¹Slovo, ktoré sa stalo od Hospodina k Jeremiášovi v desiatom roku Cedekiáša, judského kráľa, ktorý to rok je osemnásty rok Nabuchodonozorov.

¹ Yahuda bonkoono Zedeciya mayra jiiri wayanta ra, kaŋ ga ti Nebukadnezzar mayra jiiri way cindi ahakkanta, sanni fo fun Rabbi do ka kaa Irimiya do.

²A vtedy obliehalo vojsko babylonského kráľa Jeruzalem, a prorok Jeremiáš bol zatvorený vo dvore väzenia, ktoré bolo v dome judského kráľa,

² Alwaato din no Babila bonkoono wongu marga na Urusalima windi. Annabi Irimiya mo go daabante kas'izey batukwa windo ra kaŋ go Yahuda bonkoono faada ra.

³ktorého bol zatvoril Cedekiáš, judský kráľ, povediac: Prečo ty prorokuješ a hovoríš: Takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa, a vezme ho,

³ Zama Yahuda bonkoono Zedeciya n'a daabu ka ne: «Ifo se no ni goono ga annabitaray te ka ne: ‹Yaa no Rabbi ci: A go, ay ga gallo wo daŋ Babila bonkoono kambe ra, a g'a ŋwa mo.

⁴a Cedekiáš, judský kráľ, neujde ruke Chaldejov, ale istotne bude vydaný do ruky babylonského kráľa, a jeho ústa budú hovoriť s jeho ústami, a vraj, jeho oči budú vidieť jeho oči,

⁴ Yahuda bonkoono Zedeciya mo si du ka yana Kaldancey kambe ra, amma daahir no i g'a daŋ Babila bonkoono kambe ra. A ga salaŋ d'a me-da-me, i ga di care mo-da-mo.

⁵zavedie Cedekiáša do Babylona, a tam bude, dokiaľ ho nenavštívim, hovorí Hospodin. Pretože bojujete s Chaldejmi, nepovodí sa vám dobre.-

⁵ A ga Zedeciya sambu ka kond'a Babila, noodin no a ga goro hala waati kaŋ ay g'a zuure _nda buuyaŋ|_. Yaadin no Rabbi ci. Baa araŋ wongu nda Kaldancey, araŋ si te zaama.› »

⁶A Jeremiáš riekol: Slovo Hospodinovo stalo sa ku mne povediac:

⁶ Kala Irimiya ne: «Rabbi sanno kaa ay do ka ne:

⁷Hľa, Chanamel, syn Šallúma, tvojho strýca, ide k tebe a povie: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte, lebo ty máš výkupné právo rodinné kúpiť ho.

⁷ Guna, ni baaba beere Sallum izo Hanameyel ga kaa ni do ka ne: ‹M'ay faro kaŋ go Anatot day ni boŋ se, zama nin no ka bara nd'a fansa fondo.›

⁸A tedy prišiel ku mne Chanamel, syn môjho strýca, podľa slova Hospodinovho, do dvora väzenia a povedal mi: Nože si kúp moje pole, ktoré je v Anatóte, ktorý je v zemi Benjaminovej, lebo ty máš dedičné právo, a ty máš výkupné právo rodinné, kúp si! Vtedy som poznal, že je to slovo Hospodinovo.

⁸ Ay baabo izo Hanameyel binde kaa ay do kas'izey windi ganda ra, Rabbi sanno boŋ. A ne ay se: ‹Ay ga ni ŋwaaray no, m'ay faro day kaŋ go Anatot Benyamin laabo ra, zama fari tubo ya ni wane no. Nin no ka bara nd'a fansa fondo. Kala ni m'a day ni boŋ se.› » Za noodin binde, ay bay kaŋ Rabbi sanni no.

⁹A tak som kúpil pole od Chanamela, syna svojho strýca, ktoré je v Anatóte, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra.

⁹ Ay binde na faro kaŋ go Anatot day ay baabo izo Hanameyel gaa, ay n'a nooro neesi a se, nzarfu sekel* way cindi iyye tiŋay no.

¹⁰A napísal som to na listinu a zapečatil som a dal som osvedčiť svedkom, a tak som odvážil peniaze na váhe.

¹⁰ Ay na daymi seeda hantum tira gaa, ka kawaatimi kar a gaa, ka seedayaŋ ce, ka nzarfo mo cabe i se neesiyaŋ haro ra.

¹¹Potom som vzal kúpnu listinu, zapečatenú podľa nariadenia a ustanovení zákona, i tú otvorenú.

¹¹ Ay binde na daymi seeda tirey din sambu, kaŋ yaŋ gonda hayey kulu kaŋ boŋ i wafaku, wo kaŋ i daabu ka kawaatimo kar, da wo kaŋ go feerante mo.

¹²A oddal som kúpnu listinu Báruchovi, synovi Neriáša, syna Machseiášovho, pred očima Chanamela, svojho strýca, a pred očami svedkov, ktorí sa podpísali na kúpnej listine, pred očami všetkých Židov, ktorí sedeli vo dvore väzenia.

¹² Ay na daymi seeda tira no Baruk Neriya izo, Maaseya izo se, ay baabo izo Hanameyel jine, da seedey kaŋ yaŋ na ngey maayey hantum daymi tira gaa din jine, da Yahudancey kulu jine kaŋ yaŋ goono ga goro noodin kas'izey windi ganda ra.

¹³A prikázal som Báruchovi pred ich očami povediac:

¹³ A binde, i jine no ay na Baruk lordi ka ne:

¹⁴Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Vezmi tieto listiny, túto kúpnu listinu, i tú zapečatenú i túto otvorenú listinu, a dáš ich do hlinenej nádoby, aby stály mnoho dní.

¹⁴ Rabbi Kundeykoyo, Israyla Irikoyo sanno neeya: Ma tirey wo sambu, daymi seeda tirey nooya, wo kaŋ i daabu nda kawaatimi, da wo kaŋ go feerante. M'i daŋ botogo kusu ra, zama i ma gay hala jirbi boobo ma bisa.

¹⁵Lebo takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Ešte sa budú kupovať domy i polia i vinice v tejto zemi. -

¹⁵ Zama yaa no Rabbi Kundeykoyo, Israyla Irikoyo ci: Han fo ga kaa kaŋ borey ga ye ka windiyaŋ da fariyaŋ da reyzin* kaliyaŋ day laabo wo ra.

¹⁶A potom, keď som oddal kúpnu listinu Báruchovi, synovi Neriášovmu, modlil som sa Hospodinovi a vravel som:

¹⁶ A go mo, waato kaŋ ay na daymi tira no Baruk Neriya izo se, gaa no ay na adduwa te Rabbi gaa ka ne:

¹⁷Ach, Pane, Hospodine, hľa, ty si učinil nebesia i zem svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom, tebe nie je nemožnou niktorá vec.

¹⁷ «Ya Rabbi, Koy Beero, a go, ni na beene nda ganda te da ni hin bambata, da ni kambe sallanta mo. Hay fo kulu si no kaŋ ga mongu ni se.

¹⁸Činíš tisícim milosť a odplácaš neprávosť otcov do lona ich synov po nich, ty silný Bože, veľký a mocný, ktorého meno je Hospodin Zástupov,

¹⁸ Nin no ga baakasinay suuji cabe boro zambaryaŋ se, ni ga baabey zunubo bana izey gaa mo i gande ra, baabey banda. Ya nin Irikoy beero, Hinkoy, Rabbi Kundeykoyo no ga ti ni maa.

¹⁹veľký čo do rady a mohutný čo do skutku, ktorého oči sú otvorené a hľadia na všetky cesty synov človeka, aby si dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov,

¹⁹ Ni ya ibeeri no saaware ra, ni ya Hinkoy no ni goyo ra, ni moy go ga feeri no ka di Adam-izey muraadey kulu, zama ni ma bana boro kulu se nga goyo boŋ, d'a goyo nafa mo boŋ.

²⁰ty, ktorý si činil znamenia a zázraky v Egyptskej zemi a činíš až do tohoto dňa jako v Izraelovi, tak i vôbec medzi ľuďmi a učinil si si meno, jako je tomu dnes.

²⁰ Misira laabo ra ni na alaama nda dambara hariyaŋ cabe Israyla nda boro cindey jine, ni go a gaa mo hala ka kaa sohõ. Ni te maa ni boŋ se kaŋ i ga fong'a hala sohõ.

²¹A vyviedol si svoj ľud, Izraela, z Egyptskej zeme so znameniami a so zázraky, a to silnou rukou a vystretým ramenom a s veľkým strachom.

²¹ Ni na ni jama Israyla kaa Misira ra mo da alaamayaŋ, da dambara hariyaŋ, da kambe gaabikooni, da ni kambe sallanta, da humburkumay hari beeri yaŋ.

²²A dal si im túto zem, o ktorej si prisahal ich otcom, že im ju dáš, zem, ktorá tečie mliekom a medom.

²² Ni n'i no laabo wo mo, wo kaŋ ni ze d'a i kaayey se ka ne ni g'i no nd'a, laabu no kaŋ ga wa nda yu bambari.

²³A tak vošli a zaujali ju dedične; ale nepočúvali na tvoj hlas ani nechodili v tvojom zákone; nečinili ničoho z toho, čo si im prikázal činiť, preto si spôsobil to, aby prišlo na nich všetko toto zlé.

²³ I furo k'a ŋwa, amma i mana ni sanno gana, i mana ni asariya mo gana. Hay kulu kaŋ ni n'i lordi i ma te, i mana hay kulu te a ra. Woodin sabbay se no ni naŋ i ma di masiiba wo kulu.

²⁴Hľa, nasypané valy, prišli na mesto, aby ho vzali, a mesto bude dané do ruky Chaldejov, ktorí bojujú proti nemu, pre meč a hlad a mor, a to, čo si hovoril, deje sa, a hľa, ty vidíš!

²⁴ Wongu guyaŋ go, i kaa gallo gaa ngey m'a ŋwa se. I ma gallo daŋ mo Kaldancey kaŋ yaŋ goono g'a wongu kambe ra, takuba nda haray da balaaw sabbay se. Haŋ kaŋ ni ci mo, a tabbat. A go mo, ni goono ga di a.

²⁵A ty si mi povedal, Pane, Hospodine: Kúp si pole za peniaze a daj osvedčiť svedkami, a mesto hľa, bude dané do ruky Chaldejov!

²⁵ Ni binde, ya Rabbi, Koy Beero, ni ne ay se ay ma fari day ay boŋ se da nzarfu, ay ma seedayaŋ ce. Guna i jin ka gallo wo daŋ Kaldancey kambe ra.»

²⁶A stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi povediac:

²⁶ Waato din gaa no Rabbi sanno kaa Irimiya do ka ne:

²⁷Hľa, ja som Hospodin, Bôh každého tela; či je mne azda nemožnou niektorá vec?

²⁷ Guna, ay no ga ti Rabbi, fundikooney kulu Irikoyo. Hay fo go no kaŋ ga mong'ay se no?

²⁸Preto takto hovorí Hospodin: Hľa, vydám toto mesto do ruky Chaldejov a do ruky Nabuchodonozora, babylonského kráľa, a vezme ho.

²⁸ Yaa no Rabbi ci: Woodin sabbay se, ay ga gallo wo daŋ Kaldancey kambe ra, da Babila bonkoono Nebukadnezzar kambe ra, a g'a ŋwa mo.

²⁹A prijdú Chaldeji, ktorí bojujú proti tomuto mestu, a podpália toto mesto ohňom a spália ho i domy, na ktorých postrešiach kadili Bálovi a vylievali liate obeti iným bohom nato, aby ma popudzovali k hnevu.

²⁹ Kaldancey binde kaŋ goono ga gallo wo wongu ga kaa ka danji daŋ a gaa, i m'a ton, nga da windey kaŋ yaŋ i na dugu ton Baal se i jidan bisey boŋ, i na haŋyaŋ sargayyaŋ soogu de-koy fooyaŋ se mo zama ngey ma yanje ceeci ay gaa.

³⁰Lebo synovia Izraelovi a synovia Júdovi nerobili ničoho iného iba to, čo je zlé v mojich očiach, od svojej mladosti; lebo, hovorím, synovia Izraelovi iba čo ma popudzujú k hnevu dielom svojich rúk, hovorí Hospodin.

³⁰ Daahir Israyla izey da Yahuda izey mana hay kulu te ay diyaŋ gaa kala laala za i zankatara ra. Zama Israyla izey mana hay kulu te kal ay yanje ceeciyaŋ da ngey kambe goyey. Yaadin no Rabbi ci.

³¹Lebo len na môj hnev a na moju prchlivosť mi bolo toto mesto hneď od toho dňa, ako ho vystavili, až do tohoto dňa, aby som ho odpratal od svojej tvári

³¹ Daahir gallu woone ciya ay yanje ceeciyaŋ hari, ay ma dukur, ay ma futu mo, za han kaŋ hane i n'a cina ka kaa sohõ, hal ay m'a hibandi ka kaa ay jine.

³²pre všetku tú nešľachetnosť synov Izraelových a synov Júdových, ktorú páchali nato, aby ma popudzovali k hnevu, oni, ich kráľovia, ich kniežatá, ich kňazi a ich proroci, tak aj mužovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema.

³² Ay ga woodin te Israyla izey nda Yahuda izey laala kulu sabbay se kaŋ i te ngey m'ay yanje ceeci se, ngey da ngey bonkooney, d'i mayraykoyey, d'i alfagey, d'i annabey, da Yahuda nda Urusalima gorokoy mo.

³³A obrátili sa mi chrbtom a nie tvárou, a čo ich učím to ich učím vstávajúc skoro za rána, a oni len neposlúchajú, aby prijali kázeň.

³³ I na banda bare ay gaa, manti nda moyduma bo, baa day kaŋ ay n'i dondonandi nda anniya, ay ga soobay k'i dondonandi. Kulu nda yaadin i mana hanga jeeri ka dondonandiyaŋo ta.

³⁴A nastaväli svojich hnusôb v dome, nad ktorým bolo menované moje meno, aby ho zanečistili.

³⁴ Amma i na ngey fanta harey daŋ windo kaŋ i g'a ce d'ay maa ra, zama ngey m'a ziibandi se.

³⁵A nastaväli výšin Bálových, ktoré sú v údolí Ben-hinnoma, aby vodili svojich synov a svoje dcéry Molochovi cez oheň, čoho som im neprikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srdce, páchať túto ohavnosť, aby spôsobili to, že by hrešil Júda.

³⁵ I na sududu nanguyaŋ cina Baal se kaŋ yaŋ go Hinnom izo gooro ra, zama i ma ngey ize arey da ize wayey daŋ danji ra Molek se, haŋ kaŋ ay mana i lordi nd'a. A mana furo ay laakalo ra mo hal i ma fanta goyey wo te, kaŋ ga naŋ Yahuda ma zunubi te.

³⁶Preto teraz takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte: Bude dané do ruky babylonského kráľa mečom, hladom a morom:

³⁶ Sohõ binde, yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci gallo wo boŋ, gallo kaŋ araŋ n'a ciine te ka ne: «I n'a daŋ Babila bonkoono kambe ra takuba nda haray da balaaw sabbay se.»

³⁷Hľa, shromaždím ich zo všetkých zemí, do ktorých som ich zahnal vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti a vo veľkom vzteku, a navrátim ich na toto miesto a spôsobím to, aby bývali bezpečne.

³⁷ A go, ay g'i margu i ma fun laabey kulu ra naŋ kaŋ ay n'i gaaray ka kond'ey ay futa, d'ay futay korna, d'ay dukuri beero ra. Ay ga ye ka kand'ey nango wo ra, ay ga naŋ i ma baani goray te.

³⁸A budú mi ľudom a ja im budem Bohom.

³⁸ I ga ciya ay jama, ay mo ga ciya i Irikoyo.

³⁹A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma báli po všetky dni na dobré im a ich synom po nich.

³⁹ Bine folloŋ da fondo folloŋ no ay g'i no, zama i ma humburu ay duumi. A ga boori i bumbey se, d'i izey mo se i banda.

⁴⁰A učiním s nimi večnú smluvu, že sa neodvrátim od nich zpät, aby som im nečinil dobrého, a dám svoju bázeň do ich srdca, aby neodstúpili odo mňa.

⁴⁰ Ay ga alkawli kaŋ ga duumi sambu in d'ey game ra mo ka ne: Ay si i gomni teeyaŋ naŋ hal abada. Ay ga naŋ i m'ay beerandi ngey biney ra, zama i ma si ye ka fay da ay.

⁴¹A budem sa radovať nad nimi činiac im dobré a zasadím ich v tejto zemi vpravde, celým svojím srdcom a celou svojou dušou.

⁴¹ Daahir, ay ga farhã d'ey, hal ay ma gomni te i se, ay m'i tilam laabo wo ra kaŋ sinda sikka, ay m'a te d'ay bine kulu nd'ay fundo kulu mo.

⁴²Lebo takto hovorí Hospodin: Ako som uviedol na tento ľud všetko toto veliké zlé, tak uvediem na nich všetko to dobré, o ktorom hovorím vzhľadom na nich.

⁴² Zama yaa no Rabbi ci: Sanda mate kaŋ cine ay na masiiba beeri wo kulu candi ka kande jama wo gaa, yaadin cine mo no ay ga gomni kulu kaŋ ay n'a alkawlo sambu i se candi ka kande.

⁴³A bude sa kupovať pole v tejto zemi, o ktorej vy hovoríte: Pustá je tak, že neni v nej človeka ani hoväda; daná je do ruky Chaldejov.

⁴³ Laabo wo ra mo, kaŋ araŋ goono ga ne a se: «Kurmu no, boro wala alman si no, i n'a daŋ Kaldancey kambe ra mo,» -- a ra no i ga ye ka fariyaŋ day.

⁴⁴Polia budú kupovať za peniaze a písať na listiny a pečatiť a osvedčovať svedkami v zemi Benjaminovej a na miestach okolo Jeruzalema, v mestách Júdových, v mestách pohoria, v mestách nížiny jako aj v mestách na juhu, lebo dovediem zpät ich zajatých, hovorí Hospodin.

⁴⁴ Borey ga fariyaŋ day da nzarfu, i ma seeda maayaŋ hantum tirayaŋ boŋ, i ma kawaatimi kar i gaa, i ma seedayaŋ ce Benyamin laabo ra, da Urusalima windanta nangey ra, da Yahuda galley ra, da tondi kuukey laabo galley ra, da Safela* galley ra, da Negeb* galley ra mo. Zama ay ga naŋ i ma ye ka kaa ka fun tamtaray ra. Yaadin no Rabbi ci.