¹Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o všetkom ľude Júdovom v štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa. (To bol prvý rok Nabuchodonozora, babylonského kráľa)

¹ Sanno kaŋ kaa Irimiya do Yahuda borey kulu boŋ neeya, Yahuda bonkoono Yehoyacim Yosiya izo mayra jiiri taacanta ra, Babila bonkoono Nebukadnezzar mo, a mayra jiiri sintina nooya.

²slovo, ktoré hovoril prorok Jeremiáš o všetkom ľude Júdovom a všetkým obyvateľom Jeruzalema povediac:

² Sanno kaŋ annabi* Irimiya ci Yahuda borey da Urusalima gorokoy kulu se neeya:

³Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, judského kráľa, až do tohoto dňa, toto už dvadsaťtri rokov stávalo sa slovo Hospodinovo ku mne, a hovoril som vám ho vstávajúc skoro za rána a vše som vám hovoril, ale nepočúvali ste.

³ Za Yahuda bonkoono Yosiya Amon izo mayra jiiri way cindi hinzanta ka kaa sohõ, jiiri waranka cindi hinzo wo, Rabbi sanno go ga kaa ay do. Ay mo, ay goono g'a salaŋ araŋ se, ay ga soobay ka ci ka yaara araŋ se, amma araŋ mana hanga jeeri ka maa.

⁴A Hospodin posielal k vám všetkých svojich služobníkov prorokov vstávajúc skoro za rána a posielajúc ich znova a znova, ale neposlúchali ste ani ste nenaklonili svojho ucha, aby ste počuli.

⁴ Rabbi na nga tam annabey kulu donton araŋ gaa mo, a ga soobay k'i donton. Amma araŋ mana saal, araŋ mana hanga jeeri ka maa mo.

⁵A hovorili: Nože sa navráťte každý od svojej zlej cesty a od nešľachetnosti svojich skutkov a bývajte na zemi, ktorú dal Hospodin vám i vašim otcom od vekov až na veky.

⁵ A go ga ne: Wa bare, araŋ kulu, ka fay d'araŋ fondo laalo, d'araŋ goyey laalayaŋo mo. Laabo kaŋ Rabbi n'araŋ d'araŋ kaayey no za waato zamaney ka koy hal abada mo, araŋ ma goro a ra.

⁶Nechoďte za inými bohmi, aby ste im slúžili a aby ste sa im klaňali, a nepopudzujte ma k hnevu dielom svojich rúk, a neučiním vám zlého.

⁶ Araŋ ma si de-koy fooyaŋ gana mo hal araŋ ma may i se ka sududu i se. Araŋ ma si yanje ceeci ay gaa hal ay ma te bine araŋ kambe goyey se. Ay mo si hasaraw te araŋ se.

⁷Ale nepočúvali ste na mňa, hovorí Hospodin, preto, aby ste ma popudzovali k hnevu dielom svojich rúk na svoje zlé.

⁷ Kulu nda yaadin, kaŋ araŋ mana hangan ay se, araŋ na yanje ceeci ay gaa d'araŋ kambe goyey, hal araŋ na hasaraw candi ka kande araŋ boŋ gaa. Yaadin no Rabbi ci.

⁸Preto takto hovorí Hospodin Zástupov: Pretože ste neposlúchli mojich slov,

⁸ Yaa no Rabbi Kundeykoyo ci: Woodin sabbay se binde, za kaŋ araŋ man'ay sanney gana,

⁹hľa, pošlem a poberiem všetky čeľade severa, hovorí Hospodin, a pošlem i k Nabuchodonozorovi, babylonskému kráľovi, svojmu služobníkovi, a dovediem ich na túto zem a na jej obyvateľov i na všetky tieto národy naokolo a zahladím ich s kliatbou úplnej záhuby a obrátim ich na hroznú pustinu, na úžas a na večné spustošeniny.

⁹ a go, kal ay ma donton ka azawa kambe haray kundey kulu sambu, d'ay tamo Babila bonkoono Nebukadnezzar mo. Ay ga kand'ey i ma wongu nda laabo wo d'a ra gorokoy, da ndunnya dumey kulu kaŋ yaŋ go ne-haray. Ay g'i halaci parkatak, ay m'i ciya alyanga hari, da donda-caray hari, da kurmu mo hal abada. Yaadin no Rabbi ci.

¹⁰A učiním to, že zahynie zpomedzi nich hlas veselosti a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hukot mlyna a svetlo sviece.

¹⁰ Ay ga naŋ mo bine kaani jinde ma bu i ra, da farhã jinde, da arhiiji jinde, nda wayhiiji jinde, da fufuyaŋ tondi kosongu, da fitilla kaariyaŋ mo.

¹¹A celá táto zem, súc spustošená, bude púšťou a hroznou pustinou, a tieto národy budú slúžiť babylonskému kráľovi sedemdesiat rokov.

¹¹ Laabo wo kulu mo ga ciya kurmu nda alyanga hari. Dumey wo mo ga may Babila bonkoono se kala jiiri wayye.

¹²A stane sa, keď sa vyplní sedemdesiat rokov, že navštívim na babylonskom kráľovi a na tom národe, hovorí Hospodin, ich neprávosť i na zemi Chaldejov a obrátim to na večné pustiny.

¹² A ga ciya mo, waati kaŋ jiiri wayya din kubay, ay ga Babila bonkoono da nga dumo da Kaldancey laabo mo ciiti ngey zunubey sabbay se, ay m'a ciya kurmu hal abada. Yaadin no Rabbi ci.

¹³A uvediem na tú zem všetky svoje slová, ktoré som hovoril o nej, všetko to, čo je napísané v tejto knihe, to, čo prorokoval Jeremiáš o všetkých tých národoch.

¹³ Ay sanney kulu kaŋ ay ci laabo din boŋ mo, ay g'i candi ka kand'ey a boŋ, sanda haŋ kaŋ i hantum tira wo ra nooya, kaŋ Irimiya na annabitaray te dumey wo kulu boŋ.

¹⁴Lebo aj nimi si budú slúžiť, mnohé národy a veľkí kráľovia, a tak im odplatím podľa ich skutku a podľa diela ich rúk.

¹⁴ Zama ndunnya dumi boobo da bonkooni beeri yaŋ mo g'i daŋ tamtaray. Ay mo ga bana i gaa i te-goyey d'i kambe goyey boŋ.

¹⁵Lebo takto mi povedal Hospodin, Bôh Izraelov: Vezmi pohár vína tejto prchlivosti z mojej ruky a dáš ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem.

¹⁵ Zama yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci ay se: Ma futay duvan* haŋ-gaasiya wo ta ay kambe ra. Dumi kulu kaŋ gaa ay ga ni donton, m'i haŋandi nd'a.

¹⁶A budú piť a potáčať sa a zbláznia sa pre meč, ktorý pošlem medzi nich.

¹⁶ I ga haŋ mo, ka teeni, hal i ma follo, takuba kaŋ ay ga samba i game ra din sabbay se.

¹⁷A tak som vzal pohár z ruky Hospodinovej a napájal som všetky tie národy, ku ktorým ma poslal Hospodin,

¹⁷ Kal ay na haŋ-gaasiya ta Rabbi kambe ra. Ay na ndunnya dumey kulu haŋandi, sanda ngey kaŋ yaŋ Rabbi n'ay donton i gaa.

¹⁸Jeruzalem a mestá Júdove a jeho kráľov, jeho kniežatá, aby som ich dal obrátiť na púšť, na hroznú pustinu, na úžas a na kliatbu, jako je tomu dnešného dňa,

¹⁸ Ngey neeya: Urusalima, da Yahuda galley, d'a bonkooney, d'a mayraykoyey, zama i ma ciya kurmu da humburandiyaŋ hari, da donda-caray hari, da laaliyaŋ hari mo, sanda mate kaŋ cine a go d'a hunkuna.

¹⁹faraona, egyptského kráľa, jeho sluhov a jeho kniežatá i celý jeho ľud

¹⁹ Ngey mo neeya: Misira bonkoono Firawna, da nga tamey, d'a mayraykoyey, d'a talkey kulu,

²⁰a všetku tú smes a všetkých kráľov zeme Úc, všetkých kráľov zeme Filištínov, Aškalon, Gazu, Ekron a ostatok Ašdóda,

²⁰ da dumi waani-waaney kulu kaŋ furo care ra, kaŋ ga ti Uz laabo bonkooney kulu, da Filistancey laabey koyey kulu, (sanda Askelon, da Gaza, da Ekron, da Asdod jara kaŋ cindi,)

²¹Edoma, Moába a synov Ammonových,

²¹ da Edom, da Mowab, da Amon izey,

²²všetkých kráľov Týru a všetkých kráľov Sidona i kráľov ostrova, ktorý je kde za morom,

²² da Tir koyey kulu, da Zidon koyey kulu, da koyey kaŋ go teeko daranta laabey ra,

²³Dedána, Tému, Búza a všetkých obrezaných po strane

²³ da Dedan, da Tema, da Buzu, da dumi kulu kaŋ yaŋ ga ngey kar-kambey cabu,

²⁴a všetkých kráľov Arábie a všetkých kráľov tej smesi, ktorí bývajú na púšti,

²⁴ da Laarabey laabu koyey kulu, kaŋ ga ti dumi waani-waaney kulu kaŋ furo care ra, kaŋ yaŋ go saajo ra,

²⁵a všetkých kráľov Zimrie, všetkých kráľov Élama a všetkých kráľov Médska

²⁵ da Zimri koyey kulu, da Elam koyey kulu, da Medancey koyey kulu,

²⁶a všetkých kráľov severa, blízkych i ďalekých, jedného s druhým, i všetky kráľovstvá zeme, ktoré sú na tvári sveta, a kráľ Šešach bude piť po nich.

²⁶ da azawa kambe koyey kulu kaŋ ga mooru wala kaŋ ga maan care gaa, da ndunnya mayrayey kulu kaŋ go ndunnya ra. I kulu bananta mo, gaa no Babila bonkoono ga haŋ.

²⁷A povieš im: Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Pite a opite sa, vyvráťte a padnite a nevstaňte pre meč, ktorý ja pošlem medzi vás.

²⁷ Ni ga ne i se: Yaa no Rabbi Kundeykoyo, Israyla Irikoyo ci: Wa haŋ ka bugu. Araŋ ma yeeri, araŋ ma kaŋ, araŋ ma si ye ka tun mo, takuba kaŋ ay ga samba araŋ game ra sabbay se.

²⁸A stane sa, keby nechceli vziať pohár z tvojej ruky, aby pili, povieš im: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ba, istotne piť budete!

²⁸ D'i wangu ka gaasiya ta ni kamba ra ka haŋ mo, kala ni ma ne i se: Yaa no Rabbi Kundeykoyo ci: Daahir, araŋ g'a haŋ!

²⁹Lebo hľa, v meste, nad ktorým bolo vzývané moje meno, začnem konať zlé, a čo vy by ste mali byť bez trestu?! Nebudete bez trestu! Ale zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme, hovorí Hospodin Zástupov.

²⁹ Zama a go, gallo kaŋ i n'a ce d'ay maa, noodin no ay ga sintin ka kande masiiba. Araŋ binde, araŋ ga ciiti yana no? Araŋ si du ka ciito yana bo, zama ay go ga ce i ma kande takuba ndunnya gorokoy kulu boŋ. Yaadin no Rabbi Kundeykoyo ci.

³⁰A ty im prorokuj všetky tieto slová a povieš im: Hospodin bude revať z výsosti a z príbytku svojej svätosti vydá svoj hlas, bude mocne revať na svoje obydlie; výkrik sa bude ozývať jako výkrik tých, ktorí šliapu hrozno, proti všetkým obyvateľom zeme.

³⁰ Kala ni ma annabitaray wo kulu te i gaa da sanney wo kulu ka ne i se: Rabbi ga dunduyaŋ te beene, A ma nga jinda sambu nga nangoray hananta ra. A ga kaati gumo ka gaaba nda nga alman kalo. A ga kuuwa ndunnya gorokoy kulu gaa, Sanda mate kaŋ cine reyzin* taamukoyaŋ ga kuuwa.

³¹Hrmot dojde až na koniec zeme, lebo Hospodin má pravotu s národami, bude sa súdiť s každým telom, vydá bezbožníkov meču, hovorí Hospodin.

³¹ Kuuwa din mo ga koy hala ndunnya citi, Zama Rabbi gonda kakaw nga nda ndunnya dumey game ra. A ga konda Adam-izey kulu ciiti do, Boro laaley mo, a g'i nooyandi takuba hin se. Yaadin no Rabbi ci.

³²Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, zlé vyjde od národa k národu, a veľký víchor sa strhne od najďaľších končín zeme.

³² Yaa no Rabbi Kundeykoyo ci: Wa guna, masiiba ga fun dumi fo do ka koy dumi fo do. Hirriyaŋ bambata mo ga tun za ndunnya me.

³³a pobití od Hospodina budú toho dňa od konca zeme až po koniec zeme. Nebudú oplakávaní ani nebudú sprataní ani nebudú pochovaní; budú za hnojivo na tvári zeme.

³³ Han din hane binde i ga di borey kaŋ yaŋ Rabbi ga wi za ndunnya me woone gaa kal a ma koy ya-haray meyo gaa. Boro kulu si bu baray te i se, i si i margu, i si i fiji mo. I ga ciya sanda birji laabo boŋ.

³⁴Kvíľte, pastieri, a kričte, a váľajte sa v popole, vy slávni toho stáda, lebo sa naplnily vaše dni, aby ste boli pobití, a rozptýlim vás, a padnete jako vzácna nádoba.

³⁴ Ya araŋ hawjiyey, wa kuuwa, wa soobay ka hẽ. Ya araŋ alman kuray jine borey, Araŋ ma bimbilko, zama araŋ wiyaŋ d'araŋ kar-ka-sayyaŋ waate kubay cap! Araŋ ga kaŋ ka bagu sanda diji taasa darzante.

³⁵A zahynie útočište pastierom a útek slávnym stáda.

³⁵ Hawjiyey jaŋ nangu kaŋ ga tugu, Kuro jine borey mo jaŋ yanayaŋ fondo.

³⁶Čuj! Hlas zúfalého kriku pastierov, kvílenie slávnych stáda. Lebo Hospodin zkazí ich pašu,

³⁶ Hawjiyey hẽeni jinda da kuro jine borey kaatiyaŋo neeya! Zama Rabbi goono g'i kurey nangey halaci.

³⁷a umĺknu pasienky pokoja pre páľu hnevu Hospodinovho.

³⁷ Alman kaley kaŋ goro nda laakal kanay, waato, I dangay Rabbi futay korna sabbay se.

³⁸Opustí jako lev svoju skrýš, lebo ich zem bude obrátená v hroznú pustinu pre páľu jeho ukrutného meča a pre páľu jeho hnevu.

³⁸ A fatta sanda mate kaŋ muusu beeri ga fatta nga guuso ra, Zama i laabo ciya kurmu kankamandikwa futa da Rabbi futay korna sabbay se.