1A keď počul Kananej, kráľ Arádu, ktorý býval na juhu, že prišiel Izrael cestou vyzvedačov, bojoval proti Izraelovi a zajal niektorých z neho do zajatia.
1 Kanaanance fo, Arad bonkoono, kaŋ goono ga goro Negeb* haray maa baaru kaŋ Israyla go fonda ra ga kaa Atarim haray. A binde na Israyla wongu k'i ra boro fooyaŋ di ka kond'ey.
2Vtedy sľúbil Izrael Hospodinovi sľub a povedal: Ak naozaj vydáš tento ľud do mojej ruky, podvrátim ich mestá tak, že ich zarieknem na úplnú záhubu.
2 Kala Israyla na sarti sambu Rabbi jine ka ne: «Hala day ni na borey wo daŋ ay kambe ra, kulu ay mo g'i kwaarey tuusu k'i halaci.»
3A Hospodin uslyšal hlas Izraelov a vydal Kananeja, a tak ich pobil, zarieknutých na záhubu, aj ich mestá podvrátil. A nazvali meno toho miesta Chorma.
3 Rabbi maa Israyla jinda se mo ka Kanaanancey daŋ a kambe ra. Nga mo n'i tuusu, pat! ngey nd'i kwaarey. I na nango din maa daŋ Horma, _kaŋ a feerijo ga ti kurmu|_.
4Potom sa rušali od vrchu Hora cestou k Červenému moru, aby obišli zem Edomovu, a ľud ustával v duši na ceste.
4 I tun Hor tondo jarga ka dira ka koy Teeku Cira fonda boŋ hal i na Edom laabo windi. Kala jama suuro gaze fonda sabbay se.
5A ľud vravel proti Bohu a proti Mojžišovi: Prečo ste nás vyviedli hore z Egypta? Aby sme pomreli tu na púšti? Lebo niet ani chleba ani vody. A naša duša si už zošklivila ten ničomný chlieb.
5 Jama binde na Rabbi jance, nga nda Musa. I goono ga ne: «Ifo se no ni na iri fattandi iri ma fun Misira hal iri ma bu ne ganjo wo ra? Zama hawru si no, hari kaŋ ga haŋ mo si no. Woodin banda mo, iri biney ga ŋwaari yaamo wo fanta.»
6A Hospodin poslal na ľud jedovatých hadov ohnivých, ktorí štípali ľud, takže zomrelo množstvo ľudu z Izraela.
6 Woodin sabbay se no Rabbi na gondiyaŋ kaŋ ga futu samba borey game ra. I na boroyaŋ nama hal iboobo bu Israyla ra.
7Preto prišiel ľud k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme hovorili proti Hospodinovi i proti tebe. Modli sa Hospodinovi, aby odstránil od nás hada. A Mojžiš sa modlil za ľud.
7 Kala jama ye Musa do ka ne: «Iri na zunubi te, za kaŋ iri na Rabbi jance, hala nda nin. Day, ni ma Rabbi ŋwaaray a ma gondey ganandi ka kaa iri game ra.» Musa mo ŋwaaray jama se.
8A Hospodin riekol Mojžišovi: Sprav si takého ohnivého hada a vystav ho na tyč. A stane sa, že každý, kto je uštipnutý, keď ho uvidí, bude žiť.
8 Rabbi tu Musa se ka ne: «Ni ma gondi futo himandi fo te k'a sarku beene bundu fo gaa. A ga ciya mo, boro kulu kaŋ gondi nama, bora na haya din guna, kulu bora ga funa.»
9Vtedy spravil Mojžiš medeného hada a vystavil ho na tyč. A bolo tak, že keď uštipol had niekoho, a keď pozrel uštipnutý na medeného hada, žil.
9 Musa binde na gondi alhaali te da guuru-say, k'a sarku beene bundu gaa. A ciya mo, da gondi na boro fo nama, d'a na mo sinji guuru-say gondi alhaalo do haray, kulu bora ga funa.
10Potom sa zase rušali synovia Izraelovi a rozložili sa táborom v Obóte.
10 Israyla izey ye ka dira ka koy zumbu Obot.
11Keď odišli z Obóta, rozložili sa táborom na vŕškoch Abárima, na púšti, ktorá je naproti Moábovi od východu slnca.
11 I tun Obot ka koy zumbu Iye-Abarim nangu fo kaŋ go ganjo ra Mowab laabo jine, wayna funay haray.
12Odtiaľ sa rušali a rozložili sa táborom v doline Zárede.
12 I tun noodin ka dira ka koy zumbu Zered gooro ra.
13Zase sa rušali a rozložili sa táborom na druhej strane potoka Arnona, ktorý je na púšti a vychádza od hranice Amoreja, lebo Arnon je hranicou Moába, medzi Moábom a medzi Amorejom.
13 I dira noodin mo, ka koy zumbu Arnon gooro se ya-haray jabo gaa. Arnon gooro wo ganjo ra no a go, a ga kaa ka fun Amorancey hirro gaa. Zama Arnon ga ti Mowab laabo hirro, sanda a go Mowabancey da Amorancey game ra nooya.
14Preto sa hovorí v knihe bojov Hospodinových: Vahéb zaujal víchricou i údolia potoka Arnona
14 A se no i hantum Rabbi Wongey Tira ra ka ne: «Baheb kwaara kaŋ go Sufa haray, nga nda Arnon goorey;
15jako i tok potokov, ktorý sa kloní k sídlu Ára, a opiera sa o hranicu Moábovu.
15 Nango kaŋ goorey goono ga gangare kaŋ yaŋ do Ara kwaara do haray, kaŋ yaŋ ga lamba Mowab hirro me gaa mo.»
16A odtiaľ odišli do Béri. To je tá Bér, o ktorej povedal Hospodin Mojžišovi: Sober ľud, a dám im vody.
16 I tun noodin ka dira ka koy to Beyer (sanda Day nooya.) Dayo din ga ti wo kaŋ boŋ Rabbi ne Musa se: «Ma jama margu hal ay m'i no hari.»
17Vtedy spieval Izrael túto pieseň: Vystúp, studňo! Spievajte o nej!
17 Waato din no Israyla izey na dooni woone te, ka ne: «Ya dayo, ma zotti! Araŋ ma doon a se!
18Studňa, ktorú kopaly kniežatá, vyvrtali ju prední z ľudu, berlou, svojimi palicami! A z púšte prešli do Mattana,
18 Day no kaŋ jine borey fansi, kaŋ marga jine borey fansi. I n'a fansi nda sarjilla. I na fansi nda ngey goobey.» I dira za ganji woone gaa ka koy to Mattana.
19a z Mattana do Nachaliela, a z Nachaliela do Bámot,
19 Mattana banda i koy to Nahaliyel. Nahaliyel banda i koy to Bamot.
20z Bámot do údolia, ktoré je na moábskom poli, až k temenu vrchu Pizga, ktorý hľadí na šírinu púšte.
20 Bamot banda i koy ka to gooro kaŋ go Mowab laabo ra, Pisga tondo cire, naŋ kaŋ ga guna saaji bambata do haray.
21A Izrael poslal poslov k Síchonovi, amorejskému kráľovi, a povedal:
21 Israyla na diya fooyaŋ donton Amorancey bonkoono Sihon do. I ne:
22Dovoľ, prosím, aby som prešiel cez tvoju zem. Neuhneme sa na pole ani do vinice, nebudeme piť vody zo studne, pojdeme cestou kráľovou, dokiaľ neprejdeme tvojho územia.
22 «Ay ga ni ŋwaaray, ma yadda ay ma gana ka bisa ni laabo ra. Iri si kamba ka koy fari fo ra wala reyzin kali ra. Iri si dayey hari haŋ mo. Bonkoono fondo beero day no iri ga gana, kal iri ma bisa araŋ ya-haray hirro gaa.»
23Ale Síchon nedal Izraelovi, aby prešiel cez jeho územie, lež soberúc Síchon všetok svoj ľud vyšiel oproti Izraelovi na púšť a prijdúc do Johsy bojoval proti Izraelovi.
23 Amma Sihon wangu ka naŋ Israyla ma nga hirro daaru. A na nga soojey kulu margu ka fatta ka kande wongu marga Israyla gaa. A fatta mo ka kaa hala ganjo ra Yahaz batama ra. Noodin no a wongu nda Israyla.
24A Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal dedične jeho zem od Arnona až po Jabbok, až po zem synov Ammonových. Lebo hranica synov Ammonových bola pevná.
24 Israyla n'a kar da takuba k'a laabo ŋwa za Arnon gooro gaa kal a koy to Yabok gooro gaa, danga Amonancey hirro nooya. Amonancey hirro gonda gaabi gumo.
25A Izrael vzal všetky tie mestá a tak býval Izrael vo všetkých mestách Amoreja, v Chešbone a vo všetkých jeho dcéro-mestách.
25 Yaadin no Israyla na kwaarey wo kulu di d'a ka goro Amorancey kwaarey kulu ra, Hesbon kwaara d'a kawyey kulu nooya.
26Lebo Chešbon bolo mesto Síchona, amorejského kráľa, ktorý bojoval proti drievnejšiemu kráľovi moábskemu, a vzal celú jeho zem z jeho ruky až po Arnon.
26 Zama Hesbon no ga ti Amorancey bonkoono Sihon birno. Nga no ka koy ka wongu nda Mowab laabu doŋ bonkoono, k'a laabo kulu ŋwa hal a koy ka to Arnon gooro gaa.
27Preto povedali básnici, ktorí hovorili v prísloví: Poďte do Chešbona, nech sa vybuduje a nech sa pevne postaví mesto Síchonovo!
27 A se no jasarey ga ne: «Wa kaa Hesbon! I ma Sihon birno sinji k'a cina.
28Lebo oheň vyšiel z Chešbona a plameň z mesta Síchonovho a strávil Ár Moábovo, pánov výšin Arnona.
28 Zama danji fatta ka fun Hesbon, danji beele fo zotti ka fun Sihon birno ra. A na Ara kwaara ŋwa Mowab laabo ra, a na tudey boŋ gorokoy ŋwa, Arnon gooro ra waney.
29Beda tebe, Moábe! Zahynul si, ľude Chámošov! Dal svojich synov za ubehlíkov a svoje dcéry do zajatia, amorejskému kráľovi Síchonovi.
29 Kaari nin, ya Mowab! Ya Kemos ganakoy, araŋ halaci, a naŋ nga ize arey ma ciya zurante yaŋ, a ize wayey mo ma koy tamtaray, sanda Amorancey bonkoono Sihon kambe ra nooya.
30Strieľali sme do nich. Zahynul Chešbon až po Díbon, a spustošili sme všetko až po Nófach, ktoré sahá až po Médebu.
30 Iri n'i hay da hangawyaŋ. Hesbon halaci mo hal a koy to Dibon. Iri na laabo ŋwa ka koy hala Nofa, kaŋ hirro ga ti Medeba.»
31A tak býval Izrael v zemi Amoreja.
31 Yaadin cine no Israyla goro nd'a Amorancey laabo ra.
32Potom poslal Mojžiš vyzvedieť Jazer, a vzali jeho dcéro-mestá. A vyhnal Amoreja, ktorý bol tam.
32 Waato din gaa Musa donton ka ne i ma Yazer kwaara guna. I n'a kawyey di ka Amorancey kaŋ go noodin gaaray.
33A obrátiac sa išli hore cestou do Bázana. A vyšiel Óg, kráľ Bázana, proti nim, on i všetok jeho ľud, do boja v Edrei.
33 Waato din gaa no i bare ka gana fonda kaŋ ga ziji Basan haray. Basan bonkoono Ogo mo fatta i gaa, nga nda nga soojey kulu ka kand'i gaa tangami, Edrey kwaara haray.
34A Hospodin riekol Mojžišovi: Neboj sa ho, lebo som ho dal do tvojej ruky i všetok jeho ľud i jeho zem, a učiníš mu, jako si učinil Síchonovi, amorejskému kráľovi, ktorý býval v Chešbone.
34 Kala Rabbi ne Musa se: «Ma si humbur'a, zama ay n'a daŋ ni kambe ra, nga nda nga borey d'a laabo kulu. Ni ma te a se mate kaŋ cine ni jin ka te Amorancey bonkoono Sihon se, nga kaŋ goro Hesbon kwaara ra doŋ.»
35A porazili ho i jeho synov i všetok jeho ľud, takže mu nezostal nikto živý, a zaujali jeho zem dedične.
35 I na Og mo wi, nga nda nga izey d'a borey kulu, kala baa afo mana cindi a se. Israyla izey mo n'a laabo ŋwa.