¹A stalo sa v Ikoniu, že vošli tým istým spôsobom do synagógy Židov a hovorili tak, že uverilo veliké množstvo i Židov i Grékov.

¹Napa to jadi' hi ngata Antiokhia wengi, toe wo'o to jadi' hi Ikonium. Paulus pai' Barnabas hilou hi tomi posampayaa to Yahudi, pai' -ra mpoparata Kareba Lompe' hi tauna to morumpu hi ria, alaa-na wori' to Yahudi pai' to bela-ra to Yahudi mepangala' hi Yesus.

²Ale Židia, ktorí neposlúchali, vzbúrili a rozdráždili duše pohanov proti bratom.

²Tapi' to Yahudi to uma dota mepangala' mpo'ukei' ntodea to bela-ra to Yahudi, bona mpokahuku' -ra topepangala' hi Pue' Yesus.

³No, ztrávili tam dlhý čas a hovorili smele pri pomoci Pána, ktorý vydával slovu svojej milosti svedoctvo a dával, aby sa dialy divy a zázraky skrze ich ruky.

³Paulus pai' Barnabas, mahae-ra mobago hi ngata toe. Mpoparata-ra Kareba Pue' hante uma ria eka' -ra. Pai' Pue' moto-mi mpotulungi-ra, apa' nawai' -ra baraka' mpobabehi tanda mekoncehi, bona monoto-mi hi hawe'ea tauna kamakono-na lolita to rakeni. Lolita toe mpo'uli' kabula rala Alata'ala mpowai' kalompea' hi manusia'.

⁴A rozdvojilo sa množstvo mesta, jedni boli so Židmi a druhí s apoštolmi.

⁴Tapi' ihi' ngata toera uma-ra hintuwu'. Ria-ra to tono' hi to Yahudi, ria wo'o-ra to tono' hi suro Pue' Yesus.

⁵A keď urobili jako pohania tak i Židia so svojimi pohlavármi útok, aby ich strýznili a ukameňovali,

⁵Ka'omea-na tauna to bela-ra to Yahudi pai' tauna to Yahudi hante pangkeni-ra wo'o, mohawa' -ramo doko' mpobalinai' pai' mpowatuhi-ra Paulus pai' Barnabas.

⁶oni spozorujúc to utiekli dolu do miest Lykaonie, do Lystry a Derby, a do okolia

⁶Ntaa' ra'inca-di Paulus pai' Barnabas patuju-rae. Toe pai' metibo' -ramo hilou hi tana' Likaonia, pai' -ra mo'oha' hi ree, mohu' hi ngata Listra pai' Derbe.

⁷a evanjelizovali tam.

⁷Hi ree wo'o-ra mpoparata Kareba Lompe'.

⁸A v Lystre sedával nejaký muž, nevládny nohami, ktorý bol chromý od života matky a ktorý nikdy nechodil.

⁸Hi ngata Listra, ria hadua tomane to pungku ngkai lomo' kaputu-na. Ntora mohura-i-wadi, apa' uma moroho witi' -na pai' uma mpu'u nakulei' momako'.

⁹Ten počúval Pavla hovoriť, ktorý uprene pozrel na neho a vidiac, že má vieru, aby bol uzdravený,

⁹Topungku toei mohura mpo'epe Paulus mololita. Paulus mpenoto' -i pai' nahilo karia pepangala' -na bona rapaka'uri' -i.

¹⁰povedal veľkým hlasom: Vstaň a postav sa rovný na svoje nohy! A vyskočil a chodil.

¹⁰Toe pai' na'uli' napesukui: "Mokore monoa' -moko!" Hangkore-idile, pai' -i momako' hilou tumai.

¹¹A keď videly zástupy, čo učinil Pavel, pozdvihly svoj hlas a vravely po lykaonitsky: Bohovia, spodobnení ľuďom, k nám sostúpili!

¹¹Karahilo-na ntodea napa to nababehi Paulus toe, mololita-ramo hi rala basa-ra moto, to rahanga' basa Likaonia, ra'uli': "Hompo-mi anitu bola' tumai hi wongko dunia' molence mpo-manusia'!"

¹²A volali Barnabáša Jupiterom a Pavla Merkuriom, pretože on viedol slovo.

¹²Barnabas rahanga' Zeus, pai' Paulus rahanga' Hermes, apa' Paulus poko topololita.

¹³A kňaz Jupiterov, ktorý bol pred ich mestom, doviedol býkov a doniesol vence k bránam a chcel so zástupmi obetovať.

¹³Ngkai ree, apa' ria-hawo tomi pepuea' hi Zeus hi mali ngata, pangkeni agama-ra ngkeni ba hangkuja ma'a pamawa japi pai' wunga hilou hi wobo' ngata, hangkaa-ngkania hante tauna to wori'. Patuju-ra, doko' mposumale' japi toe rapopepue' hi Barnabas pai' Paulus.

¹⁴Ale keď to počuli apoštolovia, Barnabáš a Pavel, roztrhli svoje rúcha, vybehli medzi zástup, kričali

¹⁴Ntaa' we'i, kara'epe-na Barnabas pai' Paulus napa patuju-ra, raheu' -heu' -mi pohea-ra, tanda kasusa' nono-ra, pai' -ra mokeno hilou hi laintongo' tauna to wori', rapesukui mololita, ra'uli':

¹⁵a vraveli: Mužovia, čo to robíte? Aj my sme ľudia, ktorí trpíme podobné neresti jako vy, ktorí vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa obrátili od týchto márností k živému Bohu, ktorý učinil nebo i zem i more i všetko, čo je v nich,

¹⁵"Napa-di to nibabehi tohe'i-ee? Kai' toi-e, manusia' biasa moto wo'o-ka-kaiwo hewa koi'. Tumai-kai tohe'i-e, mpokeni Kareba Lompe' hi koi', bona nibahakai mepue' hi pue' to uma ria kalaua-na tetu, pai' bona mepue' -koi hi Alata'ala to Tuwu', Alata'ala to mpajadi' langi', dunia', tahi' hante hawe'ea ihi' -na.

¹⁶ktorý v prešlých pokoleniach nechal všetky národy ísť ich cestami,

¹⁶Owi Pue' Ala mpelele' tauna humalili' dunia' mpotuku' konoa-ra moto.

¹⁷hoci aj nenechal seba bez svedoctva činiac dobre, dávajúc nám dažde z neba a úrodné časy, naplňujúc nás pokrmom a naše srdcia veselosťou.

¹⁷Aga nau' wae, uma nalipo' mpowai' -ta tanda-tanda to mpakanoto-taka karia-na Alata'ala. Nawai' -ta wori' nyala pewai' to lompe': nawai' -ta uda ngkai langi', napopowua' hinu'a-ta hi tempo-na. Nawai' -ta pongkoni', nawai' -ta kagoea' nono."

¹⁸A to hovoriac len-len že zdržali zástupy, aby im neobetovali.

¹⁸Nau' wae-mi lolita-ra Paulus pai' Barnabas hi ntodea, aga mokoro lia-pidi mpotagi-ra bona neo' -ra mpokeni pepue' -ra hi hira'.

¹⁹Ale na to prišli Židia z Antiochie a z Ikonia a naviedli zástupy, a ukameňujúc Pavla vliekli ho von z mesta, domnievajúc sa, že zomrel.

¹⁹Uma mahae ngkai ree, ba hangkuja dua to Yahudi to ngkai ngata Antiokhia pai' Ikonium rata hi Listra, doko' mpo'ewa Paulus. Mpo'ukei' -ra ntodea hi Listra bona hira' wo'o doko' mpo'ewa-i. Oti toe, hilou-ramo mpowatuhi-i pai' -i radii' hilou hi mali ngata pai' rapalahii-mi hi retu, ra'uli' -rawo mate-imi.

²⁰Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. A druhého dňa vyšiel s Barnabášom do Derby.

²⁰Ntaa' we'i, bula-ra topetuku' Yesus mokore ntololikia-na, muu-mule' memata-imi, pai' -i kaliliu mesua' hi rala ngata. Kamepulo-na, hilou-imi dohe Barnabas hi ngata Derbe.

²¹A keď dozvestovali tomu mestu evanjelium a získali mnohých za učeníkov, navrátili sa do Lystry, do Ikonia a do Antiochie

²¹Hi Derbe, Paulus pai' Barnabas mpoparata wo'o Kareba Lompe', alaa-na wori' tauna jadi' topetuku' Yesus. Ngkai ree, nculii' -ramo hilou hi ngata Listra, pai' ngkai ree hilou hi Ikonium, kaliliu wo'o hi ngata Antiokhia tana' Pisidia.

²²upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho.

²²Hi butu ngata to rakahiloui toe, rarohoi nono-ra topetuku' Yesus, ra'uli' -raka: "Neo' tabahakai mepangala' hi Pue' Yesus, apa' kita' to jadi' ntodea-na Alata'ala kana mporata kaparia ncala', aga hi eo mpeno mo'oha' -ta dohe-na hi rala Kamagaua' -na."

²³A keď im vyvolili starších po sboroch a vše sa pomodlili s pôstom, poručili ich Pánovi, v ktorého uverili.

²³Hi butu ngata to rakahiloui toe, Paulus pai' Barnabas mpo'ongko' tauna to jadi' pangkeni to mpototu'ai topetuku' Yesus hi ria. Mopuasa' pai' mosampaya-ra, merapi' bona Pue' mpewili' -ra, apa' Hi'a-wadi poncarumakaa-ra.

²⁴A keď prešli Pisídiu, prišli do Pamfýlie.

²⁴Oti toe, Paulus pai' Barnabas mpokaliliu pomako' -ra ntara hi tana' Pisidia rata hi tana' Pamfilia.

²⁵A keď dohovorili slovo v Perge, sišli do Atalie

²⁵Ngkai ree-ra mpokeni Lolita Alata'ala hi ngata Perga, pai' lako' mana'u-ra hilou hi wiwi' tahi' rata hi ngata Atalia.

²⁶a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, odkiaľ boli oddaní milosti Božej ku dielu, ktoré vykonali.

²⁶Hudu-mi pobago-ra mpokeni Kareba Lompe' hi ngata-ngata toe. Toe pai' mehawi' kapal-ramo nculii' hilou hi ngata Antiokhia hi tana' Siria. Apa' ngkai ngata Antiokhia toe-mi pontepu'ua pomako' -rae wengi, pai' topetuku' Yesus to hi Antiokhia toe-ramo wengi to mposampayai-ra pai' merapi' bona Alata'ala mpewili' -ra hante kabula rala-na bula-ra mpobago bago to lako' hudu rapobago toe.

²⁷A keď prišli a shromaždili sbor, zvestovali, čo všetko učinil s nimi Bôh a že otvoril pohanom dvere viery.

²⁷Karata-ra hi Antiokhia toe, rarumpu-ramo hawe'ea topepangala' hi Pue' Yesus, pai' ratutura-raka hawe'ea to nababehi Alata'ala hi pomakoa' -ra. Ralolita wo'o beiwa Alata'ala mpobea-raka ohea bona tauna to bela-ra to Yahudi mepangala' wo'o-ra-rawo hi Yesus.

²⁸A boli tam nie malý čas s učeníkmi.

²⁸Jadi', Paulus pai' Barnabas, mahae hala' -ra tida hi ngata toe dohe topetuku' Yesus.