1To sa náramne neľúbilo Jonášovi a zapálil sa hnevom.
1 Amma woodin mana kaan Yonana se baa kayna, hal a te bine.
2Modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, či nie je toto to, čo som hovoril, dokiaľ som ešte bol na svojej zemi? Preto som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, že si ty silný Bôh milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého.
2 A na adduwa te ka Rabbi ŋwaaray ka ne: «Ya Rabbi, ay ga ni ŋwaaray, manti haya kaŋ ay ci za ay go yongo ay laabo ra, nga neeya? Woodin se no ay tun da cahãyaŋ ka ne ay ma zuru ka koy Tarsis, zama ay bay kaŋ ni ya Irikoy bine-baani-koy no, toonante nda suuji, kaŋ ga munye bine tunyaŋ gaa, gomni yulwante koy mo no. Ni ga ba ye mo ka fay da masiiba.
3A tak teraz, ó, Hospodine, vezmi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zomrieť ako žiť.
3 Sohõ binde, ya Rabbi, kala ni m'ay fundo ta ay gaa, ay ga ni ŋwaaray no, zama ay ma bu bisa ay ma funa.»
4Na to riekol Hospodin: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom?
4 Rabbi ne: «Ni boori no kaŋ ni goono ga futu wo?»
5A Jonáš vyšiel z mesta, sadol si na mieste od východu mesta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, dokiaľ by neuvidel, čo bude s mestom.
5 Yonana binde fatta gallo ra ka goro gallo se wayna funay haray. A na bukka cina nga boŋ se noodin ka goro bukka biyo ra, hala nga ma di haŋ kaŋ ga te gallo din gaa.
6A Hospodin Bôh nastrojil kikájon, ktorý vyrástol nad Jonáša, aby bola tôňa nad jeho hlavou, aby ho vytrhol z jeho zlého. A Jonáš sa radoval kikájonu veľkou radosťou.
6 Kala Rabbi Irikoy na tanda nya fo soola, ka naŋ tanda nyaŋo ma yandi kal a na Yonana daabu, zama a ma te a boŋo se bi kaŋ ga Yonana faaba nga taabo ra. Yonana farhã gumo tanda nyaŋo din sabbay se.
7Ale Bôh nastrojil červa, keď na druhý deň ráno vychádzala zora, ktorý ranil kikájon, takže vyschol.
7 Amma a suba, kaŋ mo bo, Irikoy na nooni fo soola. Noono mo na tanda ŋwa kal a lakaw.
8A stalo sa, keď vyšlo slnce, že Bôh nastrojil východný vietor horúci, a slnce bilo na hlavu Jonášovu tak, že omdlieval a žiadal si zomrieť a povedal: Lepšie mi je zomrieť ako žiť.
8 A ciya mo, waato kaŋ wayna fun, kala Rabbi na wayna funay haw fo kaŋ ga koroŋ soola. Wayna mo na Yonana boŋo kar, kal a yangala. A ŋwaaray mo nga boŋ se nga ma bu, ka ne: «Ay ma bu bisa ay ma funa.»
9A Bôh riekol Jonášovi: Či je to dobré, že si sa rozpálil hnevom pre ten kikájon? A povedal: Dobré je, že som sa rozpálil hnevom, až na smrť.
9 Irikoy mo ne Yonana se: «Ni boori nooya kaŋ ni te bine tanda nyaŋo wo sabbay se?» Yonana ne: «A boori kaŋ ay te bine, hala buuyaŋ gaa!»
10Na to riekol Hospodin: Ty ľutuješ kikájon, ktorým si sa netrudil ani si ho nepestoval, ktorý vyrástol za jednu noc a za jednu noc i zhynul.
10 Rabbi ne a se: «Tanda nyaŋo bakaraw na ni di, nga kaŋ ni mana taabi a se, ni mana naŋ mo a ma beeri. Jirbi folloŋ no a fun, jirbi folloŋ mo no a halaci.
11A ja by som nemal ľutovať Ninive, to veľké mesto, v ktorom je viac ako sto dvadsať tisíc ľudí, ktorí nevedia rozdielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?
11 Day, ay wo binde, Ninawiya bakaraw s'ay di no? Gallu bambata no kaŋ boro kaŋ go a ra ga bisa boro zambar zangu nda waranka kaŋ si hin ka ngey kambe wow da ngey kambe ŋwaari fayanka. Alman boobo mo go no.»