1A Hospodin hovoril Mojžišovi v Arbót-moábe pri Jordáne, naproti Jerichu a riekol:
1 Rabbi salaŋ Musa se waato kaŋ jama go Mowab batama ra, Urdun jarga, naŋ kaŋ boro ga Yeriko fonnay. A ne:
2Prikáž synom Izraelovým, aby dali Levitom z dedičstva svojho državia, mestá na bývanie, aj obvod pre mestá vôkol nich dáte Levitom.
2 «Ma ci Israyla izey se ka ne i ma kwaarayaŋ no Lawitey se i tubey ra, i ma goro i ra se. Kuray nanguyaŋ mo kwaarey windanta, i m'i no Lawitey se.
3A mestá im budú na bývanie, a ich obvody budú pre ich hovädá a pre ich majetky a pre všetky ich zvieratá.
3 Kwaarey din ra no i ga goro. I saajey mo ga ciya i hawey kuray se, d'i alman cindey kulu mo se.
4A obvody miest, ktoré dáte Levitom, budú takéhoto rozsahu: od múra mesta a na vonok budú na tisíc lakťov dookola.
4 Kwaarey din kuray saajey mo, kaŋ yaŋ araŋ ga no Lawitey se, i m'i neesi za kwaara birni cinaro gaa ka koy kwaara banda kambe kar zambar fo a casanta kuray kulu.
5A tedy nameriate vonku za mestom stranu na východ dva tisíce lakťov a stranu na juh dva tisíce lakťov a stranu na západ dva tisíce lakťov a stranu na sever dva tisíce lakťov, a mesto bude v prostredku. To im budú obvody miest.
5 Danga, araŋ ma neesi kwaara banda kambe kar zambar hinka wayna funay haray, kamba kar zambar hinka dandi kamba haray, kambe kar zambar hinka wayna kaŋay haray, da kambe kar zambar hinka azawa kambe haray. Kwaara mo ma goro bindo ra. Woodin yaŋ no ga ciya i kwaara se kuray nangey.
6A okrem miest, ktoré dáte Levitom, tých šesť útočištných miest, ktoré dáte nato, aby sa do nich do niektorého utiekol ten, kto niekoho zabil, dáte im ešte štyridsaťdva miest.
6 Kwaarey kaŋ yaŋ araŋ ga no Lawitey se mo, i ra iddu ma ciya tuguyaŋ kwaara yaŋ, kaŋ yaŋ araŋ ga no hala boro-wi ma zuru ka koy i do. Araŋ ma Lawitey no mo kwaara waytaaci cindi hinka koyne ka tonton.
7Všetkých miest, ktoré dáte Levitom, bude štyridsaťosem miest aj s ich obvodami.
7 Kwaarey kulu kaŋ yaŋ araŋ ga no Lawitey se mo, kwaara waytaaci cindi ahakku no, ngey nda ngey kuray nangey.
8A mestá, ktoré dáte z državia synov Izraelových, dáte tak, že od toho, kto dostal viacej, vezmete viacej, a od toho, kto dostal menej, vezmete menej. Každý dá Levitom zo svojich miest podľa veľkosti svojho dedičstva, ktoré ktorí zdedili.
8 Kwaarey din kaŋ yaŋ araŋ ga suuban Israyla izey tubey ra ka no, boro boobo gaa araŋ ma ta iboobo, boro ciraariyaŋ mo gaa araŋ ma ta ikayna. Boro kulu, nga tubo baayaŋo kaŋ a du boŋ no a ga nga kwaarey no Lawitey se.»
9A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol
9 Rabbi salaŋ Musa se ka ne:
10Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď prejdete Jordán a vojdete do Kananejskej zeme,
10 «Ma salaŋ Israyla izey se ka ne: D'araŋ na Urdun daŋandi ka furo Kanaana laabo ra,
11vyznačíte si mestá, ktoré vám budú útočištnými mestami, kam sa utečie vrah, ten, kto niekoho zabil z nedopatrenia.
11 kal araŋ ma kwaarayaŋ suuban. I ga ciya tuguyaŋ kwaarayaŋ araŋ se, hala boro-wi kaŋ mana haw k'a te ma zuru ka koy noodin.
12A tie mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom, aby nezomrel vrah, dokiaľ by nestál pred obcou na súd.
12 Kwaarey din ga ciya araŋ se tuguyaŋ nangu do ka faaba daw* banako kambe, zama boro-wiyo ma si bu za a mana kay jama jine ciiti se.
13A tedy z miest, ktoré dáte, budete mať šesť útočištných miest.
13 Kwaarey kaŋ araŋ ga no yaŋ mo ga ciya araŋ se tuguyaŋ kwaara iddu.
14Tri mestá dáte za Jordánom a tri mestá dáte v Kananejskej zemi, to budú útočištné mestá.
14 Araŋ ma kwaara hinza no Urdun se ne-haray, Kanaana laabo mo ra kwaara hinza. I ga ciya tuguyaŋ kwaarayaŋ.
15Pre synov Izraelových, pre pohostína i pre príchodzieho medzi nimi bude tých šesť miest útočišťom, aby sa ta utiekol každý, kto by zabil niekoho z nedopatrenia.
15 Kwaara iddo wo ga ciya tuguyaŋ nanguyaŋ Israyla izey se da yawey kaŋ yaŋ ga goro i game ra mo se. Boro kulu kaŋ na boro wi, kaŋ manti a haw k'a te no, a koy ga du ka zuru ka koy ka tugu noodin.
16Ale keby niekto uderil niekoho železným nástrojom tak, že by zomrel, je vrah; taký vrah zomrie!
16 Amma d'a n'a kar da jinay fo kaŋ guuru no hal a ma bu se, boro-wi no kaŋ haw k'a te. Boro-wi woodin dumi, daahir i g'a koy wi no.
17A keby niekto uderil niekoho kameňom z ruky, od ktorého môže zomrieť človek, a zomrel by, je vrah; taký vrah zomrie!
17 Da tondi mo no a sambu nga kambe ra kaŋ ga hin ka boro wi, k'a kar d'a, hala bora bu mo, boro-wi no kaŋ haw k'a te. Boro-wi woodin dumi mo, daahir i g'a wi no.
18Alebo keby ho uderil nejakým dreveným nástrojom z ruky, od ktorého môže zomrieť človek, a zomrel by, vrah je, taký vrah zomrie!
18 Wala mo d'a na hay fo sambu nga kambe ra kaŋ bundu no k'a kar d'a, mate kaŋ cine a ga boro wi, hal a bu mo, boro-wi no. Boro-wi woodin dumi mo, daahir i g'a wi.
19Sám pomstiteľ krvi zabije vraha; keď ho niekde pristihne, ten ho zabije.
19 Daw banakwa bumbo ma boro-wiyo din wi. Waati kulu kaŋ a kuband'a, a m'a wi.
20A keby niekto z nenávisti sotil niekoho alebo by hodil niečo na neho zúmyselne, a zomrel by;
20 Da bora na boro fo hay konnari sabbay se, wala d'a tugu k'a catu hal a bu,
21alebo keby ho z nepriateľstva uderil svojou rukou tak, že by zomrel, istotne zomrie ten, kto tak uderil, je vrah. Pomstiteľ krvi zabije vraha, keď ho stretne.
21 wala nd'a n'a kar da kambe koonu ibaretaray sabbay se, hal a bu mo, daahir i ga karkwa wi. Zama boro-wi no kaŋ haw k'a te. Da daw banakwa kubay da boro-wiyo, kulu a g'a wi.
22Ale keby ho sotil z nenazdania, bez nepriateľstva, alebo keby hodil na neho nejakú vec, nech už by bola jakákoľvek, bez úmyslu,
22 Amma da jaŋ-ka-bay ra no a n'a hay, ibaretaray si no, wala a m'a catu nda hay fo kaŋ manti a tugu k'a catu no,
23alebo keby ho nevidel a spustil by na neho nejaký kameň, od ktorého by mohol zomrieť človek, a zomrel by, a nebol by mu býval nepriateľom ani by nebol hľadal jeho zlého,
23 wala a na boro fo catu nda tondi kaŋ ga hin ka boro wi, hal a bu mo, amma a mana di a, a manti a ibare mo no, wala a mana haw nga ma hasarawo te a se,
24vtedy rozsúdi obec medzi tým, kto zabil, a medzi pomstiteľom krvi podľa týchto súdov.
24 waato din gaa jama ga ciito kaa taray karkwa da daw banakwa game ra farilla woone boŋ:
25A obec vytrhne takého vraha z ruky pomstiteľa krvi a navrátia ho, totiž obec, do mesta jeho útočišťa, do ktorého sa bol utiekol, a bude bývať v ňom až do smrti najvyššieho kňaza, ktorého pomazali svätým olejom.
25 Jama ga boro-wiyo kaŋ mana haw k'a te faaba daw banakwa kambe ra. I g'a yeti a tuguyaŋ kwaara ra, nango kaŋ a zuru ka koy tugu din. A ma goro noodin kala waati kaŋ alfaga beero bu, nga kaŋ i tuusu nda ji hanna.
26Ale keby sa opovážil vrah a vyšiel by za chotár mesta svojho útočišťa, do ktorého sa utiekol,
26 Amma da boro-wi fo fatta nga tuguyaŋ kwaara hirro banda, nango kaŋ a zuru ka koy ka tugu din,
27a pomstiteľ krvi by ho našiel vonku za chotárom mesta jeho útočišťa, a tam by zabil pomstiteľ krvi vraha, nemá viny na krvi,
27 hala day daw banakwa n'a gar nga tuguyaŋ kwaara hirro banda, daw banakwa mo na boro-wiyo kar k'a wi, kulu i s'a lasaabu kuro se taali, sanda kuri alhakko go a boŋ nooya.
28lebo má bývať v meste svojho útočišťa až do smrti najvyššieho kňaza, a len po smrti najvyššieho kňaza navráti sa vrah do zeme svojho državia.
28 Zama doŋ boro-wiyo ma goro nga tuguyaŋ kwaara ra hala waati kaŋ alfaga beero bu. Amma alfaga beero buuyaŋo banda, boro-wiyo ga hin ka ye nga tubuyaŋ laabo ra.
29A toto vám bude súdnym ustanovením po vašich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách.
29 Haray din kulu ga goro araŋ se ciiti fondo sanni yaŋ araŋ zamaney kulu ra, nangu kulu kaŋ araŋ ga goro.
30Ktokoľvek by zabil človeka podľa svedoctva svedkov, zabijú vraha. Ale jeden svedok nebude môcť svedčiť proti niekomu tak, aby zomrel.
30 Boro kulu kaŋ na boro fo wi, danga boro-wi kaŋ haw k'a te, i m'a wi seedayaŋ sanni boŋ. Amma boro folloŋ si te seeda boro fo boŋ hal i m'a wi.
31A nevezmete výplaty za dušu, za život vraha, ktorý súc nešľachetný je hoden smrti, ale doista zomrie.
31 Araŋ ma si fansa hari kulu ta mo boro-wiyo kaŋ to buuyaŋ gaa k'a naŋ da fundi. Daahir i ga bora din wi no.
32Ani nevezmete výplaty za útek do mesta jeho útočišťa, tak aby sa vrátil a býval v zemi, dokiaľ nezomrie kňaz,
32 Boro kaŋ zuru ka koy nga tuguyaŋ kwaara do mo, araŋ ma si fansa hari kulu ta a gaa, k'a naŋ a ma fatta ka koy goro nga tubo ra. Kala nda alfaga beero bu, gaa no a ga fatta.
33aby ste nepoškvrnili zeme, v ktorej ste, lebo taká krv by poškvrnila zem. A takej zemi sa ničím iným nepokryje hriech za krv, ktorá bola vyliata v nej, iba krvou toho, kto ju vylial.
33 Yaadin no araŋ ga te hala araŋ ma si laabo kaŋ ra araŋ ga goro din ziibandi, zama kuri ga laabo ciya harram. I si du ka sasabandiyaŋ sargay kulu te laabu kaŋ ra i na boro kuri mun se, da manti bora kaŋ na kuri munyaŋo te din kuro no.
34A preto nezanečistíš zeme, v ktorej bývate, a vprostred ktorej prebývam ja, lebo ja Hospodin prebývam prostred synov Izraelových.
34 Laabo kaŋ ra araŋ ga goro din, kaŋ a bindo ra no ay mo ga goro, araŋ ma s'a ziibandi, zama ay wo, Rabbi, ay go Israyla izey game ra ga goro.»