1A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a zabili.
1 A ga cindi jirbi hinka hala Paska* nda buuru kaŋ sinda dalbu bato* ga to. Alfaga beerey da asariya* dondonandikoy ceeci mate kaŋ ngey ga te ka Yesu di da carmay, ngey m'a wi.
2Ale hovorili: Nie na sviatok, aby snáď nebola vzbura ľudu.
2 Day i ne: «Manti bato jirbey ra bo, zama kusuuma ma si koy ka tun borey game ra.»
3A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej a veľmi drahej, a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu.
3 Waato kaŋ Yesu go Baytaniya, Siman jiraykoono kwaara, a goono ga goro ŋwaayaŋ nango do. Kala wayboro fo kaa kaŋ gonda albasta* kolbo fo kaŋ to da nardi* ji hanno kaŋ ga caada gumo. A na kolba bagu ka waddo soogu Yesu boŋo boŋ.
4Ale boli niektorí prítomní, ktorí sa mrzeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata masti?
4 Amma boro fooyaŋ go noodin kaŋ te bine. I ne ngey nda care se: «Ifo se no i na waddo wo halaci?
5Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu.
5 Zama i ga hin ka waddo wo neera haŋ kaŋ ga bisa jiiri fo banandi cine, i m'a no talkey se.» Kala i na waybora jance.
6Ale Ježiš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrý skutok vykonala na mne.
6 Amma Yesu ne: «Wa fay d'a. Ifo se no araŋ go g'a taabandi? A te ay se gomni goy.
7Lebo veď chudobných máte vždycky so sebou a keď chcete, môžete im dobre činiť; ale mňa nemáte vždycky.
7 Zama araŋ gonda talkey araŋ banda waati kulu. Waati kaŋ araŋ ga ba kulu, araŋ gonda daama ka te i se goy hanno, amma ay si goro araŋ do waati kulu.
8Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrabu.
8 Waybora te nga hina, a jin k'ay gaahamo tuusu fijiyaŋo se.
9No, ameň vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku.
9 Haciika ay ga ci araŋ se: nangu kulu kaŋ i ga Baaru Hanna waazu ndunnya ra, i ga haya kaŋ wayboro wo te dede zama i ma fongu nd'a.»
10A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil.
10 Yahuta, Kariyoti bora, kaŋ ga ti Yesu talibi way cindi hinka din ra afo, koy alfa beerey do zama nga ma Yesu nooyandi i se.
11A oni počujúc to zaradovali sa a sľúbili, že mu dajú peniaze. A hľadal, ako by im ho príhodne zradil.
11 Kaŋ i maa woodin, alfagey maa kaani gumo. I na alkawli sambu mo ka ne ngey g'a no nooru. Yahuta mo sintin ka daama ceeci mate kaŋ nga ga te ka Yesu nooyandi.
12A v prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjavali baránka, povedali mu jeho učeníci: Kde chceš, aby sme odíduc prihotovili, aby si jedol baránka?
12 Buuru kaŋ sinda dalbu bato* zaari sintina, hano kaŋ i ga Paska feejo wi, Yesu talibey ne a se: «Man no ni ga ba iri ma Paska sooley te ni se ni ma ŋwa?»
13Vtedy poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Iďte do mesta, a stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody, iďte za ním.
13 A na nga talibi hinka donton ka ne i se: «Wa koy kwaara ra. Noodin alboro fo kaŋ go ga hari foobu fo jare ga kubanda araŋ. W'a gana.
14A kdekoľvek vojde, povedzte tam domácemu pánovi: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi?
14 Nangu kulu kaŋ a ga furo, wa ne windikoyo se: ‹Alfa ne: Man ay yawtaray fuwo, naŋ kaŋ in d'ay talibey ga Paska ŋwa?›
15A on vám ukáže velikú vrchnú dvoranu, očalúnenú a hotovú, tam nám prihotovte.
15 Nga mo g'araŋ cabe jidan bisa fu-ize bambata fo kaŋ fu jinay go soolante a ra. Araŋ ma soola iri se noodin.»
16A jeho učeníci vyšli a prišli do mesta a našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka.
16 Talibey koy ka furo kwaara ra. I di mate kaŋ Yesu ci ngey se, i na Paska ŋwaaro soola mo.
17Potom večer prišiel s dvanástimi.
17 Wiciri kambo Yesu kaa, nga nda talibi way cindi hinka.
18A keď sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Ameň vám hovorím, že jeden z vás ma zradí, ktorý jie so mnou.
18 Waato kaŋ i go ga goro ka ŋwa, Yesu ne: «Haciika ay ga ci araŋ se: araŋ ra boro fo kaŋ go ga ŋwa ay banda g'ay nooyandi.»
19A oni sa začali rmútiť a hovoriť mu jeden po druhom: Či som to ja? A iný tiež: Či azda ja?
19 I biney sintin ka sara. I afo-fo kulu ne a se: «Manti ay no, wala?»
20A on odpovedal a riekol im: Jeden z dvanástich, ktorý si so mnou máča do misy.
20 A ne i se: «Araŋ iway cindi hinka game ra afo no, nga kaŋ go ga kambe daŋ tuwo ra ay banda.
21A Syn človeka síce ide, jako je napísané o ňom, ale beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza. Lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil.
21 Zama Boro Izo go ga koy sanda mate kaŋ cine i hantum a boŋ, amma kaari bora din kaŋ nga no ga Boro Izo nooyandi! Doŋ i ma si bora din hay pat.»
22A keď jedli, vzal Ježiš chlieb a keď bol dobrorečil, lámal a dával im a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo.
22 I go ŋwaari gaa, kal a na buuru sambu. Waato kaŋ a n'a albarkandi, a n'a ceeri ka zaban i se. A ne: «W'a ta, woone wo ay gaahamo no.»
23Potom vzal kalich a poďakujúc dal im, a pili z neho všetci.
23 A na gaasiya mo sambu. Waato kaŋ a na Irikoy saabu, a n'a no i se, i kulu haŋ a ra mo.
24A povedal im: Toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých.
24 A ne i se: «Woone wo ay kuro no, alkawli wano, kaŋ a si gay i g'a dooru boro boobo nangu ra.
25Ameň vám hovorím, že už viac nikdy nebudem piť z plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom.
25 Haciika ay ga ne araŋ se: Za sohõ ay si ye ka reyzin* hari haŋ koyne kala day han kaŋ hane ay g'a haŋ itaji Irikoy koytara ra.»
26A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch.
26 Kaŋ i na baytu fo te, i fatta ka koy Zeytun* tondo do.
27A Ježiš im povedal: Všetci sa na mne pohoršíte tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce.
27 Yesu ne i se: «Araŋ kulu ga mulay, zama i n'a hantum ka ne: ‹Ay ga kurukwa kar, feejey mo ga say-say.›
28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee.
28 Amma ay tunyaŋo banda, ay ga furo araŋ se jine ka koy Galili laabo ra.»
29Vtedy mu povedal Peter: Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja.
29 Amma Bitros ne a se: «Baa i kulu ga mulay, ay wo si mulay.»
30A Ježiš mu riekol: Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, prv než dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.
30 Yesu mo ne a se: «Haciika ay ga ci ni se: nin wo, hunkuna cin woone ra, za gorongaari mana ca sorro hinka, ni g'ay ze sorro hinza.»
31Ale on nadmier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Tak podobne aj všetci ostatní vraveli.
31 Amma Bitros tonton ka salaŋ da gaabi gumo ka ne: «Baa a tilas no ay ma bu ni banda, ay day si ni ze.» Yaadin mo no cindey kulu soobay ka ci.
32Potom prišli na pozemok, ktorého meno je Getsémane. A povedal svojim učeníkom: Poseďte tu, kým sa nepomodlím.
32 I kaa nangu fo kaŋ se i ga ne Jatsamani. Yesu ne nga talibey se: «Araŋ ma goro ne hal ay ma te adduwa.»
33A pojal so sebou Petra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi teskniť.
33 A konda Bitros da Yakuba nda Yohanna nga banda. A sintin ka kankam gumo ka taabi konno te nga bina ra.
34A povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.
34 A ne i se: «Ay fundo go ga taabi gumo hal a to buuyaŋ gaa. Araŋ ma goro ne ka batu.»
35A poodíduc trochu dopredu padnul na zem a modlil sa, žeby, ak je vraj možné, odišla od neho tá hodina.
35 A koy jina kayna ka kaŋ laabo ra ka te adduwa. A go ga ŋwaaray hala nda haŋ kaŋ ga hin ka te no, saaya din ma bisa nga gaa.
36A hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné, odnes odo mňa tento kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty.
36 A ne: «Baaba, ay Baaba, hay kulu ga te ni do. Ma taabo wo sambu ay se. Kulu nda yaadin, manti ay miila, amma ni wano.»
37Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu?
37 A kaa ka nga talibey gar i go ga jirbi. A ne Bitros se: «Siman, ni goono ga jirbi no? Ni si hin ka batu baa guuru folloŋ?
38Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé.
38 Araŋ ma batu fa ka te adduwa, zama araŋ ma si furo siyaŋ ra. Daahir biya* wo kay ga yadda, amma gaaham ya londibuuno no.»
39A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová.
39 A ye ka dira ka koy ka te adduwa, a go ga salaŋ doŋ sanney cine.
40A keď sa navrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiažené, a nevedeli, čo by mu mali odpovedať.
40 Waato kaŋ a ye ka kaa, a n'i gar i go ga jirbi, zama i moy tin gumo. I mana bay mate kaŋ ngey ga tu a se d'a.
41A prišiel po tretie a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Už je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov.
41 A kaa sorro hinzanta ka ne i se: «Wa soobay ka jirbi ka fulanzam sohõ. A wasa. Saaya to. Guna, i na Boro Izo daŋ zunubikooney kambey ra.
42Vstaňte, poďme! Hľa, už je blízko ten, ktorý ma zrádza.
42 Wa tun, iri ma koy. Guna, bora kaŋ g'ay nooyandi neeya ka maan.»
43A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z tých dvanástich, a s ním veliký zástup, s mečami a kyjami, od najvyšších kňazov, od zákonníkov a od starších.
43 Sahãadin-sahãadin, za a go ga salaŋ, iway cindi hinka din ra afo kaŋ ti Yahuta kaa. A kande boro jama da takubayaŋ da goobuyaŋ. I fun alfaga beerey da asariya dondonandikoy da arkusey do.
44A jeho zradca im bol dal znamenie povediac: Ktorého bozkám, ten je; jmite ho a odveďte opatrne.
44 Bora kaŋ n'a nooyandi n'i no misa fo ka ne: «Bora kaŋ ay g'a sunsum din, nga no araŋ ga di ka kond'a ka gaab'a gaa.»
45A keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi, rabbi! A zbozkával ho.
45 Waato kaŋ a to nango do, a kaa Yesu do. Sahãadin-sahãadin a ne: «Alfa, Alfa!» A soobay k'a garba sunsum.
46A oni položili na neho svoje ruky a jali ho.
46 I na kambe dak'a gaa k'a di.
47A jeden, ktorýsi z tých, ktorí tam stáli, vytasil meč a uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu ucho.
47 Amma a talibey ra afo kaŋ goono ga kay noodin na nga takuba foobu ka alfaga beero bannya zafa k'a hanga kaa.
48A Ježiš odpovedal a riekol im: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma sobrali.
48 Yesu tu ka ne i se: «Araŋ kande takuba nda goobu yaŋ ay diire se danga day kosarayko do no?
49Deň po dni som bol u vás v chráme učiac, a nejali ste ma. Ale aby sa naplnily písma.
49 Han kulu ay go araŋ banda Irikoy windo ra ga dondonandi, amma araŋ man'ay di. Amma zama Tawretu* nda Zabura* nda Annabey* Tirey sanno ma to se no i na woodin te.»
50Vtedy ho všetci opustili a utiekli.
50 Talibey kulu n'a naŋ ka zuru.
51A nejaký mládenec išiel za ním, odiaty ľanovým rúchom po holom tele, a chytili ho mládenci.
51 Arwasu fo n'a gana. A go ga daabu nda lin* taafe, a gaahamo go koonu. I n'a di,
52Ale on zanechajúc rúcho utiekol nahý.
52 amma a na lin taafa naŋ ka zuru gaa-koonu.
53A odviedli Ježiša k najvyššiemu kňazovi. A sišli sa k nemu všetci najvyšší kňazi a starší a zákonníci.
53 I na Yesu candi ka kond'a alfaga beero do. Noodin alfaga beerey da arkusey da asariya dondonandikoy margu a boŋ.
54A Peter išiel za ním zďaleka až do dvora najvyššieho kňaza a sedel spolu so sluhami a hrial sa pri svetle ohňa.
54 Bitros mo na banda gana nangu mooru kala alfaga beero windo batama ra, ka goro noodin faadancey banda. A go ga caan danjo do.
55A najvyšší kňazi a celá vysoká rada hľadali svedoctvo proti Ježišovi, aby ho vydali na smrť, ale nenašli.
55 Alfaga beerey da Yahudancey arkusey marga kulu ceeci seeda Yesu boŋ hala ngey ma du k'a wi, amma i mana du.
56Lebo mnohí lživo svedčili proti nemu, ale tie ich svedoctvá neboly rovnaké.
56 Zama boro boobo kande tangari seeda, amma i seedey mana saba.
57A ktorísi povstali a svedčili falošne proti nemu a vraveli:
57 Afooyaŋ koyne tun ka kande tangari seeda a boŋ ka ne:
58My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám, urobený rukami, a za tri dni vystavím iný, nie rukami urobený.
58 «Iri maa a ne: ‹Ay ga Irikoy fu wo kaŋ i te da borey kambey zeeri, amma jirbi hinza nda care game ra ay g'afo cina kaŋ manti nda kambey.› »
59Ale ani takto nebolo ich svedoctvo rovnaké.
59 Amma baa woodin yaŋ ra, i seedey mana saba.
60Potom vstal najvyšší kňaz do prostredku a opýtal sa Ježiša: Či nič neodpovedáš? Čo títo svedčia proti tebe?
60 Alfaga beero tun ka kay i bindo ra ka Yesu hã ka ne: «Seeda kaŋ borey wo go ga kande ni boŋ, ni si tu da hay kulu, wala?»
61Ale on mlčal a neodpovedal ničoho. Opät sa ho opýtal najvyšší kňaz a povedal mu: Či si ty Kristus, Syn toho Požehnaného?
61 Amma Yesu dangay, a mana tu da hay kulu. Alfaga beero ye k'a hã koyne ka ne a se: «Nin no ga ti Almasihu, Albarkakoyo izo?»
62A Ježiš povedal: Áno, ja som, a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblaky.
62 Yesu ne: «Ay no ga ti NGA. Araŋ ga di mo Boro Izo goono ga goro Hina-Kulu-Koyo kambe ŋwaaro gaa, a go ga kaa mo beene burey ra.»
63Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Čo ešte potrebujeme svedkov?
63 Waato gaa alfaga beero na nga bankaaray tooru-tooru ka ne: «Iri ga laami nda seeda fooyaŋ koyne, wala?
64Počuli ste to rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni všetci ho odsúdili, že je vinný smrti.
64 Araŋ maa Irikoy gaa kaynayaŋo. Ifo no araŋ di?» I kulu n'a zeeri nda ciiti ka ne: «A to wiyaŋ!»
65A niektorí začali pľuvať na neho, zakrývať jeho tvár a pohlavkovať ho a hovoriť mu: Prorokuj! A prevzali ho sluhovia bijúc ho palicami.
65 Boro fooyaŋ sintin ka tuf'a gaa, i n'a moy haw ka soobay k'a kutubo ka ne a se: «Ma te annabitaray!» Faadancey mo du a k'a saŋ-saŋa.
66A keď bol Peter dole na dvore, prišla jedna z dievok najvyššieho kňaza
66 Bitros mo go ganda windo batama ra. Alfaga beero koŋŋo fo kaa.
67a vidiac Petra zohrievať sa pozrela na neho a riekla: Aj ty si bol s tým Nazarejským Ježišom.
67 A di Bitros kaŋ go ga caan. A n'a guna ka ne: «Ni mo go Nazara bora, Yesu banda waato.»
68Ale on zaprel a povedal: Neviem ani nerozumiem, čo ty hovoríš. A vyšiel von na predodvorie, a kohút zaspieval.
68 Amma Bitros ze ka ne: «Ay si bay, yana faham mo da haŋ kaŋ ni goono ga ci.» A tun noodin ka koy taray tanda ra. Sahãadin d'a, gorongaari ca.
69A dievčina, vidiac ho, zase začala hovoriť tým, ktorí tam stáli: Tento je z nich.
69 Koŋŋa di a, a sintin ka ne borey kaŋ go noodin yaŋ se: «Woone wo i boro fo no.»
70Ale on znova zapieral. A po malej chvíli zase tí, ktorí tam stáli, vraveli Petrovi: Ba skutočne si z nich, lebo aj si Galilean, aj tvoja reč je podobná.
70 Amma a ye ka ze. A gay kayna fo, borey kaŋ yaŋ goono ga kay noodin ne Bitros se: «Cimi no ni go i ra, zama ni ya Galili boro no.»
71Ale on sa začal klnúť a prisahať, vraj neznám človeka, o ktorom hovoríte.
71 Amma a sintin ka nga boŋ laali nda zeyaŋ ka ne: «Bora din kaŋ araŋ go ga ci, ay s'a bay.»
72A hneď zaspieval kohút po druhé. Vtedy sa rozpamätal Peter na slovo, ktoré mu povedal Ježiš, že prv než kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A vyjdúc rýchle von plakal.
72 Sahãadin-sahãadin gorongaari fo ca sorro hinkanta. Bitros mo fongu mate kaŋ Yesu ci nga se ka ne: «Za gorongaari mana ca sorro hinka, ni g'ay bayray ze sorro hinza.» Waato kaŋ a fongu woodin gaa, kal a baray.