1Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka.
1 Bine saawarey ya boro wane yaŋ no, Amma me tuyaŋo, Rabbi do no a ga fun.
2Všetky cesty človeka sú čistými v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje duchov, je Hospodin.
2 Boro fondey kulu gonda hananyaŋ nga bumbo diyaŋ ra, Amma Rabbi ga biyey neesi.
3Uvaľ na Hospodina svoje diela, a tvoje myšlienky budú stáť pevne.
3 Ma ni goyey talfi Rabbi gaa, Ni miile-miiley mo ga tabbat.
4Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.
4 Rabbi na hay kulu taka nga bumbo miila se, Oho, baa boro laaley masiiba zaaro se.
5Ohavnosťou je Hospodinovi každý vysokomyseľného srdca; keby si hneď vzal pomoc na pomoc, nebude bez trestu.
5 Bine ra boŋ beeraykoy kulu ya fanta hari no Rabbi se. Baa i na kambe daŋ care kambe ra, a si ciiti yana bo.
6Milosťou a pravdou sa pokrýva neprávosť, a v bázni Hospodinovej leží múdrosť a sila odstúpiť od zlého.
6 Suuji nda cimi do no i ga zunubi sasabandiyaŋ te. Rabbi humburkumay do mo borey ga fay da laala.
7Keď sa ľúbia Hospodinovi cesty človeka, upokojuje i jeho nepriateľov naproti nemu.
7 Da boro fonda ga kaan Rabbi se, A ga naŋ baa a ibarey ma baani goray te d'a.
8Lepšie málo v spravedlivosti ako množstvo dôchodkov v nespravedlivosti.
8 Arzaka kayna nda adilitaray a banda bisa duure boobo nda cimi-jaŋay a banda.
9Srdce človeka vymýšľa svoju cestu; ale Hospodin riadi jeho krok.
9 Boro bine g'a fonda sijiri, Amma Rabbi no g'a cabe taamuyaŋ nangu.
10Výpoveď Božia je na rtoch kráľových; preto v súde nech sa neprehrešia jeho ústa!
10 Irikoy ganayaŋ ciiti dumbuyaŋ go bonkooni me ra, A meyo si hatta mo ciiti gaa.
11Váha a spravedlivé vážky sú Hospodinove; všetky kamene závažia sú jeho dielom.
11 Zaka nda neesiyaŋ hari cimikoyey ya Rabbi wane yaŋ no. Foola ra tiŋay tondey kulu mo a goy no.
12Ohavnosťou je kráľom činiť bezbožnosť, lebo spravedlivosťou stojí pevne trón.
12 Fanta hari no koyey se i ma goy laalo te, Zama karga wo, adilitaray boŋ no a ga sinji.
13Záľubou kráľov sú rty spravedlivosti, a toho, kto hovorí pravdu, milujú.
13 Me cimikoy ya farhã hari no bonkooney se, I ga ba boro kaŋ ga cimi ci.
14Prudký hnev kráľov hotoví poslovia smrti; ale múdry muž ho mieri.
14 Bonkooni bine tunyaŋ ga hima buuyaŋ diya, Amma boro kaŋ gonda laakal g'a futa kanandi.
15Vo svetle tvári kráľovej je život, a jeho láskavosť je ako oblak jarného dažďa.
15 Bonkooni moyduma hananyaŋ ra, fundi go no, A gomno mo, danga kokor banda buru kaŋ gonda hari no.
16Nadobudnúť múdrosti, oj, o koľko je to lepšie ako zlato! A nadobudnúť rozumnosti je výbornejšie nad striebro.
16 Laakal duure bisa wura gumo-gumo. Oho, fahamay duure, boro m'a suuban ka bisa nzarfu.
17Hradskou cestou úprimných je odstúpiť od zlého; ten, kto ostríha svoju dušu, strežie svoju cestu.
17 Adilante fondo ga ti i ma fay da laala no. Boro kaŋ na nga fonda haggoy goono ga nga fundo hallasi.
18Pred skrúšením chodí pýcha a pred pádom povyšovania sa ducha.
18 Boŋbeeray banda, kala halaciyaŋ, Kaŋyaŋ mo goono ga boŋ jareyaŋ gana.
19Lepšie je byť poníženého ducha s pokornými ako deliť korisť s pyšnými.
19 Boro ma goro nda lalabu biya talkey banda ga bisa ni ma toonye arzaka fay da boŋbeeraykoy.
20Ten, kto pozoruje na slovo, najde dobré, a ten, kto sa nadeje na Hospodina, je blahoslavený.
20 Boro kaŋ na laakal ye sanni gaa ga du booriyaŋ. Boro kaŋ ga de Rabbi gaa mo ga du a albarka.
21Ten, kto je múdreho srdca, volá sa rozumný, a sladkosť rtov pridáva naučenia.
21 Bine ra laakalkooni, i ga ne a te boŋ, Sanni kaano mo ga bayray tonton.
22Rozum je prameňom života tým, ktorí ho majú; ale kázňou bláznov je bláznovstvo.
22 Fahamay ya fundi hari-mo no boro kaŋ gond'a se, Amma saamey goojiyaŋ ga ti saamotaray.
23Srdce múdreho spravuje rozumne jeho ústa a na jeho rty pridáva naučenia.
23 Laakalkooni bine g'a meyo dondonandi, A ga bayray tonton a me sanney se mo.
24Plástom medu sú ľúbezné reči, sladkosťou duši a lekárstvom kosti.
24 Sanney kaŋ ga kaan ga hima yu fanta, I ga kaani no fundi se, baani mo biriyey se.
25Niektorá cesta je priamou pred človekom; ale jej koniec cestami smrti.
25 Fondo go no kaŋ go kayante boro diyaŋ gaa, Amma a bananta buuyaŋ fondo no.
26Pracovitá duša pracuje sebe, lebo takého človeka pobádajú jeho ústa.
26 Goy-teeri hara se no a ga goy, Zama a gunda no g'a tuti.
27Nešľachetný muž beliálov kope zlé, a na jeho rtoch je niečo jako spaľujúci oheň.
27 Boro yaamo ga zamba miila, A meyo ra mo danga danji kaŋ ga ton no.
28Prevrátený človek rozsieva svár, a pletichár rozlučuje priateľov.
28 Boro kaŋ me ga kasu ga kusuuma say-say. Kormotante mo ga coroyaŋ kaa care.
29Ukrutný človek mámi a zvádza svojho blížneho a vedie ho cestou nie dobrou.
29 Toonyante ga nga gorokasin fafagu, A ma naŋ a ma fondo kaŋ si boori gana.
30Zažmuruje svoje oči vymýšľajúc všelijakú prevrátenosť, svierajúc svoje rty vykonáva zlé.
30 Boro kaŋ ga nga moy daabu, A g'a te no zama a ma fongu hattayaŋ muraadu. Boro kaŋ ga nga meyo kunsum mo ya laala candiko no.
31Ozdobnou korunou sú šediny; najde sa na ceste spravedlivosti.
31 Hamni kwaaray ya darza boŋtobay no, D'i n'a gar adilitaray fonda ra.
32Lepší ten, kto je pomalý do hnevu, ako silák, a kto panuje nad svojím duchom, ako ten, kto zaujal mesto.
32 Boro kaŋ ga suuru nda bine tunay ga bisa hinkoy. Boro kaŋ ga nga biya may ga bisa boro kaŋ na kwaara ŋwa.
33Los sa hodí do lona; ale od Hospodina je všetok jeho súd.
33 I ga kurne catu ce boŋ, Amma a ciito kulu Rabbi do no a go.