1Ten, kto sa svojmyseľne oddeľuje, hľadá to, čo sa jemu ľúbi, a stavia sa na odpor všetkému, čo by prospelo.
1 Boro kaŋ na nga boŋ fay waani, Nga boŋ muraadu no a goono ga ceeci. A ga laakal hanante kulu kakaw.
2Blázon nemá záľuby v rozumnosti, ale iba v tom, aby sa odkrylo jeho srdce.
2 Saamo sinda farhã kulu fahamay ra, Kala day a bina ma nga boŋ kaa taray.
3Keď prijde bezbožník, prijde aj pohŕdanie a s nevážnosťou potupa.
3 Saaya kaŋ boro laalo kaa, Kala donda-caray mo ma kaa, Kayna banda mo kala foyray.
4Slová úst muža sú jako hlboké vody, rozvodnený potok prameň múdrosti.
4 Boro me sanney go danga hari kaŋ ga guusu, Koyne, laakal hari-mo go danga gooru kaŋ ga zuru.
5Nie je dobré hľadieť na osobu bezbožného, tak aby niekto zohnul spravedlivého v súde.
5 A si boori i ma boro laalo beerandi, Hal i ma adilante ganji cimi ciiti.
6Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.
6 Saamo deene ga furo kakaw ra, A meyo mo ga karyaŋ ce a ma kaa.
7Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši.
7 Saamo meyo ya a halaciko no, A deena mo ga ti a fundo se kumsay.
8Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností života.
8 Boro kaŋ ga ciinay, a sanno ga hima laam'izey no, I ga furo hala bine lokotey ra.
9Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.
9 Boro kaŋ ga hawfun nga goy ra ga te halaciko se nya-ize.
10Meno Hospodinovo je pevnou vežou, do nej sa utečie spravedlivý a bude vyvýšený.
10 Rabbi maa ya wongu fu gaabikooni no, Adilante ga zuru ka furo a ra ka goro baani.
11Majetok bohatého je jeho pevným mestom a jako vysoký múr v predstave jeho mysli.
11 Arzakante arzaka a kwaara gaabikooni no, Danga cinari kuuku mo no a diyaŋo gaa.
12Pred skrúšením povyšuje sa srdce človeka, a pred slávou ide pokora.
12 Za halaciyaŋ mana kaa boro ga te boŋbeeray, Beeray mo goono ga lalabu ce gana.
13Tomu, kto odpovedá, prv ako počul, počíta sa to za bláznovstvo a za hanbu.
13 Boro kaŋ na sanni ye za a mana maa, Saamotaray da haawi no a gaa.
14Mužný duch znáša svoju nemoc; ale zroneného ducha kto unesie?
14 Boro biya ga suuru nda nga dooro, Amma bine sunnay, may no ga hin a suuru?
15Srdce rozumného nadobudne známosti, a ucho múdrych hľadá známosť.
15 Fayankakoy bine ga du bayray, Laakalkooni hanga mo ga bayray ceeci.
16Dar človeka upriestranňuje mu a vedie ho pred veľkých.
16 Boro nooyaŋo ga nangoray soola a se, A ga kond'a mo boro beerey jine.
17Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale keď prijde jeho blížny, ide mu na dno.
17 Boro kaŋ jin ka kande nga sanno, A cimo no i ga di. Amma a gorokasin ga kaa k'a gosi.
18Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jedného od druhého.
18 Goŋ ga kakaw feeri, A ga fay hinkoy hinka game ra mo.
19Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu.
19 Nya-izetaray kaŋ sara ga bisa kwaara gaabikooni sasabandiyaŋ sanday. Kakaw sanni mo ga hima sanda cinari me daabirji karangaley.
20Život každého človeka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa nasýti úrody svojich rtov.
20 Boro gunde ga kungu nd'a me sanney, A ga kungu nd'a me-kuurey nafa.
21Smrť i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jesť jeho ovocie.
21 Buuyaŋ nda fundi go deene hina ra, Boro kaŋ ga ba hina din mo ga kungu nd'a nafa.
22Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina.
22 Boro kaŋ du wande, hari hanno no a du. A du gomni Rabbi do mo.
23Chudobný hovorí pokorne, prosiac; ale bohatý odpovedá tvrdo.
23 Alfukaaru ga ŋwaarayyaŋ te, Amma arzakante ga tu da sanni kaso.
24Človek, ktorý hľadá primnoho priateľov, robí to na vlastnú škodu; ale niekto milujúci pridŕža sa vernejšie ako brat.
24 Coro boobo ga kande hasaraw boobo, Amma baako go no kaŋ ga ba ni ganda ka bisa nya-ize.