1A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrž pod prešom, vystavil vežu, prenajal ju vinárom a odcestoval.
1 Yesu sintin ka salaŋ i se da misayaŋ ka ne: «Boro fo na reyzin* kali tilam k'a windi da sinkita, a na guusu fansi mo reyzin haro kankamyaŋ sabbay se. A na jidan bisa cina ka kalo sufuray goy-teeri fooyaŋ se ka koy laabu fo ra.
2A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice.
2 Waato kaŋ alwaato to a ma du kali albarka ra goy-teerey do, a na bannya fo donton i gaa.
3Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho.
3 I n'a di k'a kar ka tutubu k'a sallama kambe koonu.
4A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného.
4 A ye ka bannya fo donton i gaa. Woodin mo i n'a boŋo bagu k'a kayna.
5A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili.
5 A ye k'afo donton koyne. Nga wo i n'a wi. A na iboobo fooyaŋ mo donton. Afooyaŋ i n'i kar ka tutubu, afooyaŋ i n'i wi.
6Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna.
6 Sohõ afolloŋ no ka cindi a se, a izo kaŋ a ga ba gumo no. A n'a donton kokor banda ka ne: ‹I g'ay izo beerandi.›
7Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše!
7 Amma goy-teerey din ne ngey nda care se: ‹Woone ya tubukwa no. Wa kaa, iri m'a wi, tubo ma ciya iri wane.›
8A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice.
8 I n'a di k'a wi k'a catu kalo banda.
9Nuž čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným.
9 To. Ifo no kali koyo ga te? A ga kaa no ka goy-teerey din halaci ka kalo sufuray boro fooyaŋ se.
10Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou.
10 Wala araŋ mana sanno wo kaŋ go Irikoy Tira Hanna ra caw no? ‹Tondo kaŋ cinakoy wangu, nga no ciya cinaro boŋo.
11Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach.
11 Woodin ya Rabbi te-goy no, dambara hari mo no iri diyaŋ gaa.› »
12A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli.
12 I ceeci ngey ma Yesu di, amma i ga humburu borey marga, zama i faham kaŋ ngey boŋ no a na misa wo ci. I n'a naŋ ka dira.
13A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči,
13 I na Farisi* fonda da Hirodus* fonda boro fooyaŋ donton a gaa zama i m'a di a sanno ra.
14ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Božej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať?
14 Waato kaŋ i kaa, i ne a se: «Alfa, iri ga bay kaŋ ni ya cimikoy no, ni baa si nda boro kulu zama ni si baar'a-baar'a te no, amma cimi ra no ni goono ga Irikoy fonda dondonandiyaŋo te nd'a. To, ma ci iri se hala a ga halal* iri ma jangal bana Kaysar* se no, wala manti yaadin no?
15Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl.
15 Iri m'a no wala iri ma si no?» Amma zama Yesu g'i munaficitara bay, a ne i se: «Ifo se no araŋ g'ay si? Wa kand'ay se dinari* nooru ize fo hal ay ma di a.»
16A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov.
16 I kande afo mo. A ne i se: «Foto da hantumo wo binde, may wane no?» I ne a se: «Kaysar wane no.»
17Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili.
17 Yesu ne i se: «Wa Kaysar hayey no Kaysar se. Irikoy hayey mo, araŋ m'i no Irikoy se.» I dambara nd'a gumo.
18A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli:
18 Sadusi* fonda borey kaŋ yaŋ goono ga ne buukoy tunandiyaŋ si no, ngey mo kaa Yesu do k'a hã.
19Učiteľu, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ženu a vzbudil svojmu bratovi semeno.
19 I ne: «Alfa, Musa hantum iri se ka ne, da boro fo nya ize bu ka nga wande naŋ, a mana ize naŋ mo, kal a nya ize fo m'a wando hiiji ka du ize nga nya izo se.
20Nuž bolo sedem bratov. A prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal semena.
20 Doŋ nya ize iyye go no. Sintina na wando hiiji. A bu, a mana ize kulu naŋ.
21Potom si ju vzal druhý a tiež zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne.
21 Ihinkanta mo n'a hiiji. Nga mo bu, nga mo mana ize kulu naŋ. Ihinzanta mo, yaadin n'a te,
22A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj žena.
22 hala i boro iyya kulu mo, i mana ize kulu naŋ. I kulu banda waybora bumbo bu.
23Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.
23 Kayando hane binde, waybora ga bara i ra woofo wande, zama i boro iyya kulu n'a hiiji?»
24A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej?
24 Yesu mo ne i se: «Haŋ kaŋ se araŋ ga harta neeya: zama araŋ si Tawretu* nda Zabura* nda Annabey* Tirey bay, araŋ mana Irikoy hino mo bay.
25Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach.
25 Zama waati kaŋ buukoy ga tun, i si hiiji, i s'i hiijandi mo, amma i go sanda beena ra malaykey cine.
26A o mŕtvych, že vstanú, či ste nečítali v knihe Mojžišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov?
26 Amma buukoy ciine ra d'i tunyaŋo mo, araŋ mana caw Musa tira ra, mate kaŋ Irikoy salaŋ a se gumbo do ka ne: ‹Ay no ga ti Ibrahim Irikoyo, da Isaka Irikoyo, da Yakuba Irikoyo.›
27Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Vy teda veľmi blúdite.
27 Nga wo manti buukoy Irikoy no bo, amma fundikooney wane no. Araŋ binde harta gumo.»
28Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, že im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých?
28 Asariya* dondonandikoy ra afo kaa, a maa mo mate kaŋ i go ga care hã d'a. A bay mo kaŋ Yesu tu i se hal a boori. A na Yesu hã ka ne: «Woofo ga ti lordi* sintina i kulu ra.»
29A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden!
29 Yesu tu ka ne: «Sintina neeya: ‹Ya Israyla*, wa maa! Rabbi iri Irikoyo, ya Rabbi folloŋ no.
30A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie.
30 Ni ma ba Rabbi ni Irikoyo da ni bina kulu, da ni fundo kulu, da ni laakalo kulu, da ni gaabo kulu.›
31A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet.
31 Ihinkanta mo neeya: ‹Ni ma ba ni gorokasin danga ni boŋ cine.› Lordi fo si no kaŋ ga bisa woodin yaŋ beeray.»
32A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho,
32 Asariya dondonandikwa ne a se: «Cimi no, Alfa, cimi boŋ mo no ni salaŋ. Zama Irikoy ya afolloŋ no, afo si no mo kala nga.
33a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti.
33 Boro ma ba r'a da bine kulu da laakal kulu da gaabi kulu, a ma ba nga gorokasin mo danga nga boŋ cine, woodin ga bisa tonyaŋ sargay da nooyaŋey kulu gumo.»
34A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať.
34 Kaŋ Yesu di a tu da laakal, kal a ne a se: «Ni mana mooru Irikoy koytara gaa.» Woodin banda boro kulu mana ta k'a hã hay fo koyne.
35A Ježiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, že je Kristus synom Dávidovým?
35 Waato kaŋ Yesu goono ga dondonandi Irikoy windo ra, a ne: «Mate no kaŋ asariya dondonandikoy goono ga ne Almasihu ya Dawda ize no?
36Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol Pán môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.
36 Biya Hanna ra Dawda bumbo ne: ‹Rabbi ne ay Koyo se: Ma goro ay kambe ŋwaaro gaa, hal ay ma ni ibarey daŋ ni ce taamey cire.›
37Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuž akože je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval.
37 Da Dawda bumbo ga ne a se Rabbi, mate no Almasihu ga te ka ciya a se ize koyne?» Talkey mo hangan ka maa r'a da bina kaani.
38A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch;
38 A dondonandiyaŋo ra a ne i se: «Araŋ ma haggoy da asariya dondonandikoy kaŋ yaŋ ga ba ngey ma dira ka windi nda kwaay kuuku yaŋ, borey m'i fo mo habey ra.
39chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;
39 I ga ba boro beerey nangorayey diina marga fuwey ra, da jine goray bucey do.
40ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia.
40 Woone yaŋ ga wayborey kaŋ kurnyey bu windey ŋwa, i ga adduwa kuuku te ka te ce birji mo. I ga du ciiti konno kaŋ ga jaase ikulu.»
41A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho.
41 Yesu goro ga tanji nda nooru jisiro. A go ga di mo mate kaŋ borey marga goono ga ngey noorey daŋ nooru jisiro ra. Arzakante boobo mo na iboobo daŋ a ra.
42A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša.
42 Wayboro talka fo kaŋ kurnye bu mo kaa ka tanka hinka daŋ.
43Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.
43 Yesu na nga talibey ce nga do ka ne i se: «Haciika ay ga ne araŋ se: haŋ kaŋ wayboro talko wo kaŋ kurnye bu daŋ, a bisa i kulu waney kaŋ i daŋ nooru jisiro ra.
44Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.
44 Zama ngey wo, i nooru booba ra no i kaa ka daŋ, amma wayboro wo, nga alfukaarutara ra no a daŋ hay kulu kaŋ a gonda nga baafuna se.»