1A synovia Izraelovi robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových. A Hospodin ich vydal do ruky Madiana sedem rokov.
1 Israyla izey ye ka goy laalo te Rabbi diyaŋ gaa. Jiiri iyye mo no Rabbi n'i daŋ Midiyan kambe ra.
2A ruka Madiana sa zmocnila nad Izraelom. Pred Madianmi si spravili synovia Izraelovi priekopy, ktoré sú po vrchoch, a jaskyne i pevnosti.
2 Midiyan kamba te gaabi Israyla boŋ, hala Midiyan sabbay se, kala Israyla izey na guusuyaŋ fansi ngey boŋ se tondey ra, da tondi guusey ra, i na wongu fu bambatayaŋ te.
3A bývalo, že keď posial Izrael, prišiel hore Madian a Amalech i synovia východu a prišli na neho.
3 A ga ciya binde, da Israyla izey duma, kala Midiyancey ma kaa, ngey da Amalekancey, da wayna funay borey. I ga kande Israyla izey gaa wongu.
4A položiac sa proti nim táborom kazili úrodu zeme až potiaľ, ako ideš do Gazy, a nenechávali potravy v Izraelovi ani ovce ani vola ani osla.
4 I ga gata sinji i se ka laabo nafa kulu halaci Israyla izey se, kal a koy to hala Gaza. I mana ŋwaari kulu naŋ Israyla ra, da feeji wane, wala haw wane, wala farkay wane no.
5Lebo prichádzavali hore i so svojimi stádami i so svojimi stánmi a prichádzavali v takom množstve jako kobylky, takže ani im ani ich veľblúdom nebolo počtu. A prichádzavali do zeme nato, aby ju hubili.
5 Zama ngey da ngey almaney da ngey kuuru-fuwey no i ga kaa d'a, sanda do baayaŋ cine no, ngey da ngey yoy hala i bisa lasaabuyaŋ. I ga kaa mo laabo ra da laabo sarayaŋ anniya.
6A Izrael veľmi schudobnel pre Madiana, preto kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi.
6 Israyla di kayna mo gumo Midiyan sabbay se. Israyla izey mo hẽ Rabbi gaa.
7A stalo sa, keď kričali synovia Izraelovi k Hospodinovi pre Madiana,
7 A ciya binde, saaya kaŋ cine Israyla izey hẽ Rabbi gaa Midiyan sabbay se,
8že Hospodin poslal muža proroka k synom Izraelovým a riekol im: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som vás vyviedol hore z Egypta a vyviedol som vás z domu sluhov
8 kala Rabbi na annabi fo donton Israyla izey do. Annabo mo ne i se: «Yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci: Ay n'araŋ kaa Misira laabo ra, ay n'araŋ kaa mo tamtaray windo ra.
9a vytrhnul som vás z ruky Egypťanov i z ruky všetkých, ktorí vás utiskovali, zahnal som ich zpred vašej tvári a dal som vám ich zem.
9 Ay n'araŋ faaba mo Misirancey kambe ra d'araŋ taabandikoy kulu kambe ra mo. Ay n'i gaaray mo araŋ jine. Ay n'i laabo no araŋ se.
10A povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Bôh. Nebudete sa báť bohov Amorejov, v ktorých zemi bývate. Ale ste neposlúchli môjho hlasu.
10 Ay ne araŋ se mo: Ay no ga ti Rabbi araŋ Irikoyo. Araŋ ma si humburu Amorancey toorey, borey kaŋ yaŋ araŋ goono ga goro i laabo ra, amma araŋ ma hanga jeeri ay sanney se.»
11A anjel Hospodinov prišiel a posadil sa pod dubom, ktorý je v Ofre, ktorá patrí Joasovi Abiezerskému. A Gedeon, jeho syn, palicou mlátil pšenicu v preši, aby s tým utiekol pred Madianmi.
11 Rabbi malayka kaa ka goro shen* tuuri kaŋ go Ofra ra cire, Yowas, Abi-Ezer bora wano. A izo Jideyon mo go ga alkama safa reyzin* hari kankamyaŋ nango do, zama nga m'a tugu Midiyan borey se.
12A ukázal sa mu anjel Hospodinov a riekol mu: Hospodin s tebou, udatný mužu!
12 Rabbi malayka mo bangay a se. Malayka ne a se: «Ya wongaaro, Rabbi go ni banda!»
13Na to mu povedal Gedeon: Ó, môj pane, ak je Hospodin s nami, prečo prišlo na nás všetko toto? A kde sú všetky jeho zázraky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď nám vraveli: Či nás vraj nevyviedol Hospodin hore z Egypta? A teraz nás opustil Hospodin a vydal nás do ruky Madiana.
13 Jideyon tu a se ka ne: «Ya ay koyo, da Rabbi go iri banda, ifo se no masiiba woone yaŋ kulu go, i du iri? Wala man a goyey kulu kaŋ yaŋ ga dambarandi, kaŋ yaŋ iri kaayey n'i baaruyaŋ dede ka ne: ‹Manti Rabbi n'iri kaa Misira laabo ra?› Amma sohõ Rabbi n'iri furu, a n'iri daŋ Midiyan borey kambey ra mo.»
14A Hospodin pozrel na neho a riekol: Idi v tejto svojej sile a zachrániš Izraela vytrhnúc ho z ruky Madiana. Hľaď, poslal som ťa.
14 Rabbi n'a guna ka ne a se: «Koy, nin, ni hina woodin ra, ka Israyla faaba Midiyan borey kambe ra. Manti ay no ka ni donton?»
15A on mu povedal: Ó, Pane, čím zachránim Izraela? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Manassesovi, a ja som najmenší v dome svojho otca.
15 Kala Jideyon ne Rabbi se: «Ay jine bora, ifo no ay ga Israyla faaba nd'a? Zama ay dumo ya ikayna no gumo Manasse ra, ay mo koda no ay baabo windo ra.»
16Ale Hospodin mu riekol: Ja budem istotne s tebou, a zbiješ Madianov ako jedného muža.
16 Rabbi ne a se: «Haciika, ay go ni banda. Ni ga Midiyan borey kar mo, kala i ma hima sanda boro folloŋ cine.»
17A povedal mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, daj mi, prosím, znamenie, že ty hovoríš so mnou.
17 A ne Rabbi se: «Hala day ay du gaakuri ni do, kala ni m'ay cabe alaama, hala ay ma tabbatandi kaŋ nin no goono ga salaŋ d'ay.
18Neodídi, prosím, odtiaľto, dokiaľ neprijdem k tebe a nevynesiem von svojho obilného daru obetného a nepoložím pred teba. A riekol: Ja dočkám, dokiaľ sa nevrátiš.
18 Ay ga ni ŋwaaray, ma si tun neewo, hal ay ma ye ka kaa ni do, ay ma fatta nd'ay sarga k'a jisi ni jine.» A ne Jideyon se: «Ay ga goro hala ni ma ye ka kaa.»
19A Gedeon vošiel do domu a pripravil kozľa a z efy múky nekvasených chlebov. Mäso vložil do koša a polievku vylial do hrnca a vyniesol to k nemu pod dub a obetoval.
19 Jideyon furo ka koy ka hincin ize fo soola, da maasa kaŋ sinda dalbu, muudu fo hamni. A na hamo daŋ diika ra, maafa mo go kusu ra. A fatta taray ka kond'ey ka malayka gar shen tuuro cire. Jideyon n'i salle a se.
20A anjel Boží mu riekol: Vezmi mäso i nekvasené chleby a polož to na túto skalu a polievkou polej. A urobil tak.
20 Rabbi malayka ne a se: «Ma hamo da maasa kaŋ sinda dalbu din sambu k'i dake tondo wo boŋ, ma maafa mo soogu a boŋ.» A binde n'i te yaadin.
21Vtedy vytiahol anjel Hospodinov koniec palice, ktorú mal vo svojej ruke, a keď sa dotkol mäsa i nekvasených chlebov, vystúpil oheň zo skaly a strávil mäso i nekvasené chleby, a anjel Hospodinov odišiel od jeho očí.
21 Saaya din binde Rabbi malayka na goobo kaŋ go nga kamba ra din salle ka hamo da maasa kaŋ sinda dalbu wo ham. Kala danji tun tondo gaa ka hamo da maasa kaŋ sinda dalbu ŋwa; gaa no Rabbi malayka daray a moy se.
22A keď uvidel Gedeon, že to bol anjel Hospodinov, povedal Gedeon: Ach, Pane Hospodine, istotne preto som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár, aby som zomrel.
22 Jideyon du ka bay mo kaŋ Rabbi malayka no. Jideyon ne: «Ya Rabbi, Koy Beero, kaari ay! Zama ay di Rabbi malayka mo-da-mo.»
23Ale Hospodin mu riekol: Pokoj ti! Neboj sa, nezomrieš.
23 Rabbi ne a se: «Ni ma goro baani, ma si humburu. Ni si bu bo.»
24A Gedeon tam vystavil Hospodinovi oltár a nazval ho: Hospodin je pokoj. A oltár je ešte, až do tohoto dňa, v Ofre Abiezerovej.
24 Waato din gaa no Jideyon na feema cina noodin Rabbi se, ka feema maa daŋ: Rabbi, Baanikoy. Hala sohõ a go no Ofra Abi-Ezer borey wano ra.
25Potom stalo sa tej noci, že mu riekol Hospodin: Vezmi býka z hoviad, ktorého má tvoj otec, a síce toho druhého býka sedemročného a sboríš oltár Bálov, ktorý patrí tvojmu otcovi, i háj, ktorý je pri ňom, vytneš.
25 A ciya no, cino din ra Rabbi ne Jideyon se: «Ma sambu ni baaba yeejo, sanda yeeji hinkanta no, jiiri iyye izo. Ma feema kaŋ ni baaba te Baal se din tuti ka zeeri. Ni ma wayboro himandi bundu tooro kaŋ go a boŋ mo beeri-beeri.
26A vystavíš oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na vrchu tejto pevnosti na upravenom mieste a vezmeš toho druhého býka a budeš ho obetovať zápalnou obeťou na dreve hája, ktorý vysekáš.
26 Ma feema cina Rabbi ni Irikoyo se fu beero wo boŋ bindi ra, mate kaŋ ga saba. Ma yeeji hinkanta din sambu. Ni m'a salle sargay kaŋ i ga ton da bundu tooro tuurey kaŋ yaŋ ni ga beeri din.»
27A tak pojal Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a učinil tak, ako mu hovoril Hospodin. A stalo sa, keďže sa bál domu svojho otca a mužov toho mesta urobiť to vodne, že to urobil vnoci.
27 Waato din gaa no Jideyon na boro way sambu nga bannyey ra, ka te sanda mate kaŋ Rabbi ci nga se. A ciya binde, za kaŋ a ga humburu nga baabo windo da birno borey, hala a si hin ka goyo din te zaari, kala a n'a te cin.
28Keď potom vstali mužovia mesta skoro ráno, videli, že hľa, oltár Bálov je rozborený, a háj, ktorý bol pri ňom, je vyťatý, aj že ten druhý býko bol obetovaný zápalnou obeťou na oltári, ktorý bol postavený.
28 Waato kaŋ birno borey biya ka tun susuba, a go, Baal feema go, a bagu-bagu. I na bundu tooro kaŋ go feema boŋ mo beeri hala i na yeeji hinkanta ton sargay se, feema kaŋ i te din boŋ.
29A vraveli druh druhovi: Kto to urobil? A keď sa dopytovali a hľadali, riekli: Gedeon, syn Joasov, to urobil.
29 I ne ngey nda cara se: «May no bora kaŋ na woone te?» Saaya kaŋ i soobay ka hã ngey da cara game ra, i ne: «Jideyon, Yowas izo, nga no ka woone te.»
30Vtedy povedali mužovia mesta Joasovi: Vyveď svojho syna, nech zomrie, pretože rozboril oltár Bálov a že vyťal háj, ktorý bol pri ňom.
30 Saaya din bindi birno borey ne Yowas se: «Ma ni izo kaa taray zama a ma bu, za kaŋ a na Baal feema bagu, a na bundu tooro mo kaŋ go a boŋ beeri.»
31Ale Joas povedal všetkým, ktorí stáli pri ňom: Či sa vy budete pravotiť za Bála? Či ho vy budete chrániť? Ten, kto by sa pravotil za neho, nech zomrie do rána. Ak je Bohom, nech sa tedy pravotí za seba, keď rozboril jeho oltár.
31 Yowas ne borey kulu kaŋ goono ga yanje nd'a se: «Araŋ wo, Baal se no araŋ ga faasa, wala? Araŋ g'a faaba no? Boro kaŋ g'a banda gana i m'a koy wi za susubay nda hinay. Da day nga wo irikoy fo no, a ma nga boŋ gaakasinay, za day kaŋ boro fo n'a feema bagu-bagu.»
32A nazval ho toho dňa Jerubbálom, povediac: Nech sa s ním pravotí Bál, keď mu rozboril jeho oltár.
32 Han din hane no a na Jideyon no maa-dake Yerub-Baal, sanda i ma ne: «Baal ma kand'a kalima», zama Jideyon n'a feema bagu-bagu.
33A všetci Madiani, Amalechovia a synovia východu shromaždili sa dovedna a prešli a položili sa táborom na doline Jizreel.
33 Waato din gaa no Midiyan borey kulu da Amalekancey da wayna funay izey margu nangu folloŋ ka daŋandi. I na ngey gata sinji Yezreyel gooro ra.
34Ale Duch Hospodinov obliekol na seba Gedeona, ktorý potom zatrúbil na trúbu, a Abiezer bol povolaný krikom, aby ho nasledoval.
34 Amma Rabbi Biya furo Jideyon ra, nga mo na hilli kar. Abi-Ezer borey mo margu ka Jideyon gana.
35A rozposlal poslov po celom Manassesovi, ktorý bol tiež povolaný, aby ho nasledoval. A rozposlal poslov po Aserovi, Zabulonovi a Naftalim, a odišli hore oproti nim.
35 A na diyayaŋ donton koyne Manasse kulu ra, ngey mo margu k'a gana. A na diyayaŋ donton mo Aser da Zabluna da Naftali gaa, ngey mo kaa zama ngey m'a kubay.
36Vtedy povedal Gedeon Bohu: Jestli zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril,
36 Jideyon ne Irikoy se: «Da ni yadda ka Israyla faaba d'ay kambe, sanda mate kaŋ ni ci din,
37hľa, položím runo na humno; ak bude rosa len na rune, a inde na celej zemi bude sucho, vtedy budem vedieť, že zachrániš Izraela mojou rukou, jako si hovoril.
37 a go, ay ga kuuru fo daaru karayaŋ gangano boŋ. Hala day harandaŋ te kuuro hinne boŋ, laabo kulu mo goro ikogo, gaa no ay ga bay kaŋ ni ga Israyla faaba d'ay kambe, sanda mate kaŋ ni ci.»
38A stalo sa tak. Na druhý deň vstanúc včasne ráno pogniavil runo a keď vytlačil rosu z runa, bola plná čaša vody.
38 Yaadin mo no ka te: zama a suba Jideyon tun za susubay nda hinay. A na kuuro kankam ka kuuro kokobe ka harandaŋo kaa a gaa. A du gaasu fo me fo cine hari.
39A Gedeon povedal Bohu: Nech sa nezapáli na mňa tvoj hnev, a dovoľ mi hovoriť už len tento raz. Prosím, nech zkúsim len ešte tento raz tým runom. Prosím, nech je sucho len na rune, a na celej zemi nech je rosa.
39 Gaa no Jideyon ne Irikoy se: «Ni futa ma si koroŋ ay boŋ, ay ga salaŋ sorro folloŋ wo hinne. Ay ga ni ŋwaaray no, ma naŋ ay ma ye ka si sorro follonko hinne da kuuro. Ma naŋ kuuro hinne ma ciya ikogo, amma laabo kulu ma tay da harandaŋ.»
40A Bôh učinil tak tej noci: sucho bolo len na rune, a všade inde na celej zemi bola rosa.
40 Irikoy na woodin mo te han din, cino din ra. Zama kuuro hinne no ka bara ikogo, amma laabo kulu go da harandaŋ.