mo koyne. A soobay ka beeri. A goro ganjo ra ka te gaw.
21A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme.
21 A goro Paran ganjo ra. Nyaŋo mo na wande sambu a se Misira laabo ra.
22A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš.
22 A go no mo, alwaato din ra, kaŋ Abimelek da nga wongu koyo Fikol salaŋ da Ibrahim. I ne: «Irikoy go ni banda hay kulu kaŋ ni ga te ra.
23A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš.
23 Sohõ binde, kala ni ma ze ay se da Irikoy, nango wo ra, ka ne ni si fafagay goy te ay, wala ay izey, wala ay haamey se. Amma ni ga booriyaŋ cabe in da laabo kaŋ ra ni zumbu se, mate kaŋ ay jin ka cabe ni se.»
24A Abrahám povedal: Ja prisahám.
24 Ibrahim ne: «Ay ga ze.»
25Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi.
25 Amma Ibrahim deeni Abimelek gaa day fo kaŋ Abimelek bannyey kom sabbay se.
26A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes.
26 Abimelek mo ne: «Ay ya, mana bay boro kaŋ na haya din te, ni mana ci ay se mo. Ay mana maa r'a mo, kala hunkuna.»
27A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu.
27 Ibrahim binde na feejiyaŋ da hawyaŋ sambu ka no Abimelek se. I boro hinka sappe mo.
28A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne.
28 Woodin banda Ibrahim na feeji zan iyye kaa nga kuro ra.
29A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne?
29 Abimelek ne Ibrahim se: «Ifo no feeji zan iyya din kaŋ yaŋ ni fay waani?»
30A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu.
30 A ne: «Feeji zan iyya din, ni g'i ta ay kambe ra no. I ma ciya seeda ay se kaŋ ay no ka dayo wo fansi.»
31Preto nazvali to miesto Bér-šeba, lebo tam prisahali obidvaja.
31 A na nango wo maa daŋ Beyer-Seba, _kaŋ a feerijo ga ti Zeyaŋ Dayo|_, zama noodin no i boro hinka kulu ze care se.
32A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov.
32 Yaadin binde no i sappe d'a Beyer-Seba. A go mo, Abimelek tun noodin, nga nda nga wongu marga koyo Fikol. I ye Filistancey laabu.
33A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného.
33 Ibrahim mo na boosay tuuri nyayaŋ tilam Beyer-Seba ra. Noodin mo a ce Rabbi maa boŋ ka ne a se Irikoy Duumikoy.
34A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.
34 Ibrahim goro jirbi boobo Filistancey laabo ra.