1Cedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme, a meno jeho matky bolo Chamútaľ, dcéra Jeremiášova, z Libny.
1 Zedeciya gonda jiiri waranka cindi fo waato kaŋ a te bonkooni, a may mo jiiri way cindi fo Urusalima ra. A nya maa ga ti Hamutal, Irimiya Libna boro ize way no.
2A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Jehojakim.
2 A na goy laalo te Rabbi diyaŋ gaa, kaŋ ga saba nda haŋ kaŋ Yehoyacim te.
3Lebo pre hnev Hospodinov sa to dialo v Jeruzaleme a v Júdovi, dokiaľ ich len neodvrhol zpred svojej tvári. A Cedekiáš sa sprotivil babylonskému kráľovi.
3 Zama Rabbi futa _kaŋ a te|_ Urusalima da Yahuda ra sabbay se no Zedeciya murte Babila bonkoono gaa, hala Rabbi n'i furu k'i ganandi ka kaa nga jine.
4A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, on i všetko jeho vojsko proti Jeruzalemu, a rozložili sa proti nemu táborom a vystavili proti nemu hradby dookola.
4 A ciya binde, a mayra jiiri yagganta, handu wayanta, hando jirbi waya hane, kala Nebukadnezzar Babila bonkoono kaa, nga nda nga wongu marga kulu, zama nga ma Urusalima wongu se. A na wongu sinji a se. A na wongu guyaŋ tulluwa k'a windi nda woodin yaŋ.
5A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
5 Yaadin cine no a na gallo windi nda wongu kal a to bonkoono Zedeciya koytara jiiri way cindi fa gaa.
6Potom štvrtého mesiaca, deviateho dňa toho mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
6 Handu taacanta ra, hando jirbi yagganta, hara kankam gallo ra, hal i jaŋ haŋ kaŋ laab'izey ga ŋwa.
7Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli a vyšli z mesta vnoci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. (A Chaldeji boli proti mestu dookola.) A išli cestou roviny Araby.
7 Waato din gaa wongu na gallo birni cinaro fun. Soojey kulu binde soobay ka zuru ka fatta gallo ra cino ra, meyo kaŋ go cinari hinka game ra fonda gaa, wo kaŋ ga maan bonkoono kalo nooya. (Kaldancey binde go ga gallo windi nda wongu). I gana Gooru Beero fonda gaa haray.
8Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli Cedekiáša na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
8 Amma Kaldancey wongu marga na bonkoono gana ka Zedeciya to Yeriko batamey ra. A wongu marga jin ka say k'a naŋ.
9A chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly v zemi Chamata, a tam vypovedal nad ním súd.
9 Babila soojey na bonkoono di. I ziji nd'a ka kond'a Babila bonkoono do Ribla ra, Hamat laabo ra. Noodin mo no a na ciiti dumbu a se.
10A babylonský kráľ pobil synov Cedekiášových pred jeho očima a pobil aj všetky kniežatá Júdove v Rible.
10 Babila bonkoono na Zedeciya izey wi a jine, a na Yahuda mayraykoyey kulu mo wi noodin Ribla.
11A oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami. A babylonský kráľ ho doviedol do Babylona a dal ho do väzenia, kde ho nechal až do dňa jeho smrti.
11 A na Zedeciya moy looti. Babila bonkoono n'a haw da guuru-say sisiriyaŋ ka kond'a Babila. Noodin a n'a daŋ kasu windo ra kal a buuyaŋo hane.
12Potom piateho mesiaca, desiateho dňa toho istého mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, ktorý stával pred babylonským kráľom, do Jeruzalema.
12 I go no, handu guwanta, hando jirbi wayanta, kaŋ ga ti Babila bonkoono Nebukadnezzar koytara jiiri way cindi yagganta, kala batukoy jine bora Nebuzaradan, kaŋ ga goy Babila bonkoono se kaa Urusalima.
13A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema i všetky veľké domy popálil ohňom.
13 A na Rabbi windo da bonkoono windo ton. Urusalima windey kulu, hala nda boro beerey windey kulu, a n'i ton da danji.
14Aj všetky múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré bolo s veliteľom kráľovskej stráže.
14 Kaldancey soojey kulu kaŋ go batukoy jine bora banda binde na Urusalima birni cinarey kulu kaŋ goono ga Urusalima windi din zeeri.
15A z chudoby ľudu jako aj vôbec ostatných z ľudu, ktorí boli pozostali v meste, i prebehlíkov, ktorí boli prebehli k babylonskému kráľovi, a tiež ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
15 Waato din gaa batukoy jine bora Nebuzaradan na alfukaaru fooyaŋ ku, ka kond'ey ka daŋ tamtaray, ngey da boro jarey kaŋ cindi gallo ra, da borey kaŋ jin ka bare ka ye Babila bonkoono do haray, da kambe goy-teerey kaŋ cindi.
16Ale niečo z chudobných ľudí zeme ponechal Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, za vinárov a oráčov.
16 Amma batukoy jine bora Nebuzaradan na alfukaaru fooyaŋ cindi noodin laabo ra, i ma ciya reyzin* kali hansekoyaŋ da alfariyaŋ.
17A medené stĺpy, ktoré patrili domu Hospodinovmu, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a odviezli všetku ich meď do Babylona.
17 Guuru-say muuley da guuru-say bango da taasa kanjekoyey kaŋ go Rabbi windo ra din, Kaldancey n'i bagu-bagu. I n'i guuru-sayey kulu sambu ka kond'ey Babila.
18I hrnce, lopatky, nože, čaše, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
18 Kusey, da fisi kuyaŋ harey, da haabuyaŋ harey, da taasey, da kawrey, da guuru-say jinayey kulu kaŋ yaŋ i ga saajaw goy te d'a, ngey mo i n'i kulu ku.
19I misy, kadidlá, čaše, hrnce, svietniky, panvy a konvice, ktoré zo zlata, zo zlata, a ktoré zo striebra, zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže;
19 Gaasiyey, da kusey kaŋ ra i ga danji daŋ, da taasey, da hinayaŋ kusey, da fitilley, da kawrey, da cambey, hay kulu kaŋ ga ti wura wane da nzarfu wane, batukoy jine bora n'i sambu.
20dva stĺpy, jedno more, dvanásť volov z medi, ktoré boly miesto podstavcov, ktoré bol spravil kráľ Šalamún pre dom Hospodinov; nebolo váhy ich medi, medi všetkých tých nádob.
20 Muulu hinka da nyumayyaŋ bangu fo, da haw yaaru himandi way cindi hinka, guuru-say wane yaŋ kaŋ go bango cire, kaŋ yaŋ bonkoono Suleymanu te Rabbi windo se -- jinayey din kulu, boro kulu s'i guuru-sayo tiŋa bay.
21Lebo čo do stĺpov, osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa, a objala ho šnúra dvanástich lakťov, a hrúbka jeho steny bola na štyri prsty, a bol dutý.
21 Muuley sanni mo, i afo kulu kuuyaŋ kambe kar way cindi ahakku no, a windanta mo kambe kar way cindi hinka no. A wargayaŋo mo kambayze taaci wane cine no, a gonda funay.
22A makovica na ňom medená, a výška jednej makovice päť lakťov, a pletivo a zrnaté jablká na makovici dookola, všetko z medi. Tak mal i druhý stĺp, i zrnaté jablká.
22 Guuru-say tuk'ize mo go a boŋ. Tuk'ize fo kulu kuuyaŋ kambe kar gu no, da taaru, da garenad* yaŋ ga sasare ka windi tuk'ize fo kulu gaa, i kulu mo guuru-say yaŋ no. Muulu hinkanta mo gonda i dumi yaŋ, da garenadyaŋ.
23A bolo deväťdesiatšesť zrnatých jabĺk zvonku; všetkých zrnatých jabĺk na pletive dookola bolo sto.
23 Garenad wayga cindi iddu go a kambey gaa. Garenadey kulu, ngey boro zangu no ka bara taaro kaŋ goono g'a windi din gaa.
24A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
24 Batukoy jine bora binde na alfaga beero Seraya sambu, da alfaga hinkanta Zafaniya, da me batuko hinza.
25A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom nad bojovnými mužmi, a sedem mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli vnútri v meste.
25 Noodin gallo ra mo, a na faadance fo sambu kaŋ soojey kulu go a kambe ra, da boro iyye kaŋ ga saaware nda bonkoono kaŋ yaŋ a gar gallo ra, da wonkoyo tira hantumkwa, nga kaŋ ga laabo soojey hantum, da boro waydu koyne laabo borey ra, kaŋ yaŋ a gar gallo ra.
26A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
26 Batukoy koyo Nebuzaradan binde kand'ey Babila bonkoono do Ribla ra.
27A babylonský kráľ ich zbil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa odstehoval Júda zo svojej zeme do zajatia.
27 Babila bonkoono mo n'i kar k'i wi noodin Ribla, Hamat laabo ra. Yaadin cine no i na Yahuda ku d'a nga laabo ra ka kond'a tamtaray.
28Toto je ľud, ktorý prestehoval Nabuchodonozor: v siedmom roku tri tisíce dvadsaťtri Židov;
28 Borey kaŋ Nebukadnezzar konda tamtaray neeya: A mayra jiiri iyyanta ra, Yahuda boro zambar hinza nda waranka cindi hinza no ka dira.
29v osemnástom roku Nabuchodonozora: z Jeruzalema osemsto tridsaťdva duší;
29 Nebukadnezzar mayra jiiri way cindi ahakkanta ra, a na boro zangu ahakku nda waranza cindi hinka ku Urusalima ka kond'ey ka daŋ tamtaray.
30v dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, Židov sedemsto štyridsaťpäť duší, všetkých duší štyri tisíce šesťsto.
30 Nebukadnezzar mayra jiiri waranka cindi hinzanta ra batukoy jine bora Nebuzaradan na Yahudancey zangu iyye nda waytaaci cindi gu ku. Ngey mo, a kond'ey ka daŋ tamtaray. Borey talaato kulu me, boro zambar taaci nda zangu iddu no.
31A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, a vyviedol ho zo žalára.
31 A ciya binde Yahuda bonkoono Yehoyacin jiiri waranza cindi iyyanta kaŋ a go tamtaray ra, handu way cindi hinkanta, hando jirbi waranka cindi guwanta hane, kala Babila bonkoono Ebil-Merodak mayra jiiri sintina ra, a na Yahuda bonkoono Yehoyacin beerandi k'a kaa kasu fuwo ra.
32A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
32 A na gomni sanni te a se k'a no karga kaŋ gonda darza ka bisa bonkooni cindey kaŋ go nga banda din waney, noodin Babila ra.
33A zamenil jeho rúcho, ktoré mal v žalári, a jedol chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
33 A n'a kasu bankaarayey kaa a gaa k'i barmay a se. Yehoyacin soobay ka ŋwa mo Babila bonkoono banda duumi hal a fundo jirbey me.
34A čo do jeho vymeraného dielu, dávalo sa mu od babylonského kráľa každý deň to, čo bolo na ktorý deň, až do dňa jeho smrti, po všetky dni jeho života.
34 Babila bonkoono soobay k'a no hay kulu kaŋ a ga laami nd'a duumi. Zaari kulu i g'a no nga baa kala han kaŋ hane a bu, a fundo jirbey kulu ra.