1Potom sa rozpamätal Bôh na Noacha a na všetky poľné zvieratá i na všetky hovädá, ktoré boly s ním v korábe. Vtedy dal Bôh, aby vial vietor na zemi, a vody začaly opádať.
1 Irikoy fongu Nuhu nda ganji hamey da kwaara almaney kulu kaŋ yaŋ go a banda hiyo ra. Irikoy na haw fo daŋ a ma faaru ndunnya boŋ, hala haro ye.
2A zavrely sa žriedla priepasti i nebeské prieduchy, a zastavený bol príval z neba.
2 A na ganda harey da beene daabirjo lutu, a na beene haro mo gaay.
3A tak zase sa pozvoľna vracaly vody s povrchu zeme, a ubývalo vody po sto a päťdesiatich dňoch.
3 Haro mo soobay ka zabu ka fun laabo boŋ waati kulu. Jirbi zangu nda waygo banda haro zabu ndunnya boŋ.
4A koráb spočinul siedmeho mesiaca sedemnásteho dňa toho mesiaca na vrchoch Ararata.
4 Handu iyyanta, zaari way cindi iyyanta hando ra no hiyo fandi Ararat tondey boŋ.
5A vody išly ta pozvoľna, a ubývalo ich, až do desiateho mesiaca; desiateho mesiaca prvého dňa toho mesiaca ukázaly sa temená vrchov.
5 Haro soobay ka zabu waati kulu hala handu wayanta. Handu wayanta zaari sintina ra, tondey boŋey sintin ka bangay.
6A stalo sa po štyridsiatich dňoch, že Noach otvoril oblok korába, ktorý bol spravil,
6 A go no, jirbi waytaaci banda, kala Nuhu na daabirjo kaa finetaro kaŋ a te hiyo ra gaa.
7a vypustil krkavca, ktorý vyletiac odletoval a priletoval, dokiaľ nevyschly vody s povrchu zeme.
7 A na gaaru fo taŋ kaŋ soobay ka windi-windi kala haro koogu ndunnya boŋ.
8Potom vypustil od seba holubicu, aby videl, či ubudlo vody s povrchu zeme.
8 A na koloŋay fo mo taŋ, zama nga ma di hala haro kulu fun laabo boŋ.
9Ale holubica nenašla miesta, na ktorom by bola spočinula jej noha, a preto sa vrátila k nemu do korábu, pretože boly vody na tvári celej zeme, a vystrel svoju ruku a vzal ju a vniesol ju k sebe do korába.
9 Amma koloŋa mana du nangu kaŋ ga zumbu. A ye ka kaa Nuhu do hiyo ra, zama haro go no ndunnya fando kulu boŋ. Kala Nuhu na nga kambe salle k'a candi ka daŋ nga do hiyo ra.
10Potom čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu z korába.
10 A ye ka batu jirbi iyye fo, a na koloŋa taŋ koyne a ma fun hiyo ra.
11A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, niesla čerstvo odtrhnutý lístok z olivy vo svojich ústach. Vtedy poznal Noach, že vody opadly s povrchu zeme.
11 Koloŋa ye ka kaa a do wiciri kambo ra. Kal a kande zeytun* kobto fo nga meyo ra kaŋ a kosu. Woodin gaa no Nuhu bay kaŋ haro kulu dandi ka fun laabo boŋ.
12A čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu, ktorá sa viacej nenavrátila k nemu.
12 A goro koyne jirbi iyye, a na koloŋa taŋ. A mana ye ka kaa Nuhu do koyne.
13A stalo sa šesťsto prvého roku, prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že vyschly vody s povrchu zeme. Tu odstránil Noach pokrov korába a videl a hľa, už bol obschnul povrch zeme!
13 A go no mo, _Nuhu|_ jiiri zangu iddu nda afo ra, handu sintina zaari sintina ra, kala harey koogu ka fun laabo boŋ. Nuhu na hiyo daabirjo kaa. A guna, a di kaŋ laabo batama goono ga koogu.
14A druhého mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca vyschla úplne zem.
14 Handu hinkanta, a jirbi waranka cindi iyyanta ra, laabo koogu gumo.
15A Bôh hovoril Noachovi a riekol:
15 Irikoy salaŋ Nuhu se ka ne:
16Vyjdi z korába ty i tvoja žena i tvoji synovia i ženy tvojich synov s tebou.
16 «Ma fatta hiyo ra, nin da ni wando da ni ize arey da ngey wandey ni banda.
17Všetky zvieratá, ktoré sú s tebou z každého tela jako z vtáctva, tak i z hoviad i z každého plazu, ktorý sa plazí na zemi, vyveď so sebou, a budú sa hemžiť na zemi a budú sa plodiť a množiť na zemi.
17 Ma fundikooney kulu kaŋ yaŋ go ni banda mo fattandi: curey da almaney da gande birantey kulu kaŋ yaŋ ga ganda biri laabo boŋ. I ma hay ka te ize boobo ka tonton laabo boŋ.»
18Vtedy vyšiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním.
18 Nuhu binde fatta, nga nda nga izey da nga wando da izey wandey care banda.
19Všetky zvieratá, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa hýbe na zemi, po svojich pokoleniach, všetko to vyšlo z korába.
19 Alman kulu, da ganda birante kulu, da curo kulu, da haŋ kaŋ ga ganda biri laabo boŋ fatta hiyo ra, ngey dumey boŋ.
20A Noach postavil Hospodinovi oltár a vzal zo všetkých čistých hoviad a zo všetkých čistých vtákov a obetoval zápalné obeti na oltári.
20 Nuhu na sargay* feema te Rabbi se. A suuban alman halalantey kulu ra, da curo hanantey kulu ra mo. A n'i sarga k'i ton feema boŋ.
21A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil.
21 Kala Rabbi maa haw kaana. Rabbi ne nga bina ra: «Ay si ye ka laabo laali koyne boro sabbay se, zama boro bine fonguyaŋ, ilaalo no za a zankatara gaa. Ay si ye mo ka hay kulu kaŋ ga funa kar, mate kaŋ ay jin ka te din.
22Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.
22 Waati kulu kaŋ ndunnya go no mo, burjina nda heemar, hargu nda fufule, kaydiya nda jaw, cin da zaari si jaŋ ka te.»