1Potom vyvolil Pán aj iných, sedemdesiatich, a poslal ich po dvoch pred svojou tvárou do každého mesta a na každé miesto, kde mal sám prijsť.
1 Hayey din banda Rabbi na boro wayye fo suuban k'i donton ihinka-hinka i ma koy nga jine kwaara kulu da nangu kulu kaŋ nga wo ga ba ka koy.
2A vravel im: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, žeby vypudil robotníkov do svojej žatvy.
2 A ne i se mo: «Faro wiyaŋo ga baa, amma goy-teerey si baa. Woodin se binde araŋ ma ŋwaaray wiikwa gaa, a ma goy-teeriyaŋ donton nga faro wiyaŋo se.
3Iďte, hľa, ja vás posielam ako baránkov medzi vlkov.
3 Wa koy araŋ koyyaŋ. Wa guna, ay g'araŋ donton danga feejiyaŋ sakaliyaŋ* game ra.
4Nenoste ani mešca ani kapsy ani sandálov a nepozdravujte nikoho na ceste.
4 Day wa si foolo, wala zalifonto, wala taamuyaŋ jare. Wa si boro kulu fo fonda boŋ mo.
5A do ktoréhokoľvek domu vojdete, najprv tam povedzte: Pokoj tomuto domu!
5 Windi kulu mo kaŋ ra araŋ ga furo, wa jin ka ne: ‹Baani ma bara windo wo gaa.›
6A jestli tam bude syn pokoja, váš pokoj odpočinie na ňom, ináče sa navráti k vám.
6 Da baani ize go noodin, araŋ salam ga goro a boŋ. Da manti yaadin mo no, a ga ye araŋ do.
7A v tom istom dome ostaňte jediac a pijúc to, čo je u nich; lebo robotník je hoden svojej mzdy. Neprechádzajte z domu do domu.
7 Araŋ ma goro windo din ra, ka ŋwa ka haŋ wo kaŋ go i se, zama goy-teeri ga hima ka du nga banando. Araŋ ma si zumbu windi-windi.
8A do ktoréhokoľvek mesta vojdete, a prijmú vás, jedzte, čo sa vám predloží,
8 Kwaara kulu kaŋ ra araŋ ga furo, hala mo i n'araŋ kubayni, kal araŋ ma ŋwa haŋ kaŋ i ga jisi araŋ jine.
9a uzdravujte nemocných, ktorí sú v ňom, a hovorte im: Priblížilo sa k vám kráľovstvo Božie.
9 Araŋ ma doorikomey kaŋ go a ra no baani. Wa ci i se: ‹Irikoy koytara kaa ka maan araŋ gaa.›
10Ale do ktoréhokoľvek mesta by ste vošli, a neprijali by vás vyjdúc na jeho ulice povedzte:
10 Amma kwaara kulu kaŋ ra araŋ furo, d'i mana araŋ kubayni, araŋ ma fatta ka koy kwaara fondey ra ka ne:
11I ten prach, ktorý sa nás prichytil z vášho mesta na nohy, vám stierame. Avšak to vedzte, že sa k vám bolo priblížilo kráľovstvo Božie.
11 ‹Baa araŋ kwaara kusa kaŋ lamba iri cey gaa, iri g'a kokobe araŋ gaa. Kulu nda yaadin wa bay kaŋ Irikoy koytara kaa ka maan.›
12Ale hovorím vám, že Sodomänom bude znesiteľnejšie toho dňa ako tomu mestu.
12 Ay ga ci araŋ se: Hano din hane, Saduma ga du rongome ka bisa kwaara din.
13Beda ti, Korazime! Beda ti, Betsaido! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boly udialy divy, ktoré sa udialy vo vás, dávno by sediac vo vrecovine a v popole boly činily pokánie.
13 Kaari nin, Korazin! Kaari nin, Baytsayda! Zama nda Tir* da Zidon* ra no i na dabari goyey wo te kaŋ yaŋ i te araŋ ra, doŋ i tuubi za waatifo, ka goro bufu zaara nda boosu ra.
14No, Týru a Sidonu bude znesiteľnejšie na súde ako vám.
14 Kulu nda yaadin, Tir da Zidon ga du rongome ciito hane ka bisa araŋ.
15A ty, Kafarnaum, ktoré si vyvýšené až do neba, budeš svrhnuté až do pekla.
15 Ya nin Kafarnahum, ni ga ni boŋ beerandi ka koy hala beene no? Abada! I ga ni ye ganda hala Alaahara.
16Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; a kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal.
16 Boro kaŋ maa araŋ se, a maa ay mo se. Boro kaŋ wangu araŋ, a wangu ay mo. Boro kaŋ wangu ay mo, a wangu nga kaŋ n'ay donton.»
17Potom sa navrátili tí sedemdesiati s radosťou a hovorili: Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene.
17 Boro wayya din ye ka kaa da farhã ka ne: «Rabbi, baa follayey go iri dabaro cire ni maa ra!»
18A on im povedal: Videl som padnúť satana jako blesk z neba.
18 Kal a ne i se: «Ay go ga Saytan* guna waato kaŋ a fun beene ka kaŋ, mate kaŋ cine beene maliyaŋ ga te d'a.
19Hľa, dal som vám právo a moc šliapať po hadoch a po škorpionoch a nad všetkou mocou nepriateľa, a nič vám neuškodí.
19 Guna, ay n'araŋ no dabari araŋ ma gondiyaŋ da daŋyaŋ taamu, araŋ ma ibare dabaro kulu may mo. Hay kulu si no kaŋ g'araŋ maray.
20Avšak tomu sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia, ale radšej sa radujte, že sú vaše mená napísané v nebesiach.
20 Kulu nda yaadin, araŋ ma si farhã woodin sabbay se, kaŋ follayey ga may araŋ se. Amma araŋ ma farhã da kaŋ i n'araŋ maayey hantum beena ra.»
21V tú hodinu zaplesal Ježiš v duchu a povedal: Chválim ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich nemluvňatám. Áno, Otče, lebo tak sa ti to ľúbilo.
21 Saaya din ra a farhã Biya _Hanna|_ ra ka ne: «Ya Baaba, beene nda ganda Koyo, ay ga saabu ni se, zama ni na hayey din tugu laakalkooniyaŋ da fahamantey se, k'i bangandi zankey se. Oho, ya Baaba, zama yaadin no ga kaan ni se.
22Všetko mi je dané od môjho Otca. A nikto nezná, kto je Syn, iba Otec, a kto je Otec, iba Syn, a komu by to Syn chcel zjaviť.
22 Ay Baaba na hay kulu daŋ ay kambe ra. Boro kulu si bay boro kaŋ no ga ti Izo kala day Baabo, wala mo i si bay boro kaŋ no ga ti Baabo kala day Izo nda boro kulu mo kaŋ se Izo miila nga m'a bangandi.»
23A obrátiac sa k učeníkom osobitne v súkromí povedal: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte!
23 A bare nga talibey gaa ka guunu i se ka ne: «Albarkanteyaŋ no moy kaŋ yaŋ ga di haŋ kaŋ araŋ wo goono ga di.
24Lebo hovorím vám, že mnohí proroci a kráľovia chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy čujete, a nepočuli.
24 Zama ay ga ci araŋ se: annabi boobo da koy boobo bini ngey ma di haŋ kaŋ araŋ goono ga di, amma i mana di a, i ma maa haŋ kaŋ araŋ goono ga maa, amma i mana maa mo.»
25A hľa, nejaký zákonník vstal a pokúšajúc ho povedal: Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?
25 A go no mo kala Tawretu* bayko fo tun ka Yesu si. A ne: «Alfa, ifo no ay ga te hal ay ma fundi hal abada tubu?»
26A on mu povedal: Čo je napísané v zákone? Jako čítaš?
26 Nga mo ne a se: «Ifo no i hantum Tawreto ra? Ifo no ni caw?»
27A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho jako samého seba.
27 Bora tu ka ne «Kala ‹ni ma ba Rabbi ni Irikoyo da ni bina kulu, da ni fundo kulu, da ni gaabo kulu, da ni laakalo kulu mo.› Woodin banda, ‹ni ma ba ni gorokasin danga ni boŋ cine.› »
28A Ježiš mu povedal: Dobre si odpovedal, to čiň a budeš žiť.
28 Yesu binde ne a se: «Ni tuyaŋo saba. Ni ma te yaadin, ni ga funa.»
29A on chcúc sám seba ospravedlniť povedal Ježišovi: A kto je mojím blížnym?
29 Amma nga wo, kaŋ a ga ba a ma nga boŋ adilandi*, a ne Yesu se: «May no ga ti ay gorokasin?»
30Na to odpovedal Ježiš a riekol: Istý človek išiel z Jeruzalema dolu do Jericha a upadol medzi lotrov, ktorí ho i vyzliekli i zranili a odišli zanechajúc ho polomŕtveho.
30 Yesu tu ka ne: «Boro fo go no kaŋ fun Urusalima ka do Yeriko kwaara. Kal a kaa ka kaŋ kosaraykoyaŋ game ra. Ngey mo n'a jinayey kulu ta a gaa, k'a kar ka gaahamo bagu-bagu. I dira k'a naŋ buuyaŋ da fundi game ra.
31A náhodou išiel tiež dolu jakýsi kňaz, tou istou cestou, a keď ho zazrel, obišiel druhou stranou.
31 A kaa ka saba nda alfaga fo goono ga fonda din gana; kal a di bora din. A kamba ka bis'a gaa.
32A podobne aj Levita, ktorý idúc tiež dolu prišiel na to miesto, a keď prišiel a videl, obišiel druhou stranou.
32 Yaadin no Lawiti* fo kaŋ nga mo to noodin; a di a ka kamba ka bisa.
33No, potom prišiel k nemu nejaký Samaritán, uberajúci sa cestou, a keď ho videl, milosrdenstvom bol hnutý
33 Amma Samariyance fo kaŋ go naaruyaŋ ra, waato kaŋ a to noodin, a di bora. Kal a bakaraw n'a di.
34a pristúpil a poobväzoval jeho rany a polial olejom a vínom a vyložiac ho na svoje vlastné hovädo zaviedol ho do hostinca a postaral sa o neho.
34 A koy a do, a na ji da duvan* dooru a biyey boŋ k'i didiji. Waato kaŋ a na bora dake nga bumbo almano boŋ, a kond'a yaw fu fo do k'a saajaw.
35A druhého dňa, keď odchádzal, vyňal dva denáre, dal hostinskému a povedal mu: Maj o neho starosť, a čo by si nad to viacej vynaložil, ja ti, keď pojdem tadeto zpät, zaplatím.
35 A suba mo a na jirbi hinka sufuray kaa ka no yaw fu koyo se ka ne: ‹Ni m'a saajaw. Hay kulu kaŋ ni ga wi ka bisa yaadin, d'ay ye ka kaa, kulu ay ga ni bana.›
36Ktorý teda z týchto troch zdá sa ti, že bol blížnym tomu, ktorý to bol upadol medzi lotrov?
36 To. I boro hinza din game ra, may no ni ga tammahã ka ciya gorokasin bora din se kaŋ kubay da kosaraykoy?»
37A on povedal: Ten, ktorý mu učinil to milosrdenstvo. Vtedy mu povedal Ježiš: Idi a čiň aj ty podobne!
37 Nga mo ne: «E! Bora kaŋ te a se suuji.» Kala Yesu ne a se: «Ma koy, ni mo, ka te yaadin.»
38A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu.
38 Kaŋ i go fonda ra ga koy, a furo kawye fo ra. Wayboro fo kaŋ maa Marta n'a zumandi nga windo ra.
39A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo.
39 Kayne fo go a se kaŋ maa Maryama. A goro ganda Yesu jarga ka soobay ka hangan a sanney se.
40Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla.
40 Amma Marta laakalo tun saajawo baayaŋ sabbay se. Kal a furo Yesu do ka ne: «Rabbi, ni baa si kaŋ ay kayno n'ay naŋ ay hinne da saajawo? Kala ma ci a se a ma kaa ka kambe daŋ ay se.»
41Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci,
41 Amma Rabbi tu ka ne a se: «Marta, Marta, ni goono ga sakulla ka taabi hari boobo se,
42a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.
42 amma hari follonku no i ga laami. Maryama na baa hanna suuban kaŋ i s'a ta a gaa.»