1A vidiac tie zástupy vyšiel na vrch, a keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci,
1 Alwaato kaŋ Yesu di borey marga, a kaaru tondo boŋ. Kaŋ a goro binde, a talibey kaa a do.
2a otvoriac svoje ústa učil ich nasledovne:
2 A na nga me feeri k'i dondonandi ka ne:
3Blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
3 «Albarkanteyaŋ no ngey kaŋ mana ngey boŋ lasaabu hala ngey to hay fo, Zama beene koytara ya i wane no.
4Blahoslavení žalostiaci, lebo oni budú potešení.
4 Albarkanteyaŋ no ngey kaŋ gonda bine saray, Zama i ga bakar i se.
5Blahoslavení tichí, lebo oni dedične obdržia zem.
5 Albarkanteyaŋ no ngey kaŋ yaŋ ga lalabu, Zama i ga ndunnya tubu.
6Blahoslavení, ktorí lačnejú a žíznia po spravedlivosti, lebo oni budú nasýtení.
6 Albarkanteyaŋ no ngey kaŋ yaŋ ga ba adilitaray sanda ŋwa da haŋ cine, zama i g'i kungandi.
7Blahoslavení milosrdní, lebo oni dojdú milosrdenstva.
7 Albarkanteyaŋ no ngey kaŋ yaŋ ga suuji cabe, Zama i ga du suuji.
8Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha.
8 Albarkanteyaŋ no ngey kaŋ yaŋ biney ga hanan, Zama i ga di Irikoy.
9Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími.
9 Albarkanteyaŋ no sasabandikoy, Zama i ga ne i se Irikoy izeyaŋ.
10Blahoslavení prenasledovaní pre spravedlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
10 Albarkanteyaŋ no ngey kaŋ yaŋ i g'i gurzugandi adilitaray sabbay se, zama beene koytara i wane no.
11Blahoslavení budete, keď vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé, pre mňa.
11 Albarkanteyaŋ no araŋ, waati kaŋ i g'araŋ wow, i g'araŋ gurzugandi, tangari boŋ mo i g'araŋ maa ce da izefututaray kulu dumi, ay wo sabbay se.
12Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach. Lebo tak iste prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.
12 Araŋ biney ma kaanu, araŋ ma farhã gumo, zama araŋ alhakku beero go beena ra. Zama yaadin cine no i na annabey kaŋ yaŋ n'araŋ jin din gurzugandi nd'a.
13Vy ste soľou zeme; keby soľ ztratila svoju slaň, čím sa osolí? Na nič viacej sa nehodí, len aby bola von vyhodená a pošliapaná od ľudí.
13 Araŋ no ga ti ndunnya ciiri, day da ciiri tar, ifo no i g'a hanse nd'a? Ne ka koy jine a sinda nafa kulu, kal i m'a furu, i m'a taamu borey ce taamey cire.
14Vy ste svetlom sveta. Mesto, ležiace hore na vrchu, nemôže sa ukryť.
14 Araŋ no ga ti ndunnya annura. Kwaara kaŋ go tudu boŋ si tugu.
15Ani nezapaľujú sviece nato, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým, ktorí sú v dome.
15 I si fitilla diyandi mo k'a daŋ cilla cire, kala taablo boŋ, hal a ma kaari borey kulu kaŋ yaŋ go fuwo ra se.
16Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.
16 Yaadin no araŋ mo. Wa naŋ araŋ annura ma kaari borey jine, zama i ma di araŋ goy hanney, hal i m'araŋ Baabo kaŋ go beena ra beerandi.
17Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov: neprišiel som zrušiť, ale naplniť.
17 Araŋ ma si tammahã hal ay kaa ka Tawretu* nda annabey sanney zeeri no bo. Ay mana kaa ay m'i zeeri se, amma ay m'i toonandi.
18Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane.
18 Cimi no ay go ga ci araŋ se: hala day beena nda ganda mana bisa, hay kulu no si daray Tawretu* ra, biir'ize folloŋ wala tomb'ize folloŋ, kala waati kaŋ hay kulu kubay.
19Ktokoľvek by tedy zrušil hoci len jedno z týchto najmenších prikázaní a učil by tak ľudí, ten sa bude najmenším volať v nebeskom kráľovstve; ale ktokoľvek by činil a učil, ten sa bude velikým volať v nebeskom kráľovstve.
19 Boro kulu mo kaŋ ga lordi kaŋ kayna d'i kulu daaru ka borey dondonandi yaadin, i ga ne a se boro kaŋ bisa ikulu kaynayaŋ beene koytara ra. Amma boro kulu kaŋ g'i te, ka borey dondonandi nd'ey, i ga ne a se ibeeri beene koytara ra.
20Lebo vám hovorím, že ak nebude vaša spravedlivosť hojnejšia ako spravedlivosť zákonníkov a farizeov nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.
20 Zama ay ga ne araŋ se: d'araŋ adilitara mana bisa asariya* dondonandikoy da Farisi fonda borey wano, yaadin gaa araŋ si furo beene koytara ra, baa kayna.
21Počuli ste, že bolo povedané starým: Nezabiješ! A ktokoľvek by zabil, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu.
21 Araŋ maa i ne doŋ borey se: ‹Ni ma si boro wi. Boro kulu mo kaŋ na boro wi ga furo ciiti kataru ra.›
22Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa hnevá na svojho brata bez príčiny, bude vinný, aby bol vydaný moci súdu. A ktokoľvek by povedal svojmu bratovi: Ráka, bude vinný, aby bol vydaný moci vysokej rady; a ktokoľvek by povedal: Blázon, bude vinný, aby bol uvrhnutý do ohnivého pekla.
22 Amma ay ga ne araŋ se: boro kulu kaŋ ga te bine nga nya-ize se, a koy ga furo Yahudancey arkusey marga kataru ra. Boro kulu kaŋ ga ne nga nya-izo se saamo, nga mo ga furo marga ciiti kataru ra. Boro kulu kaŋ ga ne: ‹Nin, boro yaamo!› nga mo ga furo danji* bango ra.
23Teda keby si doniesol svoj dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe,
23 Da mo ni goono ga ni sarga* salle sargay teeyaŋo do, noodin mo ni fongu nin da ni nya-izo game ra gonda hay fo,
24nechaj tam svoj dar pred oltárom a idi, najprv sa smier so svojím bratom a potom prijdi a obetuj svoj dar.
24 kala ni ma ni sarga naŋ noodin sargay teeyaŋo do. Ni ma koy, nin da ni nya-izo ma saba jina, waato gaa ni ma kaa ka ni sarga salle.
25Buď dobre smýšľajúci a smier sa rýchle so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa snáď nevydal protivník sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a uvrhli by ťa do žalára.
25 Nin da ni yanjekaaro ma saba nda waasi, za araŋ go fonda boŋ. Zama ni yanjekaaro ma si ni no alkaali se, alkaali mo ma ni daŋ nga doogari kambe ra, nga mo ma ni daŋ kasu.
26Ameň ti hovorím, že nevyjdeš odtiaľ, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera.
26 Haciika ay ga ne ni se: ni si fatta noodin kala da ni n'a kulu bana, baa su* si cindi ni gaa.
27Počuli ste, že bolo povedané starým: Nezcudzoložíš.
27 Araŋ maa i ne: ‹Ni ma si zina.›
28Ale ja vám hovorím, že každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj zcudzoložil s ňou vo svojom srdci.
28 Amma ay ga ne araŋ se: boro kulu kaŋ na wayboro guna hal a n'a miila, a n'a zina nga bina ra nooya.
29Ak ťa pohoršuje tvoje pravé oko, vylúp ho a zahoď od seba! Lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden z tvojich údov, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.
29 Amma da ni kambe ŋwaari mwa ga ni to taali, m'a dagu k'a furu. Zama ni jare fo ma halaci, a bisa ni se i ma ni gaaham timmanta daŋ danji* bango ra.
30A jestli ťa pohoršuje tvoja pravá ruka, odtni ju a zahoď od seba, lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden z tvojich údov, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.
30 Da mo ni kambe ŋwaaro ga ni to taali, m'a dumbu k'a furu. Zama dambe ni gaaham jare fo ma halaci, d'i m'a timmanta kulu daŋ danji bango ra.
31Taktiež bolo povedané, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku, nech jej dá rozvodný list.
31 I ne koyne: ‹Boro kulu kaŋ ga nga wande fay, kal a m'a no hiijay fayyaŋ tira.›
32Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží.
32 Amma ay ga ne araŋ se: boro kulu kaŋ ga nga wande fay, da manti zina sabbay se no, kulu a n'a daŋ zina fonda ra nooya. Koyne, boro kulu kaŋ ga wayboro fayante hiiji, zina no a go ga te.
33Opät ste počuli, že bolo povedané starým: Nebudeš krivo prisahať, ale dodržíš Pánovi svoju prísahu!
33 Woodin banda, araŋ maa i ne doŋ borey se: ‹Ni ma si ze da tangari, amma kala ni ma ni zeyaŋo toonandi Rabbi se.›
34Ale ja vám hovorím, aby ste vôbec neprisahali, ani na nebo, lebo je trónom Božím,
34 Amma ay ga ne araŋ se: araŋ ma si ze baa kayna. Hala beena boŋ zama Irikoy karga no,
35ani na zem, lebo je podnožou jeho nôh, ani na Jeruzalem, lebo je mestom toho veľkého Kráľa;
35 wala ndunnya boŋ, zama a ce furkange no, wala mo da Urusalima, zama Hina-Kulu-Koyo kwaara no.
36ani na svoju hlavu nebudeš prisahať, lebo nemôžeš ani jediný vlas urobiť bielym alebo čiernym.
36 Ni ma si ze mo da ni boŋ, zama ni si hin ka baa ni gaa-hamni ize fo ye ibi wala ikwaaray.
37Ale nech je vaša reč: Áno, áno; nie, nie; to, čo je viac nad to, je zo zlého.
37 Amma wa naŋ araŋ sanney ma ciya: Oho, oho da hã'a, hã'a. Hay kulu mo kaŋ bisa yaadin, Ilaala* do no a fun.
38Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub.
38 Araŋ maa i ne: ‹Mo no ga mo bana, hinje no ga hinje bana.›
39Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé;
39 Amma ay ga ne araŋ se: wa si kay ka yanje nda boro laalo. Amma boro kulu kaŋ na ni saŋ ni kambe ŋwaari garba gaa, m'afa mo bare a se.
40a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť.
40 Boro kaŋ ga ba nga ma konda nin ciiti do ka ni kwaay ta ni gaa, ma ni taafa mo taŋ a se.
41A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve.
41 Boro kulu kaŋ ga ni tilasandi mo ni ma koy kilometar fo, ma koy a banda hala ihinka.
42Tomu, kto ťa prosí, daj; a od toho, kto si chce od teba niečo vypožičať, sa neodvracaj.
42 Boro kaŋ na ni ŋwaaray mo, m'a no. Boro kaŋ ga ba nga ma garaw sambu ni gaa mo, ma si banda bare a se.
43Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť budeš svojho nepriateľa.
43 Araŋ maa i ne: ‹Ni ma ba ni gorokasin, day ni ma konna ni ibare.›
44Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú,
44 Amma ay ga ne araŋ se: araŋ ma ba araŋ ibarey. Araŋ ma gaara hanno te araŋ wowkoy se. Ngey kaŋ yaŋ ga wangu araŋ, araŋ ma te i se ihanno. Araŋ ma te adduwa araŋ taabandikoy se, kaŋ yaŋ goono g'araŋ gurzugandi,
45aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, lebo svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravedlivých aj na nespravedlivých.
45 zama araŋ ma ciya araŋ Baabo kaŋ go beena ra izeyaŋ. Zama a ga naŋ nga wayna ma fun boro hanney da boro laaley kulu se, a ga nga beene haro mo zumandi adilantey da ngey kaŋ yaŋ sinda adilitaray kulu se.
46Lebo keby ste milovali iba tých, ktorí vás milujú, akú odplatu máte? Či azda nečinia toho istého i publikáni?
46 Zama nd'araŋ ga ba araŋ baakoy, yaadin gaa man gaa araŋ alhakko? Manti baa jangal taakoy mo ga woodin te?
47A keby ste pozdravovali iba svojich bratov, čo zvláštneho činíte? Či azda nečinia toho istého i pohania?
47 Wala mo, d'araŋ nya-izey hinne no araŋ ga fo, yaadin gaa ifo no araŋ te kaŋ bisa boro cindey? Manti baa dumi cindey kulu mo ga woodin te bo?
48Vy tedy buďte dokonalí, jako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý.
48 Woodin sabbay se binde, wa ciya toonanteyaŋ sanda mate kaŋ araŋ Baabo kaŋ go beena ra ya toonante no.