1Nechlúb sa zajtrajším dňom, lebo nevieš, čo ešte splodí deň.
1 Ma si suba alwaasi sambu ni boŋ se, Zama ni si bay haŋ kaŋ no jirbi folloŋ ga kande.
2Nech ťa chváli iný, a nie tvoje ústa, cudzí, a nie tvoje rty.
2 Naŋ boro fo ma ni sifa, manti ni meyo bo, Naŋ yaw m'a te, manti ni bumbo meyo.
3Tiaž kameňa a váha piesku je veľká; ale hnev blázna je ťažší nad to oboje.
3 Tondi ya hari kaŋ ga tin no, Taasi mo gonda tiŋay, Amma saamo bine tunay bisa i kulu tiŋay.
4Ukrutná vec je prchlivosť, a povodňou je hnev; ale kto obstojí pred závisťou?
4 Dukuri gonda bine-biibay daa, Bine tunay mo ga bambari no, Amma may no gonda hina ka kay canse se?
5Lepšie je zjavné karhanie ako skrytá láska.
5 Kaseetiyaŋ kaŋ go taray bisa baakasinay tugante.
6Verné sú rany od toho, kto miluje; ale hromadné sú bozky toho, kto nenávidí.
6 Marayyaŋ kaŋ baako ga te ya naanay wane no, Amma ibare sunsumyaŋey ya halliyaŋ no.
7Sýta duša pohrdne aj medom; ale lačnej duši je každá horkosť sladkou.
7 Fundi kungante, baa yu fanta no a day g'a fanta, Amma haraykooni se hari forto kulu ga kaan no.
8Jako vták, ktorý vyletí zo svojho hniezda, tak i človek, ktorý vyletí zo svojho miesta.
8 Danga curayze kaŋ na nga fito naŋ ka soobay ka bar-bare, Yaadin no boro mo kaŋ fay da nga nangora.
9Masť a kadivo obveseľuje srdce, tak i sladkosť niečieho priateľa, pochádzajúca z rady duše.
9 Tuusuyaŋ ji da turaare ga naŋ bine ma kaan, Yaadin cine no boro coro kaani go d'a, Kaŋ fun saaware hanno do.
10Svojho priateľa a priateľa svojho otca neopusti, ale nevchádzaj do domu svojho brata v deň svojho nešťastia; lepší je blízky súsed ako ďaleký brat.
10 Ni bumbo coro da ni baaba coro, Ma si i furu. Ma si furo mo ni nya-ize windi ra zaari kaŋ masiiba kaa ni gaa. Gorokasin kaŋ ga maan ga bisa nya-ize kaŋ ga mooru.
11Buď múdry, môj synu, a obveseľuj moje srdce, aby som mal čo odpovedať tomu, kto ma potupuje.
11 Ay izo, ma te laakal, m'ay bina kaanandi, Zama ay ma sanni yeti boro kaŋ n'ay wow se.
12Opatrný vidiac zlé skryje sa; hlupáci prejdúc zamiešajú sa a pykajú.
12 Boro kaŋ ga goy laakal boŋ ga hasaraw fonnay ka tugu, Amma borey kaŋ yaŋ sinda carmay ga bisa ka koy ka taali alhakku bana.
13Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho a za cudzozemku, vezmi jeho záloh.
13 Boro kaŋ na yaw yadda sambu, m'a kwaayo ta. Boro kaŋ na waykuuru yadda sambu mo, Ma tolme ta a gaa.
14Tomu, kto veľkým hlasom dobrorečí svojmu priateľovi vstanúc skoro za rána, počíta sa to za zlorečenie.
14 Boro kaŋ ga tun susubay za nda hinay, Ka nga coro sifa nda jinde beeri, I ga woodin lasaabu a se laaliyaŋ.
15Ustavičné kvapkanie v deň prívalu a svárlivá žena sú si rovné.
15 Beene hari tolli-tolli yaŋ zaari fo summaare, Nga nda wayboro kosongukoy, i kulu afo no.
16Ten, kto by ju chcel ukryť, ukrýva vietor, a olej sa vyskytne jeho pravici.
16 Boro kaŋ ga ba nga m'a gaay, Haw no a goono ga ne nga ga gaay, A kambe ŋwaaro mo ga ji di.
17Železo sa ostrí železom, a človek ostrí tvár svojho blížneho.
17 Guuru no ga guuru kaanandi, Yaadin no boro nda nga coro ga care hanse.
18Ten, kto stráži fík, bude jesť jeho ovocie, a ten, kto ostríha svojho pána, bude ctený.
18 Boro kaŋ ga jeejay* nya haggoy g'a izey ŋwa, Boro kaŋ ga may nga jine bora se mo ga du beeray.
19Jako voda ukáže tvári tvár, tak srdce človeka človekovi.
19 Danga mate kaŋ hari ga ni moyduma cabe ni se, Yaadin no boro fo bine ga ni wano cabe ni se.
20Peklo a zahynutie sa nenasýtia, a tak sa nenasýtia ani oči človeka.
20 Alaahara nda halaciyaŋ si kungu, Koyne, boro moy si kungu hal abada.
21Panvica striebru a pec zlatu, a človek sa pozná podľa svojej chvály.
21 Haaguyaŋ kusu go nzarfu sabbay se, Feema mo wura sabbay se, Sifayaŋ mo go no boro sabbay se.
22Keby si blázna utĺkol v mažiari tĺkom medzi krúpami, neuhne od neho jeho bláznovstvo.
22 Baa ni na saamo daŋ humburu ra k'a duru nda hinji ntaasu surfa bindi ra, Kulu nda yaadin a saamotara si fay d'a.
23Znaj dobre stav svojho drobného stáda a obráť svoj pozor na čriedy dobytka.
23 Ma te anniya ka ni feeji kurey goray bay, Ma ni haw kurey guna a ma boori mo,
24Lebo hojnosť netrvá na veky, alebo či azda trvá koruna z pokolenia na pokolenie?
24 Zama arzaka ya si duumi bo. Koytaray fuula mo ga to hala zamaney kulu me no?
25Keď sa odprace seno, ukáže sa svieža otava, a spracú sa aj byliny vrchov.
25 D'i na subu dumbu, kala kobto taji ma bagu koyne, Tondey gaa subu mo, i g'i wi ka dundum.
26Barance sú na tvoj odev, a plácou poľa sú kozli.
26 Feej'izey go ni bankaaray kaymi sabbay se, Hincin izey mo fari daymi nooru no.
27A dostatok mlieka od kôz je na tvoj pokrm, na pokrm tvojho domu, a je životom tvojim dievkam.
27 Hincin wa ga wasa ni se me ŋwaari, Ni almayaaley ŋwaari no, Hala nda kwaara goray hari ni koŋŋey se.