1A bol istý nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a Marty, jej sestry.
1 Boro fo jante kaŋ maa Liyaziru, Baytaniya boro no, Maryama nda nga beere Marta yaŋ kwaara boro mo no.
2To bola tá Mária, ktorá pomazala Pána masťou a poutierala jeho nohy svojimi vlasmi, ktorej brat, Lazar, bol teraz nemocný.
2 Maryama wo, kaŋ a arme Liyaziru jante, ga ti waybora kaŋ na waddo soogu Rabbi gaa k'a cey tuusu nda nga boŋ hamno.
3Vtedy poslaly k nemu tie sestry a odkázaly mu: Pane, hľa, ten, ktorého máš rád, je nemocný.
3 Waymey na boro fo donton Yesu do ka ne a se: «Rabbi, guna, bora kaŋ ni ga ba sinda baani.»
4A keď to počul Ježiš, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale na slávu Božiu, aby ňou bol Syn Boží oslávený.
4 Amma waato kaŋ Yesu maa woodin, a ne: «Janto wo manti buuyaŋ wane no, amma Irikoy darza wane no, zama i ma Irikoy Izo beerandi janta din do.»
5A Ježiš miloval Martu i jej sestru i Lazara.
5 Yesu mo ga ba Marta nd'a kayno da Liyaziru.
6Ako tedy počul, že je nemocný, vtedy zostal na mieste, na ktorom bol, dva dni.
6 Waato kaŋ a maa kaŋ Liyaziru sinda baani, a goro nango kaŋ a bara jirbi hinka koyne.
7Až potom povedal učeníkom: Poďme zase do Judska.
7 Gaa no a ne nga talibey se: «Iri ma koy Yahudiya laabo ra koyne.»
8A učeníci mu povedali: Rabbi, len teraz ťa hľadali Židia ukameňovať, a zase ta ideš?
8 A talibey ne a se: «Rabbi, a mana gay sohõ, Yahudancey goono ga ceeci ngey ma ni catu nda tondiyaŋ. Ni ga ye noodin koyne?»
9Ježiš odpovedal: Či nie je dvanásť hodín dňa? Ak niekto chodí vodne, nezavadí, lebo vidí svetlo tohoto sveta;
9 Yesu tu ka ne: «Manti guuru way cindi hinka no go zaari ra? Da boro ga dira zaari ra, boro si kati, zama bora ga di ndunnya wo kaariyaŋ.
10ale ak niekto chodí vnoci, zavadí, lebo niet v ňom svetla.
10 Amma da boro ga dira cin, boro ga kati, zama kaari si bora ra.»
11To povedal a potom im riekol: Lazar, náš priateľ, usnul; ale idem, aby som ho zobudil zo sna.
11 Waato kaŋ a na sanney din ci, a ne i se: «Iri cora Liyaziru jirbi, amma ay ga koy zama ay m'a tunandi.»
12Vtedy mu povedali učeníci: Pane, ak usnul, ozdravie.
12 A talibey mo ne a se: «Rabbi, d'a jirbi a ga du baani.»
13Ale Ježiš povedal o jeho smrti, a oni sa domnievali, že hovorí o spánku sna.
13 Amma a buuyaŋo boŋ no Yesu salaŋ, amma ngey wo tammahã a goono ga jirbi ka fulanzam no.
14A tak vtedy im povedal Ježiš otvorene: Lazar zomrel,
14 Waato din gaa no Yesu ci i se taray kwaaray ka ne: «Liyaziru bu.
15a radujem sa pre vás, že som tam nebol, aby ste uverili. Ale poďme za ním!
15 Ay mo ga maa kaani araŋ sabbay se kaŋ ay si noodin, zama araŋ ma cimandi. Amma iri ma koy a do.»
16Vtedy povedal Tomáš, zvaný Didymus, spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme zomreli s ním!
16 Toma binde kaŋ se i ga ne Taway ne nga hangasin talibey se: «Iri mo ma koy, zama iri ma bu a banda.»
17A tak keď prišiel Ježiš, našiel ho už štyri dni ležať v hrobe.
17 Waato kaŋ Yesu kaa, a kaa ka gar Liyaziru te jirbi taaci saara ra.
18A Betánia bola blízko Jeruzalema, nejakých pätnásť honov.
18 Baytaniya ga maan Urusalima, sanda kilometar hinza cine no go i game ra.
19A mnohí zo Židov boli prišli k Marte a Márii, aby ich potešili ohľadom ich brata.
19 Yahudance boobo mo kaa Marta nda Maryama do k'i fonda tilas d'i armo buuyaŋo.
20Vtedy Marta, ako počula, že ide Ježiš, vyšla proti nemu, ale Mária sedela doma.
20 Waato kaŋ Marta maa baaru kaŋ Yesu go kaa, a koy k'a kubay, amma Maryama goro fu jina.
21Vtedy povedala Marta Ježišovi: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel.
21 Marta binde ne Yesu se: «Rabbi, da ni go ne, doŋ ay armo si bu.
22Ale aj teraz viem, že všetko, za čokoľvek by si požiadal Boha, dá ti Bôh.
22 Amma baa sohõ ay ga bay kaŋ hay kulu kaŋ ni ga ŋwaaray Irikoy gaa, Irikoy g'a no ni se.»
23Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane.
23 Yesu ne a se: «Ni armo ga tun.»
24A Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení, v posledný deň.
24 Marta ne a se: «Ay ga bay kaŋ a ga ye ka tun koyne tunyaŋo ra zaari bananta ra.»
25Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.
25 Yesu ne a se: «Ay no ga ti tunyaŋ da fundi. Boro kaŋ g'ay cimandi, baa a bu, a ga funa.
26A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu?
26 Boro kulu kaŋ goono ga funa k'ay cimandi mo, a si bu abada. Ni ga woodin cimandi, wala?»
27Riekla mu: Áno, pane; ja som uverila, že si ty Kristus, ten Syn Boží, ktorý mal prijsť na svet.
27 A ne Yesu se: «Oho, ya Rabbi, ay cimandi kaŋ ni ya Almasihu no, Irikoy Izo, kaŋ ga kaa ndunnya ra.»
28A keď to povedala, odišla a zavolala Máriu, svoju sestru, tajne, povediac: Učiteľ je tu a volá ťa.
28 Waato kaŋ a na woodin ci, Marta koy ka nga kayno Maryama ce tuguyaŋ ra ka ne: «Alfa go ne. A goono ga ni ce mo.»
29A tá, jako to počula, vstala rýchle a išla za ním.
29 Nga mo, waato kaŋ a maa woodin, a tun da waasi ka koy a do.
30A Ježiš nebol ešte prišiel do mestečka, ale bol ešte na mieste, kde bola vyšla proti nemu Marta.
30 Yesu mo mana furo kwaara ra jina, amma hal hõ a go nango kaŋ Marta kuband'a.
31Vtedy Židia, ktorí boli s ňou v dome a tešili ju, vidiac Máriu, že vstala rýchle a vyšla, išli za ňou domnievajúc sa, že ide k hrobu, aby tam plakala.
31 Yahudancey mo kaŋ go Maryama banda fuwo ra, kaŋ yaŋ goono g'a fonda tilas, waato kaŋ i di Maryama tun da waasi ka fatta, i n'a gana. Zama i ho hala saara do no a goono ga koy ka bu baray te noodin.
32Vtedy Mária, ako prišla ta, kde bol Ježiš, a videla ho, padla k jeho nohám a povedala mu: Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel.
32 Maryama mo, waato kaŋ a to nango kaŋ Yesu go, a di a mo, kal a sombu Yesu jine ka ne a se: «Ya Rabbi, da ni go ne, doŋ ay armo si bu.»
33Vtedy Ježiš, keď ju videl, že plače, aj Židov, ktorí prišli s ňou, že plačú, zovrel duchom a zachvel sa
33 Waato kaŋ Yesu di a goono ga baray, Yahudancey kaŋ yaŋ kaa a banda mo goono ga baray, a duray nga biya ra, a bina sara mo.
34a povedal: Kde ste ho položili? A oni mu povedali: Pane, poď a pozri!
34 A ne: «Man gaa no araŋ n'a jisi?» I ne a se: «Rabbi, kaa ka di.»
35A Ježiš zaplakal.
35 Yesu hẽ.
36Vtedy vraveli Židia: Hľa, jako ho mal rád!
36 Yahudancey binde ne: «Guna mate kaŋ a ga ba r'a d'a!»
37A niektorí z nich povedali: Či nemohol tento, ktorý otvoril oči slepého, učiniť aj to, aby tento nezomrel?
37 Amma i ra boro fooyaŋ ne: «Boro wo kaŋ na danawo moy fiti, manti a ga hin ka te haŋ kaŋ ga naŋ boro wo ma si bu?»
38Vtedy znova zovrel v sebe Ježiš a prišiel k hrobu. A bola to jaskyňa, a kameň ležal na nej.
38 Yesu binde ye ka duray nga biya ra ka kaa saara do. Saara din mo guusu no kaŋ go tondi ra, tondi fo mo no ga ti a me dabirjo.
39Ježiš povedal: Zodvihnite kameň! A Marta, sestra zomrelého, mu povedala: Pane, už smrdí, lebo je už štyri dni v hrobe.
39 Yesu ne: «Wa tondo kaa.» Marta, buukwa waymo, ne a se: «Rabbi, sohõ a fumbu, zama a jirbi taaci ne.»
40Na to jej riekol Ježiš: Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?
40 Yesu ne a se: «Manti ay ne ni se da ni cimandi, ni ga di Irikoy darza?»
41Vtedy zodvihli kameň, kde ležal mŕtvy. A Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: Otče, ďakujem ti, že si ma počul.
41 Gaa no i na tondo kaa. Yesu mo na boŋ sambu ka beene guna ka ne: «Ya Baaba, ay ga saabu ni se kaŋ ni maa ay se.
42No, ja som vedel, že ma vždy čuješ, ale pre zástup, stojaci okolo, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.
42 Ay ga bay mo kaŋ ni ga maa ay se alwaati kulu, amma ay na woodin ci jama kaŋ goono ga kay ne se, zama i ma cimandi kaŋ ni n'ay donton.»
43A keď to povedal, zavolal veľkým hlasom: Lazare, poď von!
43 Waato kaŋ a na woodin ci, a kuuwa da jinde beeri ka ne: «Liyaziru, fatta!»
44A zomrelý vyšiel majúc poviazané nohy aj ruky pohrabnými povojmi, a jeho tvár bola ovinutá znojníkom. A Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť!
44 Buukwa mo fatta, cey da kambey mo go didijante da kasance, i n'a moyduma mo haw da diko. Yesu ne i se: «W'a feeri ka taŋ.»
45Vtedy mnohí zo Židov, ktorí boli prišli za Máriou a videli, čo učinil Ježiš, uverili v neho.
45 Yahudancey ra boro boobo kaŋ yaŋ kaa Maryama do, kaŋ di haŋ kaŋ Yesu te mo, n'a cimandi.
46Ale niektorí z nich odišli k farizeom a povedali im, čo učinil Ježiš.
46 Amma i ra afooyaŋ koy Farisi fonda borey do ka ci i se hay kulu kaŋ Yesu te.
47Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy?
47 Gaa no alfaga beerey da Farisi fonda borey na Yahudancey arkusey marga margu ka saaware. I goono ga ne: «Ifo no iri go ga te? Zama bora din goono ga alaama boobo te.
48Ak ho necháme takto, všetci uveria v neho, a prijdú Rimania a vezmú i naše miesto i náš národ.
48 D'iri fay d'a ya-cine, borey kulu g'a cimandi. Romancey mo ga kaa k'iri nango nd'iri dumo kom.»
49A jeden, ktorýsi z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom, im povedal: Vy neviete ničoho
49 Amma i ra boro fo kaŋ maa Kayafa kaŋ ti alfaga* beero jiiro din ra ne i se: «Araŋ si hay fo bay, baa kayna.
50ani nemyslíte, že nám je užitočné, aby zomrel jeden človek za ľud, a nie aby zahynul celý národ.
50 Araŋ si lasaabu kaŋ a gonda nafa araŋ se boro folloŋ ma bu jama se, hala dumo kulu ma si halaci?»
51A však toho nepovedal sám od seba, ale súc toho roku najvyšším kňazom zaprorokoval, že Ježiš mal zomrieť za národ.
51 A na woodin ci, manti nda nga boŋ bo, amma zama nga ga ti alfaga beero jiiro din ra, a na annabitaray te ka ne Yesu ga bu jama kulu se.
52No, nie len za národ, ale aby aj rozptýlené deti Božie shromaždil v jedno.
52 Manti dumo din hinne se mo no, amma zama a ma Irikoy izey kaŋ yaŋ go say-sayante margu i ma ciya afolloŋ.
53A tak od toho dňa sa uradili, aby ho zabili.
53 Za zaaro din no i saaware ngey m'a wi.
54Preto už viacej nechodil Ježiš verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta, zvaného Efraim, a tam sa zdržoval so svojimi učeníkmi.
54 Yesu binde mana ye ka windi taray kwaaray Yahudancey game ra koyne. Amma a fatta noodin ka koy laabu fo ra kaŋ ga maan ganjo ra ka furo kwaara fo ra kaŋ se i ga ne Ifraymu. Noodin no nga nda nga talibey goro.
55A bola blízko Veľká noc Židov, a mnohí išli z toho kraja pred Veľkou nocou hore do Jeruzalema, aby sa očistili.
55 Yahudancey Paska bato* mo maan. Kawye boro boobo ziji ka koy Urusalima kwaara za Paska mana to, zama ngey ma ngey boŋ hanandi.
56Vtedy hľadali Ježiša a shovárali sa jeden s druhým stojac v chráme: Čo sa vám zdá? Že naozaj neprijde na sviatok?
56 I goono ga Yesu ceeci. Waato kaŋ i goono ga kay Irikoy windo ra i goono ga ne care se: «Ifo no araŋ ga tammahã? A ga kaa bato do, wala?»
57A jako najvyšší kňazi tak i farizeovia boli už vydali rozkaz, aby to, keby niekto zvedel, kde je, oznámil, aby ho chytili.
57 Alfaga beerey da Farisi fonda borey jin ka lordi ka ne da boro fo ga bay naŋ kaŋ Yesu go, a ma ci zama ngey m'a di.