1A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
1 Yesu na nga talibi* way cindi hinka ce nga do k'i no hina kaŋ ga follayyaŋ gaaray ka dirandi, i ma jante da gaaham baani-jaŋay kulu dumi no baani.
2A mená tých dvanástich apoštolov sú tieto: prvý Šimon, zvaný Peter, a Andrej, jeho brat, a Jakob Zebedeov a Ján, jeho brat.
2 Diya* way cindi hinka din maayey neeya: sintina day Siman kaŋ se i ga ne Bitros, da Andarawos kaŋ ga ti a kayne; Yakuba Zabadi ize da nga kayne Yohanna;
3Filip, Bartolomej, Tomáš, colný Matúš, Jakob Alfeov, Lebeus, ktorému bolo dané prímeno Taddeus,
3 Filibos da Bartalami; Toma da Matta, jangal taakwa; Yakuba Halfa ize da Taddawus;
4Šimon Kananitský a Judáš Iškariotský, ktorý ho i zradil.
4 Siman Kanaana bora da Yahuta Kariyoti bora, kaŋ na Yesu amaana ŋwa.
5Týchto dvanástich poslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov neodídite a do mesta Samaritánov nevojdite;
5 Boro way cindi hinka wo binde, Yesu n'i donton k'i lordi ka ne: «Araŋ ma si dumi cindey fondey gana. Araŋ ma si furo mo Samariyancey* kwaarey ra.
6ale radšej iďte k ztrateným ovciam domu Izraelovho.
6 Day wa koy Israyla izey kaŋ yaŋ ga ti feeji darantey do.
7Iďte a kážte hovoriac, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo.
7 Araŋ diraw ra mo, araŋ ma waazu ka ne: ‹Beene koytara maan.›
8Nemocných uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte; darmo ste dostali, darmo dajte.
8 Araŋ ma doorikomey no baani. Araŋ ma buukoy mo tunandi. Araŋ ma jirayey hanandi. Araŋ ma follayey gaaray. Nooyaŋ no araŋ du, araŋ mo ma no gomni.
9Neberte so sebou zlata ani striebra ani obecného kovu do svojich opaskov
9 Araŋ ma si nooru jare, wura wala nzarfu wala guuru-ciray araŋ guddama ra.
10ani kapsy na cestu ani po dvoje sukieň ani sandálov ani palice, lebo robotník je hoden svojho pokrmu.
10 Araŋ ma si hindoonay foolo jare mo araŋ diraw se, wala kwaay hinka, wala taamu, wala goobu, zama goy-teeri ga hima ka du nga alhakko.
11A do ktoréhokoľvek mesta alebo mestečka vojdete, dopýtajte sa, kto by v ňom bol toho hodný; a tam zostaňte, dokiaľ nevyjdete.
11 Kwaara nda kawye kulu kaŋ ra araŋ furo mo, wa ceeci boro kaŋ gonda Adam-izetaray. Araŋ ma zumbu a gaa kala han kaŋ hane araŋ ga dira.
12A vchádzajúc do domu pozdravte ho.
12 D'araŋ ga ba ka furo windi ra mo, araŋ m'a salam.
13A keď bude dom hodný, nech prijde naň váš pokoj; a keď nebude hodný, nech sa váš pokoj navráti k vám.
13 Da windo ya cimi wane no, araŋ salam ma goro a boŋ. Da mo manti cimi wane, naanayo ma ye ka kaa araŋ do.
14A ktokoľvek by vás neprijal ani nepočul vašich slov, idúc z toho domu alebo z toho mesta vytraste prach svojich nôh.
14 Boro kulu kaŋ si araŋ kubayni, a wangu mo ka hangan araŋ sanney se, waati kaŋ araŋ ga fatta windo wala kwaara din ra, kal araŋ ma kusa kaŋ go araŋ cey gaa din kokobe.
15Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude zemi Sodomänov a Gomoranov v deň súdu než tomu mestu.
15 Haciika ay ga ne araŋ se: Ciito hane Saduma* da Gomorata* laabu day ga du rongome ka bisa kwaara din.
16Hľa, ja vás posielam ako ovce medzi vlkov. Tedy buďte opatrní jako hadi a prostí jako holubi.
16 Wa guna, ay g'araŋ donton sanda feejiyaŋ sakaliyaŋ* game ra. Araŋ ma ciya carmaykomyaŋ sanda gondi, baanikomyaŋ mo sanda koloŋay.
17Vystríhajte sa ľudí, lebo vás budú vydávať staväjúc vás pred vysoké cirkevné rady a vo svojich synagógach vás budú bičovať,
17 Araŋ ma haggoy da borey, zama i g'araŋ nooyandi marga ciiti borey se, i diina marga fuwey ra mo i g'araŋ barzu.
18áno i pred vladárov i pred kráľov budete vodení pre mňa, na svedoctvo im aj pohanom.
18 I ga konda araŋ laabu koyey da bonkooni beerey jine, zama araŋ ma seeda no i jine da dumi* cindey kulu mo se.
19A keď vás vydajú, nestarajte sa o to, jako alebo čo by ste mali hovoriť. Lebo vám bude dané v tú hodinu, čo budete mať hovoriť.
19 Amma waati kaŋ i g'araŋ nooyandi, araŋ laakal ma si tun da sanni kaŋ araŋ ga tu d'a, wala mo haŋ kaŋ araŋ ga ci. Zama saaya din ra no i g'araŋ no haŋ kaŋ araŋ ga ci.
20Lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale vašeho Otca Duch, ktorý hovorí vo vás.
20 Zama manti araŋ no ga salaŋ bo. Araŋ Baabo Biya, nga no ga salaŋ araŋ meyey ra.
21Lebo brat brata vydá na smrť a otec dieťa, a povstanú deti na rodičov a usmrtia ich.
21 Amma nya-ize ga nga nya-izo no i m'a wi, baaba mo ga nga izo no. Izey mo ga murte hayrey gaa k'i daŋ kambe i m'i wi se.
22A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, ale ten, kto zotrvá do konca, bude spasený.
22 Araŋ ga ciya konnari hari mo ndunnya dumey kulu do ay maa sabbay se. Amma boro kaŋ ga hin suuru hala bananta, nga no ga du faaba.
23A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného; lebo ameň vám hovorím, že nedokončíte miest Izraelových, dokiaľ neprijde Syn človeka.
23 Day, waati kaŋ i g'araŋ gurzugandi kwaara woone ra, araŋ ma zuru ka koy afa kaŋ ga maan din do. Zama haciika ay ga ne araŋ se: za araŋ mana Israyla* izey kwaarey kulu gana ka ban, kulu Boro Izo ga kaa.
24Učeník nie je nad svojho učiteľa ani sluha nad svojho pána;
24 Talibi si bisa nga alfaga bo, tam mo si bisa nga koyo.
25dosť je učeníkovi, aby bol ako jeho učiteľ, a sluha, aby bol ako jeho pán. Ak domáceho pána nazvali Belzebúbom, čím väčšmi jeho domácich!
25 Oho, a wasa day talibi se a ma ciya danga nga alfaga cine, tam mo danga nga koyo cine. Zama hala day i ne windikoy se Baalzabula*, sanku fa a windo borey!
26Teda nebojte sa ich! Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odkryté, ani tajné, čo by sa nemalo zvedieť.
26 Araŋ ma si humburu bo, zama hay kulu si no daabante kaŋ i s'a feeri. Hay kulu si no mo tugante kaŋ i si aniya ka bay a gaa.
27Čo vám hovorím vo tme, povedzte na svetle, a to, čo počujete v ucho, hlásajte na domoch.
27 Haŋ kaŋ ay ci araŋ se kubay ra, araŋ ma woodin ci kaari ra. Haŋ kaŋ araŋ maa ciinay ra mo, araŋ m'a fe da jinde beeri fuwey boŋ.
28A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle.
28 Woodin banda mo, araŋ ma si humburu borey kaŋ yaŋ ga gaaham wi, amma i si hin ka biya* wi. Amma a ga hima araŋ ma humburu nga kaŋ ga hin ka biya nda gaaham kulu halaci danji* bango ra.
29Či sa nepredávajú dva vrabce za groš? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vášho Otca.
29 Manti i ga sasa hinka neera dala fo? Baa afo mo si kaŋ kala day araŋ Baabo yaddayaŋ ra.
30Ale vám sú ešte aj len všetky vlasy na hlave spočítané!
30 Amma i n'araŋ boŋ hamney kulu kabu.
31Tedy nebojte sa, vy ste drahší nad mnoho vrabcov.
31 Araŋ ma si humburu bo, zama araŋ bisa sasa boobo darza.
32Každého tedy, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
32 Boro kulu binde kaŋ g'ay seeda borey jine, ay mo g'a seeda ay Baabo kaŋ go beena ra jine.
33A kto by mňa zaprel pred ľuďmi, toho i ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.
33 Amma boro kulu kaŋ g'ay ze borey jine, ay mo g'a ze ay Baabo kaŋ go beena ra jine.
34Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč.
34 Wa si tammahã hala baani no ay kaa ka daŋ ndunnya ra bo. Ay mana kaa ka baani daŋ fa, amma takuba.
35Lebo som prišiel rozdeliť človeka proti jeho otcovi a dcéru proti jej materi a nevestu proti jej svokre,
35 Ay kaa no zama ay ma ‹boro nda nga baaba kubandi i ma gaaba nda care, ize way da nga nya, da ize aru wande nda nga anzuray waybora.
36a nepriateľmi človeka budú jeho domáci.
36 Boro windi borey mo no ga ciya boro se ibarey.›
37Ten, kto má radšej otca alebo mater ako mňa, nie je ma hodný; a kto má radšej syna, alebo dcéru ako mňa, nie je ma hodný;
37 Boro kaŋ ga ba baaba wala nya ka bisa ay mana to a ma ciya ay wane. Wala mo, boro kaŋ ga ba ize aru wala ize way ka bisa ay mana to a ma ciya ay wane.
38a kto neberie svojho kríža a nejde za mnou, nie je ma hodný.
38 Boro kaŋ si nga kanjiyaŋ* bundo sambu k'ay gana mo, a mana to a ma ciya ay wane.
39Kto najde svoju dušu, ztratí ju, a kto pre mňa ztratí svoju dušu, najde ju.
39 Boro kaŋ ga nga fundo haggoy, a fundo ga daray. Boro kaŋ ga nga fundo nooyandi ay wo sabbay se, a g'a hallasi.
40Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.
40 Boro kaŋ n'araŋ ta, a n'ay ta. Boro kaŋ n'ay ta mo, a na nga kaŋ n'ay donton ta.
41Kto prijíma proroka v mene proroka, dostane odplatu proroka, a kto prijíma spravedlivého v mene spravedlivého, dostane odplatu spravedlivého.
41 Boro kaŋ ga annabi ta annabi maa ra, annabi alhakku no a ga du. Boro kaŋ ga boro adili ta boro adili maa ra mo, adilante* alhakku no a ga du.
42A ktokoľvek by napojil jedného z týchto malých čo len pohárom čerstvej vody, v mene učeníka, ameň vám hovorím, že neztratí svojej odplaty.
42 Boro kaŋ ga ikayney wo ra afo no hari yeeno gullayze fo hinne a m'a haŋ zama ay talibi no, haciika ay ga ne araŋ se, a si jaŋ nga alhakko baa kayna.»