1A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hospodinove. A keď to počul Hospodin, roznietil sa jeho hnev, a zapálil sa proti nim oheň Hospodinov a trávil v zadnom konci tábora.
1 Borey binde te danga jancekoyaŋ, hal a mana kaan Rabbi se. Rabbi mo maa r'a ka te bine. Kala Rabbi danjo di i game ra, ka ŋwa gata caso gaa.
2Vtedy kričal ľud na Mojžiša, a Mojžiš sa modlil Hospodinovi, a oheň zhasol.
2 Waato kaŋ borey hẽ Musa gaa, Musa mo na adduwa te Rabbi gaa. Kala danjo bu.
3A nazval meno toho miesta Tabéra, lebo sa bol proti nim zapálil oheň Hospodinov.
3 A na maa daŋ nango din gaa ka ne a se: Tabera, _kaŋ a feerijo ga ti tonyaŋ|_, zama noodin no Rabbi danjo di i game ra.
4A primiešanej sberby, ktorá bola medzi nimi, zmocnila sa veľká žiadosť. A obrátiac sa plakali, aj synovia Izraelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso?
4 Marga kaasumanta kaŋ go i banda sintin ka bini, hala Israyla izey ye ka hẽ ka ne: «May no g'iri no ham iri ma ŋwa?
5Rozpomíname sa na ryby, ktoré sme jedli v Egypte zadarmo, na uhorky, na melony, na por, na cibuľu a na cesnak.
5 Iri go ga fongu nda hamisa kaŋ iri goro ka ŋwa Misira ra yaamo, da labtanda, nda kanay, da albasan kayna, nd'ibeero, da tafarnuwa.
6Ale teraz je naša duša vypráhla; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú mannu.
6 Amma sohõ iri biney go ga suugu. Hay kulu mana cindi kaŋ iri moy ga di kala day Manna* wo.»
7A manna bola jako semeno koriandrové a farbu mala jako farba bdelium.
7 Manna din mo ga to haamo gure beeray gaa. A alhaalo mo go danga deeli cine.
8A ľud chodil sem a ta, a sberali a mleli žernovmi alebo tĺkli v mažiaroch, varili v hrnci a robili z nej koláče, a jej chuť bola jako chuť čerstvého oleja.
8 Borey ga koy k'a kumna ka fufu nda tondiyaŋ, wala i m'a duru humburu ra, k'a hina kusuyaŋ ra. I g'a te maasa mo. A tabayaŋ mo ga hima ji taji.
9A keď padala rosa na tábor vnoci, padala naň i manna.
9 Saaya kaŋ harandaŋ ga zumbu gata boŋ cin ra no, Maana mo ga zumbu a banda.
10A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svojho stánu. Vtedy sa veľmi roznietil hnev Hospodinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových.
10 Musa mo maa kaŋ borey goono ga hẽ i almayaaley kulu ra, i boro fo kulu nga kuuru fuwo meyo gaa. Kala Rabbi bine tun i se gumo-gumo. A mana kaan Musa se mo.
11A Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo si urobil tak zle svojmu služobníkovi, a prečo som nenašiel milosti v tvojich očiach, že si složil na mňa bremeno všetkého tohoto ľudu?
11 Musa binde ne Rabbi se: «Sabaabu woofo se no ni na ay, ni tamo taabandi? Ifo se mo no ay mana du gaakuri ni jine, kaŋ ni ga borey wo kulu jaraw dake ay boŋ?
12Či som ja nosil všetok tento ľud v živote? Či som ho ja splodil, že mi hovoríš: Nes ho vo svojom lone, jako nosí pestún nemluvňa, a zanes do zeme, ktorú si prísahou zasľúbil jeho otcom?
12 Ay no ka borey wo kulu gunde jare? Wala ay no k'i hay? Hala ni ma ne ay se: M'i sambu ni gande ra ka jare, mate kaŋ cine baaba ga zanka naanandi jare, hal i ma koy ka to laabo kaŋ ni ze d'a i kaayey se din ra.
13Kde odkiaľ vezmem mäso, aby som dal všetkému tomuto ľudu, lebo plačú na mňa a hovoria: Daj nám mäsa, aby sme jedli!
13 Man gaa no ay ga du ham ay ma no borey wo kulu se? Zama i goono ga hẽ ay gaa ka ne: ‹M'iri no ham iri ma ŋwa!›
14Nebudem ja sám môcť niesť všetok tento ľud, lebo mi je priťažký.
14 Ay si hin borey wo kulu ka jare, zama i tiŋa bisa ay.
15Ak mi máš takto robiť, zabi ma, prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach; ale nech nehľadím na svoje trápenie.
15 Da yaadin no ni ga te ay se, ay ga ni ŋwaaray m'ay wi me fo, d'ay du gaakuri ni jine. Ma si naŋ ay ma soobay ka di ay masiiba.»
16A Hospodin riekol Mojžišovi: Shromaždi mi sedemdesiatich mužov zo starších Izraelových, o ktorých vieš, že sú to starší ľudu a jeho správcovia, a pojmeš ich ku stánu shromaždenia, a nech tam stoja s tebou.
16 Kala Rabbi ne Musa se: «Ma boro wayye margu ay do, Israyla arkusuyaŋ, kaŋ yaŋ ni g'i bay arkusu beeri yaŋ no borey do, kaŋ i jine boroyaŋ no. Ma kand'ey kubayyaŋ hukumo do, i ma kay noodin ni banda.
17A ja sostúpim a budem tam hovoriť s tebou a vezmem z ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, a ponesú spolu s tebou bremeno ľudu, a neponesieš ty sám.
17 Ay mo ga zumbu ka salaŋ ni se noodin. Ay ga sambu Biya kaŋ go ni boŋ din gaa, k'a dake i boŋ. Ngey mo ma borey jarawo jare ni banda, hala ni bumbo ma s'a jare, ni hinne.
18A ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra a budete jesť mäso, lebo ste plakali do uší Hospodinových hovoriac: Kto nám dá jesť mäso, lebo nám lepšie bolo v Egypte, a tedy vám dá Hospodin mäso, a budete jesť.
18 Ma ne mo jama se: Wa araŋ boŋ fay waani hala suba, araŋ ga ham ŋwa mo. Zama araŋ hẽ Rabbi hangey ra ka ne: ‹May no g'iri no ham iri ma ŋwa? Zama iri goro baani Misira.› Woodin sabbay se no Rabbi g'araŋ no ham, araŋ g'a ŋwa mo.
19Nebudete ho jesť jeden deň ani dva dni ani päť dní ani desať dní ani dvadsať dní.
19 Manti zaari folloŋ no araŋ g'a ŋwa bo, wala jirbi hinka, wala jirbi gu, wala jirbi way, wala jirbi waranka.
20Ale za celý mesiac, až vám pojde z vašich nozdier a zoškliví sa vám, pretože ste pohŕdli Hospodinom, ktorý je vo vašom strede, a plakali ste pred ním a vraveli: Prečo sme len vyšli z Egypta?!
20 Amma hala handu fo kubante, kal a ma fatta araŋ niine funey ra, a ma ciya araŋ se fanta hari. Zama araŋ donda Rabbi kaŋ go araŋ game ra, ka hẽ a jine, ka ne: ‹Ifo se no iri fatta Misira?› »
21A Mojžiš riekol: Šesťsto tisíc peších je ľudu, medzi ktorými som ja, a ty hovoríš: Dám im mäsa, aby jedli za celý mesiac.
21 Kala Musa ne: «Borey kaŋ yaŋ game ra ay go, i ga to sooje zambar iddu hala sorro zangu. Ni mo ne ni g'i no ham i ma ŋwa handu fo kubante.
22Či sa im nabije drobného dobytka a rožného statku, aby im postačilo? Či sa im azda shromaždia všetky ryby mora, aby im bolo dosť?
22 Mate no? I ma feeji kuru nda haw kuru yaŋ wi i se, hala a ma wasa i se? Wala i ma teeku ham kulu margu care banda, a ga wasa i se, wala?»
23A Hospodin riekol Mojžišovi: Či je azda ruka Hospodinova prikrátka vykonať to? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo a či nič.
23 Rabbi na Musa hã ka ne: «Rabbi kamba kuuyaŋo gaze no, wala? Day sohõ ni ga di hal ay sanno ga te ni do, wala a si te.»
24Vtedy vyšiel Mojžiš a hovoril ľudu slová Hospodinove a shromaždil sedemdesiatich mužov zo starších ľudu a postavil ich vôkol stánu.
24 Musa mo fatta ka Rabbi sanney ci jama se, ka jama arkusu beeri wayya margu, k'i kayandi hukumo windanta.
25A Hospodin sostúpil v oblaku a hovoril mu a vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal na sedemdesiatich mužov, na tých starších. A stalo sa, ako spočinul na nich duch, že prorokovali, ale potom nikdy viacej.
25 Rabbi mo zumbu buru yuuma ra, ka salaŋ a se. A sambu Biya kaŋ go Musa boŋ din gaa, k'a no arkusu wayya din se. A ciya mo, saaya kaŋ Biya zumbu i boŋ, i na annabitaray te, amma sorro folloŋ no.
26A dvaja mužovia zostali v tábore; jednému bolo meno Eldád, a druhému bolo meno Médad, a duch spočinul aj na nich, lebo aj oni boli medzi zapísanými, ale neboli vyšli k stánu a prorokovali v tábore.
26 Amma i boro wayya din ra, boro hinka goro gata ra. Afo maa Eldad, afa mo maa Medad. I go hantumantey ra, amma i mana fatta ka koy hukumo do. Biya din zumbu i boŋ hal i na annabitaray te gata ra.
27Tu pribehol mládenec a oznámil Mojžišovi a riekol: Eldád a Médad prorokujú v tábore.
27 Kala arwasu fo zuru ka koy ka ci Musa se ka ne: «Eldad da Medad go ga annabitaray te gata ra!»
28A na to odpovedal Jozua, syn Núnov, služobník Mojžišov, jeden z jeho mládencov, a riekol: Môj pane, Mojžišu, zabráň im!
28 Nun ize Yasuwa, (Musa saajawkwa nooya za a go zanka) a tu ka ne: «Ay jine bora Musa, m'i gaay!»
29Ale Mojžiš mu povedal: Či ty žiarliš za mňa? No, bárs by všetok ľud Hospodinov boli samí proroci. Lebo Hospodin dal na nich svojho ducha.
29 Amma Musa ne a se: «Ni goono ga canse ay sabbay se, wala? Doŋ day Rabbi jama kulu ma ciya annabiyaŋ*. Rabbi ma nga Biya zumandi i boŋ!»
30Potom sa odobral Mojžiš zpät do tábora, on i starší Izraelovi.
30 Musa binde fatta ka koy gata ra, nga nda Israyla arkusu beeray.
31A tu sa vyrútil vietor od Hospodina, ktorý zachvátil prepelice so sebou od mora a spustil ich na tábor asi na deň cesty z jednej strany a asi na deň cesty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lakte na tvári zeme.
31 Woodin banda, haw fo fun Rabbi do ka faaru. A kande darfandayaŋ kaŋ fun teeko do haray, k'i taŋ gata boŋ, sanda zaari fo diraw ne-haray, ya-haray mo zaari fo diraw, gata casey gaa. I go laabo se beene sanda kambe kar hinka.
32Vtedy vstal ľud a bol na nohách celý ten deň a celú noc i celý nasledujúci deň, a shromažďovali prepelice. A ten, kto málo nasbieral, nasbieral desať chómerov, a porozkladali si ich všade vôkol tábora.
32 Kala borey tun ka kay zaaro din kulu, da cino din kulu, d'a suba mo zaaro kulu. I na darfandayaŋ di. Bora kaŋ mana iboobo di, a koy du tono way cindi gu. I n'i yandi gata windanta kulu ngey boŋ se.
33Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo požuvané, zapálil sa hnev Hospodinov na ľud, a Hospodin uderil na ľud a spôsobil porážku, veľmi velikú.
33 Amma, waato kaŋ hamo go i hinjey game ra, za i man'a kaama jina, Rabbi dukur jama se. Rabbi na borey kar mo da balaaw bambata fo.
34Preto nazvali meno toho miesta Kibrót-hattaavé, lebo tam pochovali ľud, tých, ktorí si žiadali.
34 I na noodin maa daŋ Binikomey Saarayey, zama noodin no i na borey kaŋ yaŋ bini din fiji.
35Z Kibrót-hattaavé sa rušal ľud do Chaceróta, a boli v Chaceróte.
35 Jama dira za Binikomey Saarayey ka koy to Hazerot. I goro Hazerot ra.