¹A Kórach, syn Jishára, syna Keháta, syna Léviho, pojal so sebou mužov i Dátan a Abíram, synovia Eliábovi, jako aj Ón, syn Peletov, synovia Rúbenovi,

¹ Amma Kora, kaŋ i g'a asulo lasaabu Izhar ka koy Kohat ka koy Lawi, nga nda Eliyab izey Datan da Abiram, da Pelet izo On mo, Ruben kunda boro, ngey wo ka boro fooyaŋ candi.

²a postavili sa pred Mojžiša a iných mužov zo synov Izraelových dvesto päťdesiat, kniežatá obce, ktorí bývali volávaní do rady shromaždenia, mužovia mena.

² I tunanda Musa gaa, ngey nda Israyla ize fooyaŋ, danga jine boro zangu hinka nda waygu jama ra, arkusu beeri yaŋ no marga ra, borey kaŋ yaŋ i maayey gonda beeray jama jine.

³A shromaždili sa na Mojžiša a na Árona a povedali im: Nech vám je už dosť, lebo veď celá obec, všetci sú svätí, a Hospodin je medzi nimi. Prečo sa tedy pozdvihujete nad shromaždením Hospodinovým?

³ I na ngey boŋ margu ka gaaba nda Musa nda Haruna mo, ka ne i se: «Araŋ go g'araŋ boŋ beerandi zama jama marga kulu ga hanan, i afo kulu. Rabbi go i game ra mo. Ifo se no araŋ go ga araŋ boŋ beerandi beene ka bisa Rabbi marga?»

⁴Keď to počul Mojžiš, padol na svoju tvár

⁴ Waato kaŋ Musa maa woodin, a kaŋ ganda nga moyduma boŋ.

⁵a hovoril Kórachovi i celej jeho obci a riekol: Ráno oznámi Hospodin, kto je jeho, a kto je svätý, a tomu dá, aby sa priblížil k nemu, a tedy tomu, koho si vyvolí, rozkáže pristúpiť k sebe.

⁵ A salaŋ mo Kora nda nga marga kulu se ka ne: «Suba susubay Rabbi ga cabe boro kaŋ ti a wane, da bora kaŋ ga hanan. A ga bora din maanandi nga do. Oho, bora kaŋ Rabbi suuban, a g'a maanandi nga do.

⁶Spravte toto: vezmite si kadidlá, Kórach, i celá jeho obec.

⁶ Yaawo no araŋ ga te: Araŋ ma dugu tonyaŋ cambuyaŋ sambu, araŋ, Kora nda ni marga kulu.

⁷A dajte do nich ohňa a položte na ne kadiva pred Hospodinom, zajtra. A stane sa, že muž, ktorého vyvolí Hospodin, ten bude svätý. Dosť vám je už, synovia Léviho.

⁷ Araŋ ma danji daŋ i ra, ka dugu daŋ, ka kay Rabbi jine. Araŋ m'a te suba susubay. A ga ciya mo, bora kaŋ Rabbi suuban din, nga no ga hanan. A wasa yaadin, araŋ wo Lawi izey!»

⁸A Mojžiš povedal Kórachovi: Nože počujte, synovia Léviho!

⁸ Musa ne Kora se: «Ya araŋ Lawi izey, ay go g'araŋ ŋwaaray, wa maa.

⁹Či vám je to ešte málo, že vás oddelil Bôh Izraelov od celej obce Izraelovej, aby vám dal to, aby ste sa blížili k nemu, aby ste konali službu príbytku Hospodinovho a aby ste stáli pred obcou a slúžili im?

⁹ Mate no, hari kayna no araŋ diyaŋ gaa, kaŋ Israyla Irikoyo n'araŋ fay waani Israyla marga kulu ra, a na araŋ maanandi nga do mo zama araŋ ma Rabbi Irikoy nangora saajawo goy te se, araŋ ma kay jama jine ka saajaw i se?

¹⁰A dal ti to, aby si sa priblížil ty a všetci tvoji bratia, synovia Léviho, s tebou, a hľadáte ešte i kňazstvo?

¹⁰ A na ni maanandi mo, nin da ni nya-izey Lawitey ni banda. Araŋ ga alfagataray ceeci koyne, wala?

¹¹Preto teraz uvidíte, čo bude, ty i celá tvoja obec, ktorí ste sa sišli na Hospodina. A ktože je Áron, že repcete proti nemu?

¹¹ Woodin sabbay se no, nin nda ni marga kulu, araŋ margu ka gaaba nda Rabbi. May ga ti Haruna, hal araŋ m'a jance?»

¹²A Mojžiš poslal zavolať Dátana a Abírama, synov Eliábových. Ale oni povedali: Nepojdeme hore.

¹² Kala Musa donton ka ne i ma Eliyab izey Datan da Abiram ce. I tu ka ne: «Iri wo, iri si kaa!

¹³Či ti je to ešte málo, že si nás vyviedol sem hore zo zeme, ktorá tečie mliekom a medom, aby si nás usmrtil na púšti? Lebo chceš ešte i jako knieža panovať nad nami?

¹³ A mana wasa no ni se, wala, kaŋ ni n'iri kaa laabu fo ra kaŋ ga wa da yu bambari zama ni m'iri wi ganjo wo ra? Hala mo sohõ ni ga ba ka ni boŋ ciya iri se bonkooni zaati!

¹⁴K tomu si nás ani nevoviedol do zeme, ktorá tečie mliekom a medom, a pekne si nám dal dedičstvo, pole a vinice! Či chceš tým mužom vylúpiť oči? Nepojdeme hore.

¹⁴ Woodin banda, ni mana kande iri laabu kaŋ ga wa da yu bambari do, ni mana iri no fariyaŋ da reyzin kaliyaŋ mo iri ma tubu. Ni ga ba ni ma borey wo moy daabu, wala? To, iri wo si kaa!»

¹⁵Vtedy sa veľmi rozhneval Mojžiš a povedal Hospodinovi: Nepozri na ich obilnú obeť! Nevzal som od nich ani len jedného osla ani som nikomu z nich neurobil ničoho zlého.

¹⁵ Kala Musa te bine gumo. A ne Rabbi se: «Ma si i sarga saal. Ay mana i zamba baa farkay fo, ay mana taali te i afo kulu se mo.»

¹⁶A Mojžiš povedal Kórachovi: Ty i celá tvoja obec buďte pred Hospodinom, ty a oni aj Áron, zajtra.

¹⁶ Woodin banda Musa ne Kora se: «Nin da ni marga kulu, araŋ ma kay Rabbi jine suba susubay nin d'ey, da Haruna.

¹⁷A vezmite každý svoje kadidlo, dajte na ne kadiva a donesiete pred Hospodina každý svoje kadidlo, dvesto päťdesiat kadidiel, aj ty aj Áron, každý svoje kadidlo.

¹⁷ Boro fo kulu ma nga dugu tonyaŋ cambo sambu, ka dugu daŋ i ra. Araŋ ma kande araŋ dugu tonyaŋ cambey Rabbi jine, cambu zangu hinka nda waygu. Nin wo, da Haruna, araŋ boro fo kulu ma kay da nga dugu tonyaŋ cambo.»

¹⁸Vtedy vzali každý svoje kadidlo a dali na ne ohňa a položil na ne kadiva a stáli pri dveriach stánu shromaždenia, i Mojžiš i Áron.

¹⁸ I na ngey dugu tonyaŋ cambey sambu, ka danji daŋ i ra. I na dugu daŋ i ra. I kay kubayyaŋ hukumo meyo ra, ngey nda Musa nda Haruna.

¹⁹A Kórach bol shromaždil na nich celú obec ku dveriam stánu shromaždenia. A ukázala sa sláva Hospodinova, celej obci.

¹⁹ Kora mo na nga jama kulu margu i do kubayyaŋ hukumo meyo do haray. Kala Rabbi darza bangay jama kulu gaa!

²⁰A Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol:

²⁰ Rabbi mo salaŋ Musa nda Haruna se ka ne:

²¹Oddeľte sa zprostred tejto obce a zahladím ich v okamžení.

²¹ «Wa araŋ boŋ fay waani jama wo gaa, hal ay m'i halaci farap folloŋ!»

²²Ale oni padli na svoju tvár a riekli: Ó, silný Bože, Bože duchov, každého tela, či keď zhreší jediný človek, budeš sa preto hnevať na celú obec?

²² Kal i kaŋ ganda birante ka ne: «Ya Irikoy, nin kaŋ ti fundikooney kulu biyey Irikoyo, da boro folloŋ na zunubi te, a se ni ga dukur jama kulu se no?»

²³A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

²³ Waato din gaa no Rabbi salaŋ Musa se ka ne:

²⁴Hovor obci a povedz: Odstúpte naokolo od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama.

²⁴ «Ma salaŋ jama se ka ne: Araŋ ma hibi ka fun Kora da Datan da Abiram kuuru-fuwey jarga.»

²⁵A Mojžiš vstal a išiel k Dátanovi a k Abíramovi, a išli za ním starší Izraelovi.

²⁵ Musa binde koy Datan da Abiram do, Israyla arkusey mo n'a gana.

²⁶Potom hovoril obci a riekol: Odstúpte, prosím, od stánov týchto bezbožných mužov a nedotknite sa ničoho, čo je ich, aby ste neboli zachvátení so všetkými ich hriechami.

²⁶ A salaŋ jama se ka ne: «Ay g'araŋ ŋwaaray, wa hibi ka fun boro laaley wo kuuru-fuwey jarga. Wa si lamba i jinay fo kulu gaa, zama i ma si araŋ halaci i zunubey sabbay se.»

²⁷A odstúpili od príbytku Kóracha, Dátana a Abírama, zo všetkých strán. A Dátan a Abíram vyjdúc stáli pri dveriach svojich stánov aj ich ženy aj ich synovia aj ich drobné deti.

²⁷ I binde tun ka fun Kora nda Datan da Abiram kuuru-fuwey jarga, kambey kulu haray. Datan da Abarim mo fatta ka kay ngey fu meyey jine, ngey nda ngey wandey da ngey ize arey da ngey zankey.

²⁸A Mojžiš povedal: Po tom poznáte, že ma poslal Hospodin, aby som činil všetky tieto skutky. Lebo ich nerobím z vlastného srdca alebo z vlastného rozumu.

²⁸ Musa ne: «Yaawo gaa no araŋ ga bay kaŋ Rabbi no k'ay donton ay ma goyey wo kulu te, manti ay boŋ miila no ay goono ga goy bo, nga neeya:

²⁹Ak títo zomrú, jako zomierajú všetci iní ľudia, alebo ak budú navštívení navštívením, akým bývajú navštívení všetci iní ľudia, vtedy ma neposlal Hospodin.

²⁹ Hala day borey wo bu mate kaŋ cine boro kulu ga bu, wala mo da haŋ kaŋ ga du boro kulu no ga du ey, yaadin gaa Rabbi man'ay donton.

³⁰Ale ak stvorí Hospodin niečo nové, čo ešte nebolo, a zem otvorí svoje ústa a pohltí ich aj všetko, čo je ich, a sostúpia živí do pekla, vtedy poznáte, že títo mužovia popudzovali Hospodina pohŕdajúc ním.

³⁰ Amma da Rabbi na hari taji te, sanda laabo ma nga meyo fiti k'i gon, ngey da ngey jinay kulu, hal i ma zumbu nda fundi Alaahara, woodin gaa araŋ ga bay kaŋ borey din donda Rabbi.»

³¹A stalo sa, keď dohovoril všetky tie slová, že sa rozstúpila zem, ktorá bola pod nimi,

³¹ A ciya mo waato kaŋ a na sanno wo ci ka ban, kala laabo feeri i cire.

³²a zem otvorila svoje ústa a pohltila ich aj ich domy i všetkých ľudí, ktorých mal Kórach, i celý ich majetok.

³² Laabo na nga meyo hay k'i gon, ngey nda ngey almayaaley, Kora borey kulu da ngey jinayey kulu.

³³Tak sostúpili oni aj so všetkým, čo bolo ich, živí do pekla, a zem ich prikryla, a zahynuli zprostred shromaždenia.

³³ Yaadin no ngey nda hay kulu kaŋ ti i wane zumbu nda fundi hala Alaahara. Laabo ye ka daabu i boŋ, hal i halaci jama game ra.

³⁴A všetok Izrael, všetci, ktorí boli vôkol nich, utekali na ich krik, lebo vraveli: Aby i nás nepohltila zem!

³⁴ Israyla izey kulu kaŋ yaŋ go i windanta mo zuru waato kaŋ i maa i kaatiyaŋey jinda, zama i ne: «Laabo ma si koy ka iri mo gon!»

³⁵A oheň vyšiel od Hospodina a strávil tých dvesto päťdesiat mužov, ktorí obetovali to kadivo.

³⁵ Danji mo firsi ka fun Rabbi do ka boro zangu hinka nda waygo din ŋwa, kaŋ yaŋ na dugo salle.

³⁶A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

³⁶ Rabbi salaŋ Musa se koyne ka ne:

³⁷Povedz Eleazárovi, synovi Árona, kňaza, aby posbieral tie kadidlá z toho pohoreniska, a oheň rozmec ta preč, lebo sú sväté,

³⁷ «Ma salaŋ Alfa Haruna izo Eliyezar se, ka ne a ma dugu tonyaŋ cambey ku k'i kaa goobara nango ra, zama i ga hanan. A ma danji izey say-say nangu mooro.

³⁸totiž kadidlá tých hriešnikov, ktorí hrešili proti svojim vlastným dušiam, a spravia z nich kuté tablice na okrytie oltára, lebo ich doniesli pred Hospodina, a preto sú sväté a budú na znamenie synom Izraelovým.

³⁸ Danga, zunubikooney din waney kaŋ yaŋ i na buuyaŋ candi nd'a ka kande ngey boŋ gaa. I ma cambey dan ka te itafo yaŋ ka te sargay feema se daabirji, zama i n'i salle Rabbi jine. A sabbay se no i ga hanan. I ma ciya alaama mo Israyla izey se.»

³⁹Vtedy pobral Eleazár, kňaz, medené kadidlá, ktoré doniesli tí, ktorí boli spálení, a rozkovali ich na plechy, určené na okrytie oltára,

³⁹ Kala Alfa Eliyezar na guuru-say cambey sambu, wo kaŋ yaŋ borey kaŋ bu goobara ra salle. I n'i dan ka te daabirji tafo sargay feema se,

⁴⁰a bolo to na pamiatku synom Izraelovým, aby sa nepriblížil nikto cudzí, kto by nebol z rodu Áronovho, aby kadil kadivo pred Hospodinom, aby nebol spálený jako Kórach a jako jeho rota, tak ako mu hovoril Hospodin skrze Mojžiša.

⁴⁰ a ma goro ka te fonguyaŋ hari Israyla izey se. Danga yaw kulu kaŋ i s'a asulo lasaabu Haruna do, a ma si maan ka dugu ton Rabbi jine, zama i ma s'a ciya danga Kora nda nga marga cine. Eliyezar mo te mate kaŋ Rabbi ci a se Musa meyo ra.

⁴¹No, potom druhého dňa reptala celá obec synov Izraelových na Mojžiša a na Árona a vraveli: Vy ste usmrtili ľud Hospodinov.

⁴¹ Amma zaaro kaŋ dake woodin gaa, Israyla izey jama kulu na Musa nda Haruna jance ka ne: «Araŋ na Rabbi boroyaŋ wi!»

⁴²A stalo sa, keď sa shromaždila obec na Mojžiša a na Árona a obrátili sa k stánu shromaždenia, tu hľa, pokryl ho oblak, a ukázala sa sláva Hospodinova.

⁴² A ciya mo waato kaŋ jama kulu margu ka gaaba nda Musa nda Haruna mo, noodin kubayyaŋ hukumo do haray, kal i di buru yuuma go, a n'a daabu! Rabbi darza mo bangay.

⁴³A Mojžiš a Áron prišli pred stán shromaždenia.

⁴³ Musa nda Haruna mo go kubayyaŋ hukumo jine ga kay.

⁴⁴A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

⁴⁴ Kala Rabbi salaŋ Musa se, ka ne:

⁴⁵Vyjdite zprostred tejto obce, a zahladím ich v okamihu. A padli obaja na svoju tvár.

⁴⁵ «Wa tun ka fun jama wo do, hal ay m'i halaci fap! folloŋ!» Musa nda Haruna kaŋ ganda birante.

⁴⁶Vtedy povedal Mojžiš Áronovi: Vezmi kadidlo, daj naň ohňa s oltára, polož kadiva a idi rýchle k obci a pokry na nich hriech, lebo vyšiel prudký hnev od tvári Hospodinovej, začala rana.

⁴⁶ Musa mo ne Haruna se: «Sambu dugu tonyaŋ cambu fo ka sargay feema danj'izeyaŋ daŋ a ra, ka dugu dake a boŋ. Ma koy da waasi jama do ka sasabandiyaŋ te i se, zama dukuri kaa ka fun Rabbi do, balaaw mo jin ka sintin.»

⁴⁷Tu vzal Áron, ako hovoril Mojžiš, a bežal doprostred shromaždenia, a hľa, rana už bola začala v ľude, a tedy dajúc kadiva pokryl na ľude hriech.

⁴⁷ Haruna mo na cambo sambu, mate kaŋ Musa lordi din, a zuru ka koy jama game ra. Balaawo go mo, a jin ka sintin borey ra. Haruna na dugu daŋ ka sasabandiyaŋ te borey se.

⁴⁸A stál medzi mŕtvymi a medzi živými, a rana bola zastavena.

⁴⁸ A kay mo buukoy da fundikooney game ra, ka balaawo gaay.

⁴⁹A tých, ktorí pomreli ranou, bolo štrnásť tisíc sedemsto krome tých, ktorí zomreli pre Kóracha.

⁴⁹ Borey kaŋ yaŋ bu balaawo din ra, boro zambar way cindi taaci nda zangu iyye no, kaŋ waana ngey kaŋ yaŋ bu Kora murteyaŋo ra.

⁵⁰Potom sa navrátil Áron k Mojžišovi ku dveriam stánu shromaždenia, a rana bola zastavená.

⁵⁰ Haruna mo, waato kaŋ a na balaawo gaay, a ye ka kaa Musa do kubayyaŋ hukumo meyo jine.