1Alef. Oj, ja som muž, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti.
1RABbin gazap değneği altında acı çeken adam benim.
2Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla.
2Beni güttü,Işıkta değil karanlıkta yürüttü.
3Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou každý deň.
3Evet, dönüp dönüp bütün gün bana elini kaldırıyor.
4Bét. Zvetšil moje telo i moju kožu; skrúšil moje kosti.
4Etimi, derimi yıprattı, kemiklerimi kırdı.
5Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou.
5Beni kuşattı,Acı ve zahmetle sardı çevremi.
6Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navždy.
6Çoktan ölmüş ölüler gibiBeni karanlıkta yaşattı.
7Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťažil moju reťaz.
7Çevreme duvar çekti, dışarı çıkamıyorum,Zincirimi ağırlaştırdı.
8I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou.
8Feryat edip yardım isteyince deDuama set çekiyor.
9Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal.
9Yontma taşlarla yollarımı kesti,Dolaştırdı yollarımı.
10Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach.
10Benim için O pusuya yatmış bir ayı,Gizlenmiş bir aslandır.
11Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým.
11Yollarımı saptırdı, paraladı,Mahvetti beni.
12Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele.
12Yayını gerdi, okunu savurmak içinBeni nişangah olarak dikti.
13Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla.
13Oklarını böbreklerime sapladı.
14Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň.
14Halkımın önünde gülünç düştüm,Gün boyu alay konusu oldum türkülerine.
15Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou.
15Beni acıya doyurdu,Bana doyasıya pelinsuyu içirdi.
16Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola.
16Dişlerimi çakıl taşlarıyla kırdı,Kül içinde diz çöktürdü bana.
17Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, až som i zabudol na to, čo je dobré.
17Esenlik yüzü görmedi canım,Mutluluğu unuttum.
18A povedal som: Zahynula moja životná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina.
18Bu yüzden diyorum ki,‹‹Dermanım tükendi,RABden umudum kesildi.››
19Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed.
19Acımı, başıboşluğumu,Pelinotuyla ödü anımsa!
20Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne.
20Hâlâ onları düşünmekteVe sıkılmaktayım.
21Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem:
21Ama şunu anımsadıkça umutlanıyorum:
22Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, že sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania.
22RABbin sevgisi hiç tükenmez,Merhameti asla son bulmaz; sayesinde yok olmadık.››
23Sú nové každého rána; veľká je tvoja vernosť.
23Her sabah tazelenir onlar,Sadakatin büyüktür.
24Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho.
24‹‹Benim payıma düşen RABdir›› diyor canım,‹‹Bu yüzden Ona umut bağlıyorum.››
25Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá.
25RAB kendisini bekleyenler,Onu arayan canlar için iyidir.
26Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.
26RABbin kurtarışını sessizce beklemek iyidir.
27Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti.
27İnsan için boyunduruğu gençken taşımak iyidir.
28Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho.
28RAB insana boyunduruk takınca,İnsan tek başına oturup susmalı;
29Nech vloží svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej.
29Umudunu kesmeden yere kapanmalı,
30Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy.
30Kendisine vurana yanağını dönüpUtanca doymalı;
31Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky.
31Çünkü Rab kimseyi sonsuza dek geri çevirmez.
32Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti.
32Dert verse de,Büyük sevgisinden ötürü yine merhamet eder;
33Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka.
33Çünkü isteyerek acı çektirmez,İnsanları üzmez.
34Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy,
34Ülkedeki bütün tutsakları ayak altında ezmeyi,
35zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho,
35Yüceler Yücesinin huzurunda insan hakkını saptırmayı,
36prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel?
36Davasında insana haksızlık etmeyiRab doğru görmez.
37Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?
37Rab buyurmadıkça kim bir şey söyler de yerine gelir?
38Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?
38İyilikler gibi felaketler de Yüceler Yücesinin ağzından çıkmıyor mu?
39Prečo by si tedy sťažoval človek, dokiaľ žije, muž na kázeň za svoje hriechy?
39İnsan, yaşayan insanNiçin günahlarının cezasından yakınır?
40Nun. Nože zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa až k Hospodinovi!
40Davranışlarımızı sınayıp gözden geçirelim,Yine RABbe dönelim.
41Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach!
41Ellerimizin yanısıra yüreklerimizi de göklerdeki Tanrıya açalım:
42My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil.
42‹‹Biz karşı çıkıp başkaldırdık,Sen bağışlamadın.
43Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si.
43Öfkeyle örtünüp bizi kovaladın,Acımadan öldürdün.
44Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba.
44Dualar sana erişmesin diyeBulutları örtündün.
45Položil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov.
45Uluslar arasında bizi pisliğe, süprüntüye çevirdin.
46Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia.
46Düşmanlarımızın hepsi bizimle alay etti.
47Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie.
47Dehşet ve çukur, kırgın ve yıkım çıktı önümüze.››
48Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu.
48Kırılan halkım yüzündenGözlerimden sel gibi yaşlar akıyor.
49Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania,
49Durup dinmeden yaş boşanıyor gözümden,
50dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies.
50RAB göklerden bakıp görünceye dek.
51Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta.
51Kentimdeki kızların halini gördükçeYüreğim sızlıyor.
52Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny.
52Boş yere bana düşman olanlar bir kuş gibi avladılar beni.
53Aby zničili môj život, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením.
53Beni sarnıca atıp öldürmek istediler,Üzerime taş attılar.
54Vody zalialy moju hlavu, takže som povedal: Už je po mne!
54Sular başımdan aştı, ‹‹Tükendim›› dedim.
55Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy.
55Sarnıcın dibinden seni adınla çağırdım, ya RAB;
56Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc!
56Sesimi, ‹‹Ahıma, çağrıma kulağını kapama!›› dediğimi duydun.
57Veď si sa blížieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa!
57Seni çağırınca yaklaşıp, ‹‹Korkma!›› dedin.
58Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj život.
58Davamı sen savundun, ya Rab,Canımı kurtardın.
59Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd!
59Bana yapılan haksızlığı gördün, ya RAB,Davamı sen gör.
60Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne.
60Benden nasıl öç aldıklarını,Bana nasıl dolap çevirdiklerini gördün.
61Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne,
61Aşağılamalarını, ya RAB,Çevirdikleri bütün dolapları,Bana saldıranların dediklerini,Gün boyu söylendiklerini duydun.
62slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne každého dňa.
63Oturup kalkışlarına bak,Alay konusu oldum türkülerine.
63Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou.
64Yaptıklarının karşılığını ver, ya RAB.
64Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk!
65İnat etmelerini sağla,Lanetin üzerlerinden eksilmesin.
65Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich.
66Göklerinin altından öfkeyle kovala, yok et onları, ya RAB.
66Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.