1A vojdúc išiel cez Jericho.
1 Yesu furo Yeriko ka gana a ra.
2A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý.
2 Guna mo, alboro fo go no kaŋ se i ga ne Zaaku. Jangal tayaŋ koy fo no, arzakante mo no koyne.
3A žiadal si vidieť Ježiša, kto je. Ale nemohol ho vidieť pre zástup, pretože bol malej postavy.
3 A goono ga ceeci nga ma di Yesu wo, boro kaŋ no. Day a mana du fondo borey marga baayaŋ sabbay se, zama nga wo idunguriyo no.
4A predbehol napred a vyšiel na planý fík, aby ho videl, lebo tade mal ísť.
4 Kal a zuru ka koy jina ka kaaru durmi nya fo boŋ, zama nga ma du ka di Yesu kaŋ goono ga fonda din gana.
5A jako prišiel Ježiš na to miesto, pozrel hore a povedal mu: Zachee, sídi rýchle dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!
5 Waato kaŋ Yesu to noodin, a guna beene ka ne a se: «Zaaku, ma waasu ka zumbu, zama hunkuna a ga tilas ay ma zumbu ni kwaara.»
6A sišiel rýchle a prijal ho radujúc sa.
6 A waasu ka zumbu. A na Yesu kubayni nda farhã.
7A vidiac to všetci reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel nocovať.
7 Waato kaŋ borey di woodin, i kulu jance ka ne: «A furo ka zumbu zunubikooni fo kwaara.»
8A Zacheus si stal a povedal Pánovi: Hľa, polovicu svojho majetku, Pane, dávam chudobným a jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne.
8 Amma Zaaku kay ka ne Rabbi se: «Rabbi, guna, ay arzaka farso, ay g'a no talkey se. D'ay na hay fo kom boro kulu gaa mo, ay g'a yeti a se sorro taaci.»
9A Ježiš mu povedal: Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu, pretože je aj on synom Abrahámovým.
9 Yesu ne a se: «Hunkuna faaba kaa windo wo ra, za kaŋ nga din ya Ibrahim ize no.
10Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo.
10 Boro Izo kaa no zama nga ma haŋ kaŋ daray ceeci k'a faaba.»
11A keď to počúvali, pokračoval a povedal podobenstvo, pretože už bol blízko Jeruzalema, a že sa oni domnievali, že sa naskutku zjaví kráľovstvo Božie.
11 Waato kaŋ i goono ga maa hayey din, Yesu tonton ka misa fo ci i se, zama nga ga maan Urusalima, ngey mo go ga tammahã hala Irikoy koytara ga bangay sahãadin-sahãadin.
12A tak povedal: Akýsi znamenitého rodu človek odcestoval do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo a zase sa navrátil.
12 Woodin sabbay se Yesu ne: «Bonkooni banda fo koy laabu fo ra kaŋ ga mooru, zama nga ma du koytaray ka ye ka kaa.
13A pred svojím odchodom zavolal svojich desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Kupčite, kým neprijdem.
13 A na nga tam way ce, k'i no mina way. A ne i se: ‹Araŋ ma soobay ka daymi te hal ay ga ye ka kaa.›
14Ale jeho občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami.
14 Amma a laabu borey wang'a. A dirawo banda i donton a gaa ka ne: ‹Iri si yadda hala bora din m'iri may.›
15A stalo sa, keď prijal kráľovstvo a navrátil sa, že rozkázal, aby mu zavolali sluhov, ktorým dal tie peniaze, aby zvedel, čo ktorý získal.
15 A go no mo, waato kaŋ a ye ka kaa, kaŋ a jin ka du koytara, kal a ne i ma tamey kaŋ se nga na nooro no din ce, zama nga ma du ka bay riiba kaŋ dumi no i te daymo ra.
16A prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien.
16 Sintina kaa a jine ka ne: ‹Ay jine bora, ni mina du mina way.›
17A on mu povedal: Dobre, dobrý sluha; že si bol v mále verný, maj moc nad desiatimi mestami.
17 Koyo ne a se: ‹A boori! Ni ya tam hanno no! Za kaŋ hari kayna ra ni na naanay cabe, ni ma may kwaara way boŋ.›
18Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna zarobila päť hrivien.
18 Ihinkanta kaa a jine ka ne: ‹Ay jine bora, ni mina du mina gu.›
19A pán povedal i tomu: Aj ty buď nad piatimi mestami.
19 A ne nga mo se: ‹Ni ma may kwaara gu boŋ.›
20A iný prišiel a povedal: Pane, tu hľa, tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v ručníčku.
20 Afa mo kaa ka ne: ‹Ay jine bora, ni mina neeya, kaŋ ay jisi ni se diko ra.
21Lebo som sa ťa bál, pretože si prísny človek: berieš, čoho si nepoložil, a žneš, čoho si nesial.
21 Zama ay humburu nin, zama ni ya boro no kaŋ cine ga gaabu. Ni ga sambu hari kaŋ ni mana jisi, ni ga wi mo hari kaŋ ni mana duma.›
22A pán mu povedal: Z tvojich úst ťa súdim, zlý sluha. Vedel si, že som ja prísny človek, že beriem, čoho som nepoložil, a žnem, čoho som nesial,
22 Koyo ne a se: ‹Ni me sanno boŋ no ay ga ciiti ni se, nin, tam laalo! Manti ni bay kaŋ ay ya boro no kaŋ cine ga gaabu? Ay ga sambu hari kaŋ ay mana jisi, ay ga wi mo hari kaŋ ay mana duma.
23a tak prečože si nedal mojich peňazí na stôl bankára, a ja prijdúc bol by som ich vzal s úrokami?
23 Ifo se binde ni mana ay nooro talfi barmaykoy gaa? Ay mo, waati kaŋ ay kaa, ay g'a ceeci, nga nda nga riiba.›
24A tým, ktorí tam stáli, povedal: Vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien.
24 A ne ngey kaŋ yaŋ ga kay noodin se: ‹Wa mina kaŋ go a se din ta k'a no bora kaŋ gonda iway se.›
25A oni mu povedali: Pane, má desať hrivien.
25 I ne a se: ‹Iri jine bora, a gonda iway.›
26Lebo hovorím vám, že každému, kto má, bude dané; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má.
26 Ay ga ne araŋ se: ‹Boro kulu kaŋ gonda, nga se no i ga no. Amma boro kaŋ sinda, i ga ta a gaa baa haŋ kaŋ a gonda.
27Ale tých mojich nepriateľov, ktorí nechceli, aby som kraľoval nad nimi, doveďte sem a pobite ich predo mnou!
27 Amma ay ibarey kaŋ si ba ay ma koytaray ŋwa ngey boŋ wo, wa kand'ey neewo k'i wi ay jine.› »
28A keď to povedal, išiel popredku idúc hore do Jeruzalema.
28 Waato kaŋ Yesu na woodin ci, a koy jina ka ziji ka to Urusalima.
29A stalo sa, keď sa priblížil k Betfáge a k Betánii, pri vrchu, zvanom Olivovom, že poslal dvoch zo svojich učeníkov
29 A go no mo, waato kaŋ a maan Baytfaji nda Baytaniya kawyey, tondo do kaŋ se i ga ne Zeytun*, kala Yesu na nga talibi hinka donton.
30a povedal im: Iďte do mestečka tu naproti, a keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikdy nikto z ľudí nesedel, odviažte ho a priveďte ku mne.
30 A ne: «Wa koy kwaara kaŋ go araŋ jine din ra. D'araŋ furo, araŋ ga di farkay binj'ize fo goono ga haw, kaŋ boro kulu man'a kaaru jina. Araŋ m'a feeri ka kand'a.
31A keby sa vás niekto pýtal, prečo ho odväzujete, takto mu poviete: Pán ho potrebuje.
31 Da boro fo n'araŋ hã ka ne: ‹Ifo se no araŋ g'a feeri?› kal araŋ ma ne: ‹Zama Rabbi no gond'a muraadu.› »
32A poslaní odišli a našli, jako im povedal.
32 Ngey mo kaŋ a donton, waato kaŋ i koy, i gar mate kaŋ a ci ngey se din.
33A keď odväzovali osľa, povedali im jeho pánovia: Načo odväzujete osľa?
33 I goono ga farkay binj'izo feeri, kal a koyey ne i se: «Ifo se no araŋ ga farkay binj'izo feeri?»
34A oni povedali: Pán ho potrebuje.
34 I ne: «Rabbi no gond'a muraadu.»
35A priviedli ho k Ježišovi a hodiac na osľa svoje rúcha vysadili naň Ježiša.
35 I kand'a Yesu do ka ngey taafey daaru farkay binj'izo boŋ ka Yesu kaarandi a boŋ.
36A keď išiel, podstierali svoje rúcha na ceste.
36 Kaŋ a go fonda ra ga koy, i na ngey bankaaray daaru fonda ra.
37A keď sa už blížil k miestu, kde sa schádza s Olivového vrchu, začalo celé to množstvo učeníkov radujúc sa chváliť Boha velikým hlasom za všetky divy, ktoré videli,
37 A goono ga maan kwaara ka to Zeytun tondo gangara gaa, kala talibey marga kulu sintin ka farhã ka Irikoy kuku nda jinde beeri, dabari goyey kulu kaŋ yaŋ i di sabbay se.
38a hovorili: Požehnaný Kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!
38 I goono ga ne: «Albarkante no Bonkoono kaŋ goono ga kaa Rabbi maa ra!» «Laakal kanay go beena ra, darza mo beene hala beene!»
39Ale niektorí z farizeov zo zástupu mu povedali: Učiteľu, potresci svojich učeníkov!
39 Farisi fonda boro fooyaŋ mo kaŋ go borey marga game ra ne Yesu se: «Alfa, ma deeni ni talibey gaa.»
40A on odpovedal a riekol im: Hovorím vám, že keby títo mlčali, kamene budú hneď volať.
40 A tu ka ne: «Ay ga ne araŋ se: da woone yaŋ dangay, tondey ga kuuwa.»
41A keď sa priblížil a uvidel mesto, zaplakal nad ním
41 Kaŋ Yesu kaa ka maan hal a di kwaara, kal a hẽ a boŋ
42a povedal: Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!
42 ka ne: «Da day ni bay zaari woone ra, ni bumbo, hari kaŋ ga tabbat baani se! Amma sohõ i n'i tugu ni se.
43Lebo prijdú na teba dni, že tvoji nepriatelia nahádžu okolo teba val a obkľúčia ťa a sovrú ťa zo všetkých strán
43 Zama jirbiyaŋ ga kaa ni gaa kaŋ ni ibarey ga wongu bambu kuuku cina ka ni daŋ bindi, ka ni kankam kuray kulu haray.
44a srovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameňa na kameni, pretože si nepoznalo času svojho navštívenia.
44 I ga ni zeeri hala ganda, nin da ni izey ni bindo ra. Ni do i si naŋ baa tondi fo ma cindi tondi fo boŋ, zama ni mana ni kunfa alwaato bay.»
45A vošiel do chrámu a začal vyháňať predávajúcich v ňom a kupujúcich
45 A furo Irikoy windo ra ka sintin ka neerakoy kaa taray.
46a povedal im: Je napísané: Môj dom je domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.
46 A goono ga ne i se: «I hantum ka ne: ‹Ay windo ga ciya adduwa windi.› amma araŋ n'a bare ka ciya ‹zayyaŋ guusu›.»
47A učil každý deň v chráme, ale najvyšší kňazi a zákonníci ho hľadali zmárniť, aj prední z ľudu,
47 Han kulu Yesu goono ga borey dondonandi Irikoy windo ra. Amma alfaga beerey da asariya dondonandikoy da jama arkusey ceeci mate kaŋ ngey ga te k'a halaci nd'a.
48ale nenašli, čo by mu urobili, lebo všetok ľud visel na ňom a počúval ho.
48 Amma i mana du haŋ kaŋ i ga te, zama borey kulu go ga lamb'a gaa ka hangan a se.