¹Čo do synov Ammonových. Takto hovorí Hospodin: Či nemá Izrael synov? Či azda nemá dediča? Prečo potom vládne ich Moloch dedične Gádom? A prečo býva jeho ľud v jeho mestách?

¹ Amon izey sanno neeya: Yaa no Rabbi ci: Mate no? Israyla sinda ize aruyaŋ no? Wala a sinda tubuko no? Man gaa sabaabo kaŋ naŋ Malkam na Gad tubu, Hal a borey goono ga goro Gad galley ra?

²Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že spôsobím to, aby bolo počuť proti Rabbe synov Ammonových surmu vojny, a bude z nej pustý kopec, a jej dcéry, mestá, budú vypálené ohňom, a Izrael bude dedične vládnuť tými, ktorí ním vládli, hovorí Hospodin.

² Yaa no Rabbi ci: Woodin se binde, A go, jirbiyaŋ goono ga kaa, Kaŋ ay ga naŋ i ma maa wongu kaatiyaŋ Rabba, Amon izey kwaara boŋ. A ga ciya kurmu gusam, i g'a kawyey mo ton da danji. Waato din gaa no Israyla ga borey kaŋ n'a gaaray ka kaa nga tubo ra din gaaray. Yaadin no Rabbi ci.

³Kvíľ, ó, Chešbone, lebo spustošené bude Aj! Kričte, dcéry Rabby, opášte si smútočné vrece, nariekajte a behajte sem-tam medzi plotami; lebo ich Moloch pojde do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu.

³ Ya nin Hesbon, ma kuuwa, Zama Ayi halaci wongu ra! Ya araŋ Rabba kawyey, Wa hẽ ka guddama nda bufu zaara! Wa bu baray te! Wa zuru ka koy-da-ye te birney ra. Zama Malkam ga koy tamtaray, nga nda nga alfagey d'a mayraykoyey mo care banda.

⁴Čo sa chváliš údoliami? Tvoje údolie sa rozplynie, ty odvrátená dcéro spurná, ktorá sa nadeješ na svoje poklady a hovoríš: Kto prijde sem ku mne!

⁴ Ya nin ize wayo kaŋ ye banda, Ifo se no ni goono ga fooma nda gooro batamey, Ni gooro kaŋ gonda hari zuru? Ni de ni arzaka gaa ka ne: «May no ga kaa ay gaa?»

⁵Hľa, uvediem na teba strach, hovorí Pán Hospodin Zástupov, od všetkých vôkol teba, a budete hnaní každý priamo pred seba, a nebude nikoho, kto by shromaždil potulujúcich sa.

⁵ A go, ay ga joote candi ka kande ni gaa, Yaa no Rabbi Kundeykoyo ci, Kaŋ ga fun ni windanta waney kulu do. I g'araŋ gaaray, boro fo kulu nga jine. Boro kulu si no mo kaŋ ga zurantey margu.

⁶Ale potom navrátim zajatie synov Ammonových, hovorí Hospodin.

⁶ Amma kokor banda ay ga ye ka kande Amon izey ka fun d'ey ngey tamtara do. Yaadin no Rabbi ci.

⁷Čo do Edoma. Takto hovorí Hospodin Zástupov: Či už niet múdrosti v Témane? Či zahynula rada od rozumných? Či sa ich múdrosť zosmradila a pokazila?

⁷ Edom sanno neeya: Yaa no Rabbi Kundeykoyo ci: Laakal mana cindi Teman ra no? Saaware hanno halaci carmaykomey do no, wala? Wala i laakalo daray no?

⁸Utekajte, obráťte sa! Hlboko sadnú obyvatelia Dedána! Lebo nešťastie Ezavovo uvediem na neho; bude to čas, v ktorom ho navštívim.

⁸ Ya araŋ Dedan ra gorokoy, Wa zuru! Wa zuru! W'araŋ goray te yongo guusey ra, Zama ay ga Isuwa masiiba candi ka kande a boŋ waati kaŋ ay g'a bana.

⁹Keď ti prijdú oberači, azda nezanechajú paberkov? ak zlodeji vnoci, zkazia iba toľko, čo im je dosť.

⁹ Da reyzin* kosukoy kaa ni gaa, Manti i ga koobuyaŋ wane cindi ni se? Da zayyaŋ kaa cin, I ga sambu haŋ kaŋ wasa i se day no.

¹⁰Ale ja obnažím Ezava, odkryjem jeho tajnosti, a nebude sa môcť ukryť. Spustošené bude jeho semä, i jeho bratia i jeho súsedia, a nebude ho, kto by povedal:

¹⁰ Amma ay wo, ay ga Isuwa kaa koonu. Ay g'a tuguyaŋ nangey feeri-feeri. A si du ka nga boŋ tugu mo. A banda, d'a nya-izey, D'a gorokasiney, ay g'i halaci. Ngey bumbey si ye ka bara.

¹¹Zanechaj svoje siroty, ja ich budem živiť, a tvoje vdovy nech sa nadejú na mňa.

¹¹ Ma ni alatuumey naŋ ni banda, Ay mo g'i fundey haggoy. Ni wayborey kaŋ yaŋ kurnyey bu mo ma de ay gaa.

¹²Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, tí, ktorí nepíjavajú kalicha, budú istotne piť, a hojne, a ty, ty by si mal byť bez trestu? Nebudeš bez trestu, ale istotne budeš piť.

¹² Zama yaa no Rabbi ci: A go, ngey kaŋ mana hima ka gaasiya haŋ, ngey day no g'a haŋ. E! Ni binde, i ga ni hanandi no, wala? I si ni hanandi bo, amma sikka si ciiti ga ni di!

¹³Lebo na seba prisahám, hovorí Hospodin, že pustinou, potupou, púšťou a kliatbou bude mesto Bocra, a všetky jeho mestá budú večnou púšťou.

¹³ Yaa no Rabbi ci: Zama ay ze d'ay boŋ, Bozra ga ciya humburandiyaŋ hari, da taali dakeyaŋ hari, da kurmu, da laaliyaŋ hari mo. A galley kulu mo ga ciya kurmuyaŋ hal abada.

¹⁴Počul som zvesť od Hospodina, a posol je poslaný k národom: Shromaždite sa a prijdite proti nemu! A vstaňte do boja!

¹⁴ Ay maa baaru kaŋ fun Rabbi do, A na diya donton a ma koy dumi cindey ra ka ne: «Wa margu! Wa tun Edom gaa da wongu! Wa tun ka wongu marga soola!»

¹⁵Lebo hľa, dal som ťa za malého medzi národami, opovrženého medzi ľuďmi.

¹⁵ Zama a go, ay ga ni zabu dumi cindey ra, Ay ga ni ciya donda-caray hari Adam-izey game ra mo.

¹⁶To, že si hrozný? Oklamala ťa pýcha tvojho srdca, ty, ktorý bývaš v rozsadlinách skaly, ktorý držíš výšu brehu. Keby si si vysoko spravil svoje hniezdo jako orol, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin.

¹⁶ Ya nin kaŋ goono ga goro tondi kortimey ra, Nin kaŋ go tudu boŋ da goray, Ni humburandiyaŋo sanni, Da ni bina ra boŋbeera no ka ni fafagu. Baa kaŋ ni na ni fito te beene-beene sanda zeeban cine, Ay ga ni zumandi ka kaa noodin. Yaadin no Rabbi ci.

¹⁷A tak bude Edom pustinou. Každý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhíkne nad všetkými jeho údermi.

¹⁷ Hala Edom bumbo ciya humburandiyaŋ hari, Boro kaŋ bisa a gaa kulu ga dambara, I ma cuusu, i go ga di a balaawey kulu.

¹⁸A bude to jako podvrátenie Sodomy a Gomory a jej súsedov, hovorí Hospodin: nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka.

¹⁸ Sanda Saduma da Gomorata da galley kaŋ go i windanta alandaaba cine, Boro si no kaŋ ga goro noodin, Adam-ize kulu si no kaŋ ga te a ra jirbiyaŋ. Yaadin no Rabbi ci.

¹⁹Hľa, pojde hore jako lev od dôstojnosti Jordána, hore proti pevnému bydlisku. Ale ho náhle pohnem na útek s neho a toho, kto je vyvolený, ustanovím nad ním. Lebo kto je mne rovný? A kto mi stanoví deň, pravotiť sa so mnou? Alebo kde kto je ten pastier, ktorý by sa postavil predo mnou?

¹⁹ A go, boro fo ga kaaru sanda muusu beeri kaŋ tun Urdun* tuuri zugey ra cine. A ga wongu nda gaabikoono nangora. Amma ay g'a gartandi a ma zuru k'a naŋ, porot folloŋ! May no suubananta kaŋ ay ga kayandi a boŋ? Zama man boro kaŋ in d'a ga saba, May mo no ga han kosu ay se? Wala man gaa alman hawjiyo kaŋ ga hin ka kay ay jine?

²⁰Preto počujte radu Hospodinovu, ktorú uradil proti Edomovi, a jeho myšlienky, ktoré si umyslel proti obyvateľom Témana: Istotne ich rozvláčia maličkí stáda; istotne spolu s nimi spustošia aj ich bydlisko.

²⁰ Kal araŋ ma maa Rabbi saawara fa, Kaŋ a waadu Edom boŋ, Da miila kaŋ a anniya Teman gorokoy boŋ, ngey neeya: Daahir i ga kurey ra alman ize kayna-kayney kurru ka kond'ey. Daahir mo Rabbi g'i nangoray ciya kurmu i sabbay se.

²¹Od hrmotu ich pádu zatrasie sa zem. Krik! Jeho hlas bude sa čuť pri Červenom mori.

²¹ Laabo ga zinji waati kaŋ a ga maa i kaŋyaŋo yooja. I ga kaatiyaŋ beeri te, A yooja ga koy hala Teeku Cira gaa.

²²Hľa, bude vystupovať hore jako orol a poletí, roztiahne svoje krýdla nad Bocrou. A srdce udatných mužov Edomových bude toho dňa jako srdce ženy, sovrenej úzkosťami porodu.

²² A go, ibara ga kaaru ka deesi sanda zeeban cine, A ma nga fatey daaru Bozra boŋ. Han din hane binde Edom wongaarey kulu biney ga ciya sanda wayboro kaŋ goono ga hay-zaŋay bine cine.

²³Čo do Damašku. Chamat sa bude hanbiť aj Arpad, lebo počujú zlú zvesť; rozplynú sa; na mori strach; nebude sa môcť upokojiť.

²³ Damaskos sanno neeya: I na Hamat da Arpad haawandi, zama i maa baaru laalo, I bine-gaabo yay mo. Laakal tunay go teeko me gaa, a si du ka fulanzam.

²⁴Damašek zmalátnie, obráti sa na útek, hrôza ho pochytí, úzkosť a bolesti ho zachvátia ako ženu, ktorá ide porodiť.

²⁴ Damaskos ciya londibuuno, a bare nga ma zuru se. Gaaham jijiriyaŋ n'a di, Taabi nda zaŋay no kaŋ ga hima wayboro hay-zaŋay dooro cine.

²⁵Ako by nemalo byť opustené mesto chlúby, mesto mojej radosti?!

²⁵ Guna mate kaŋ gallo kaŋ i ga sifa, kaŋ ga ti ay farhã haro say d'a!

²⁶Preto padnú jeho mládenci na jeho uliciach a všetci bojovní mužovia umĺknu toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov.

²⁶ Woodin se no a arwasey ga halaci a kwaara fondey ra. A wongaarey kulu mo ga dangay han din hane. Yaadin no Rabbi Kundeykoyo ci.

²⁷A zapálim oheň na múre Damašku, ktorý požerie paláce Benhadadove.

²⁷ Ay ga danji daŋ Damaskos birni cinaro gaa kaŋ ga Ben-Hadad faadey ŋwa.

²⁸Čo do Kédara a čo do kráľovstiev Chácora, ktoré potom zbil Nabuchodonozor, babylonský kráľ. Takto hovorí Hospodin: Vstaňte, iďte hore proti Kédarovi a spustošte synov východu!

²⁸ Kedar da Hazor mayrayey kaŋ yaŋ Babila bonkoono Nebukadnezzar ŋwa, i sanney neeya: Yaa no Rabbi ci: Wa tun ka ziji ka koy Kedar! Araŋ ma wayna funay haray izey ku wongu ra.

²⁹Vezmú ich stány aj ich stádo; ich čalúny a všetko ich náradie aj ich veľblúdov poberú sebe a budú volať na nich: Strach všade naokolo!

²⁹ Babila wongu marga g'i kuuru fuwey d'i alman kurey kom. I bankaaray d'i jinayey d'i yoy, I g'i kulu sambu ngey boŋ se. I ga kaati i gaa ka ne: «Humburkumay go kuray kulu gaa!»

³⁰Utekajte, bežte, čo môžete! Hlboko sadnú obyvatelia Chácora! hovorí Hospodin. Lebo Nabuchodonozor, babylonský kráľ, uradil proti vám radu, a umyslel proti nim zhubnú myšlienku.

³⁰ Ya araŋ Hazor gorokoy, wa zuru ka yana k'araŋ gora te nangu guusey ra! Yaadin no Rabbi ci. Zama Babila bonkoono Nebukadnezzar na saaware te araŋ boŋ. A na me-hawyaŋ dabari te araŋ boŋ mo.

³¹Vstaňte, iďte hore proti národu, ktorý žije bez starostí a v pokoji, ktorý býva bezpečne! hovorí Hospodin. Nemá vrát ani závory; bývajú samotní.

³¹ A ne: «Wa tun ka ziji ka kond'i gaa wongu, Ndunnya dumi nooya kaŋ goono ga goro laakal kanay ra, fitina si.» Yaadin no Rabbi ci. A birney sinda me daabirji, Karangale si no, i go ngey hinne nda goray.

³²A tak budú ich veľblúdi za lúpež a množstvo ich dobytka za korisť, a rozptýlim ich vo všetky vetry, obrezaných po strane, a zo všetkých strán uvediem na nich ich zkazu, hovorí Hospodin.

³² I yoy ga ciya araŋ se wongu arzaka, I haw kurey kulu wongu kuyaŋ hariyaŋ no. Ay g'i say-say mo haw faaru kulu ra, Ngey kaŋ ga ngey kar-kambey hõse. Ay g'i masiiba candi ka kande i boŋ, A ma fun kuray kulu gaa. Yaadin no Rabbi ci.

³³A Chácor bude príbytkom šakalov, desnou pustinou až na veky. Nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka.

³³ Hazor ga ciya zoŋo nangoray, kurmu no hal abada, Boro kulu si goro a ra, Adam-ize kulu si no mo kaŋ ga te jirbiyaŋ a ra.

³⁴Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k prorokovi Jeremiášovi proti Élamovi na počiatku kraľovania Cedekiáša, judského kráľa, povediac:

³⁴ Rabbi sanno neeya kaŋ kaa annabi Irimiya do Elam boŋ, Yahuda bonkoono Zedeciya mayra sintinyaŋ waate. A ne:

³⁵Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, polámem lučište Élamovo, prvotinu ich sily.

³⁵ Yaa no Rabbi Kundeykoyo ci: Guna, ay ga Elam birawo ceeri, kaŋ ga ti i gaabo fuuma.

³⁶A dovediem proti Élamovi štyri vetry od štyroch koncov neba a rozptýlim ich vo všetky tie vetry, takže nebude národa, kam by neprišiel niekto zo zahnaných Élamových.

³⁶ Ay ga haw kange taaca candi i ma fun looko taaca ra, ka kand'ey Elam boŋ. Ay m'i say-say i ma koy hawey din kulu do haray. Ndunnya dumi si no kaŋ Elam wane say-sayantey si koy i do.

³⁷A predesím Élamitov pred ich nepriateľmi a pred tými, ktorí hľadajú ich dušu, a uvediem na nich zlé, páľu svojeho hnevu, hovorí Hospodin. A pošlem za nimi meč a tak ich budem hubiť, dokiaľ im neučiním konca.

³⁷ Ay ga naŋ Elam jama ma mumuru ngey ibarey jine, Da borey kaŋ goono g'i fundey ceeci yaŋ jine mo. Ay ga masiiba candi ka kande i boŋ, Ay futay korna nooya. Yaadin no Rabbi ci. Ay ga naŋ takuba m'i gana mo hal ay n'i ŋwa ka ban.

³⁸A postavím svoj trón v Élame a vyhubím odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Hospodin.

³⁸ Ay g'ay koytaray karga sinji mo Elam ra. A ra ay ga bonkooni nda mayraykoyey halaci mo. Yaadin no Rabbi ci.

³⁹Ale stane sa v posledných dňoch, že navrátim zajatých Élamových, hovorí Hospodin.

³⁹ Amma jirbi banantey ra ay ga ye ka kande Elam ka fun d'a tamtaray. Yaadin no Rabbi ci.