¹A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i sadúceovia,

¹Bula-ra Petrus pai' Yohanes mololita-pidi mpololitai ntodea hi Tomi Alata'ala, rata ba hangkuja dua imam pai' to Saduki hante kapala' polisi Tomi Alata'ala, tumai mpohirua' -raka.

²namrzení preto, že učia ľud a zvestujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych.

²To Saduki, uma-rana raparasaya katuwu' -ra nculii' mpai' tauna to mate. Toe pai' moroe lia-ra mpo'epe Petrus pai' Yohanes mpotudui' ntodea katuwu' -na nculii' Yesus. Apa' tudui' -ra toe mpakanoto katuwu' -ra nculii' tauna tomate.

³A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer.

³Toe pai' rahoko' -ramo suro to rodua toera, pai' rapopesua' hi rala tarungku'. Apa' neo' mobengi-mi, toe pai' rapotuhu hi ree-ramo ulu, duu' kamepulo-na.

⁴Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narástol počet mužov tak asi na päť tisíc.

⁴Aga tauna to mpo'epe lolita-ra Petrus pai' Yohanes hi Tomi Alata'ala we'i, wori' -ramo to mepangala' hi Yesus, alaa-na katedoo-donihia lau-mi kawori' topetuku' -na Yesus, duu' -na lima ncobu-ramo.

⁵A stalo sa na druhý deň, že sa shromaždili ich kniežatá a starší a zákonníci do Jeruzalema,

⁵Kamepulo-na, topohura agama, pangkeni to Yahudi pai' guru agama, morumpu omea-ra hi Yerusalem.

⁶aj Annáš, najvyšší kňaz, a Kaifáš a Ján a Alexander i všetci, koľko ich bolo z rodu najvyššieho kňaza,

⁶Porumpu-ra toe, hante Imam Bohe Hanas, pai' hante Kayafas, Yohanes, Aleksander pai' hante ompi' -ompi' Imam Bohe ntani' -na.

⁷a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili?

⁷Ria-ramo omea, rapehubui-mi bona Petrus pai' Yohanes rakeni mponyanyo-ra. Karata-ra hi ree, mepekune' -ramo topohura toera mpekune' Petrus pai' Yohanes, ra'uli': "Ngkaiapa kuasa-ni mpaka'uri' topungku tetui? Hema to mpowai' -koi kuasa tetu?"

⁸Vtedy Peter, razom naplnený Svätým Duchom, im povedal: Kniežatá ľudu a starší Izraelovi!

⁸Nto'u toe, Petrus nakuasai Inoha' Tomoroli', pai' -i mololita, na'uli': "Tuama-tuama pangkeni ntodea pai' topohura agama!

⁹Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrodenie, učinené nemocnému človekovi, že čím alebo kým je tento uzdravený,

⁹Hewa toe lau niparesa' -kai, apa' mpotulungi-kai tauna to pungku toi-e, doko' ni'inca beiwa-kai mpaka'uri' -i.

¹⁰nech vám je všetkým známe aj všetkému ľudu izraelskému, že menom Ježiša Krista, toho Nazarejského, ktorého ste vy ukrižovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, tým tento tu stojí zdravý pred vami.

¹⁰Jadi', bona ni'inca pai' bona hawe'ea to Israel mpo'inca, tau toii mo'uri' pai' mokore hi rehe'i ngkai kuasa Yesus Kristus to Nazaret. Yesus toei niparika', tapi' Alata'ala mpotuwu' -i nculii'.

¹¹To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla.

¹¹Hi'a toe-imi to natoa' lolita Buku Tomoroli' to mpo'uli' hewa toi: `Watu to nitadi koi' topowangu tomi, watu toe lau-mi to jadi' poko parawatu.'

¹²A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.

¹²Uma ria ohea ntani' -na mporata kalompea' ngkai Alata'ala, muntu' Yesus-wadi. Apa' hi humalili' dunia', uma ria haduaa tau ntani' -na, muntu' Yesus-wadi to naparia Alata'ala hi manusia', Hi'a-wadi to mokuasa mpohore-ta ngkai huku' jeko' -ta."

¹³A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, že bývali s Ježišom.

¹³Konce topohura toera mpo'epe Petrus pai' Yohanes mololita hante uma ria kakoo-koroa' -ra, apa' Petrus pai' Yohanes toera, tau biasa-ra-wadi to uma mosikola molangko. Pai' rapelence-ra, kahira' -nami wengi tauna to mpotuku' Yesus.

¹⁴A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, nemali čo proti nim povedať.

¹⁴Aga topohura toera, uma-ra daho' mebaro. Apa' topungku to rapaka'uri' toei, ria wo'o-i-hawo hi ree mokore dohe-ra Petrus pai' Yohanes.

¹⁵A rozkázali, aby vyšli von z vysokej rady a radili sa medzi sebou

¹⁵Toe pai' rapopalai-ra ulu suro Pue' Yesus toera ngkai porumpua-ra, pai' -ra mohawa',

¹⁶a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôžeme to popierať.

¹⁶ra'uli': "Tapopai-ramo to rodua toera? Apa' hawe'ea tauna hi Yerusalem mpo'inca kahira' -na to mpobabehi tanda mekoncehi to bohe toe. Hiaa' uma wo'o ma'ala tasapu.

¹⁷Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby viacej v tom mene nehovorili niktorému človekovi.

¹⁷Aga bona neo' hobo' tauna mpo'epe tudui' -ra, agina ta'ekahi-ra pai' tatagi-ra bona neo' -pi rajojo mpotudui' hema-hema mpokahangai' Yesus."

¹⁸A zavolajúc ich prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.

¹⁸Jadi' oti toe, rakio' nculii' wo'o-ramo Petrus pai' Yohanes mesua', pai' ra'uli' -raka: "Kitagi mpu'u-koie', neo' -pi metudui' ba mpokahangai' hanga' Yesus!"

¹⁹Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha.

¹⁹Ra'uli' Petrus pai' Yohanes: "Pekiri moto-koi, to'uma to napokono Alata'ala: mpotuku' hawa' -ni koi', ba mpotuku' hawa' Alata'ala-di.

²⁰Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.

²⁰Ane kai' -kaina, uma ma'ala kipento'oi mpololita napa to kihilo pai' to ki'epe-mi."

²¹A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo.

²¹Ngkai ree, hangkedi' kamoroe-ra topohura toera mpokaroe Petrus pai' Yohanes. Tapi' ka'omea-na rabahaka moto-ra, apa' uma ria ohea mpohuku' -ra. Apa' hawe'ea ntodea mpo'une' Alata'ala sabana tanda mekoncehi to rababehi toe.

²²Lebo človek mal vyše štyridsať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia.

²²Apa' tauna to rapaka'uri' toei, umuru-na opo' mpulu' mpae labi-mi.

²³A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší.

²³Ka'oti-na Petrus pai' Yohanes rabahaka, hilou-ramo mpohirua' -raka doo-ra, pai' ralolita napa to ra'uli' -raka imam pangkeni pai' pangkeni to Yahudi ntani' -na.

²⁴A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Samovládca, ty, ó, Bože, ktorý si učinil nebo a zem i more i všetko, čo je v nich,

²⁴Kara'epe-na doo-ra lolita tohe'e, mekakae-ramo hangkaa-ngkania hi Alata'ala, ra'uli': "Pue', Iko to mpajadi' langi', dunia' pai' tahi' hante hawe'ea ihi' -na.

²⁵ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci?

²⁵Iko to mpopolibu' ntu'a-kai owi, Magau' Daud. Apa' Daud batua-nu, pai' bula-na nakuasai Inoha' Tomoroli', lolita-na mpolowa ami' -mi pe'ewa hawe'ea tauna mpo'ewa Pue' Yesus. Na'uli' hewa toi: `Napa-di pai' moroe rahi-ra tauna to bela-ra to Yahudi-e? Pai' napa wo'o-di pai' ntodea mohawa' doko' mpo'ewa Pue' Ala? Uma ria tuju-na hawa' -ra toe.

²⁶Postavili sa kráľovia zeme, a kniežatá sa dovedna sišli proti Hospodinovi a proti jeho Pomazanému.

²⁶Magau' -magau' hi dunia', ngasa' -ramo. Pai' hawe'ea topohawa', hintuwu' -ra doko' mpo'ewa Pue' Ala pai' Magau' Topetolo' to napelihi-mi.'

²⁷Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom,

²⁷O Pue', lolita Daud tohe'e madupa' mpu'u-mi. Apa' hi rala ngata toi wengi, hintuwu' mpu'u-ramo Magau' Herodes Antipas pai' Pontius Pilatus, hante ntodea to Yahudi pai' tauna to bela-ra to Yahudi wo'o. Kahintuwua' -ra toe, doko' mpo'ewa Yesus, Batua-nu to Moroli' to nupelihi jadi' Magau' Topetolo'.

²⁸aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo.

²⁸Mohawa' -ra toe, mpopatehi Yesus. Ntaa' to rababehi toe mpopadupa' napa to oti nupakatantu ami' -midi! Hawe'ea tohe'e madupa' -mi ntuku' kuasa pai' konoa-nu moto Pue'.

²⁹A tak teraz, ó, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo,

²⁹"Wae lau Pue', epe-mi libu' -ra mpongasai' -kai! Toe pai' merapi' -makai hi Pue', kai' batua-nu tohe'i, wai' -kai karohoa bona daho' -kai mpohowa' Lolita-nu.

³⁰kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša.

³⁰Popohiloi-ra kuasa-nu Pue', bona tauna to mohaki' ma'ala kipaka'uri', pai' tanda mekoncehi pai' anu mobaraka' ma'ala kibabehi hante kuasa Yesus, Batua-nu to Moroli'."

³¹A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smele.

³¹Ka'oti-ra mosampaya hewa toe, kamoduja-nami tomi porumpua-ra, pai' hawe'ea-ra nakuasai Inoha' Tomoroli'. Ngkai ree, daho' mpu'u-ramo mpoparata Lolita Alata'ala hi ntodea.

³²A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné.

³²Hawe'ea topepangala' hi Yesus, tuwu' hintuwu' pai' hanono lau-ra-damo. Uma ria haduaa to mpo'uli': "Tohe'i anu-ku moto-kuwo." Hawe'ea to ria hi hira' rapodulua hangkaa-ngkania.

³³A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých.

³³Suro Pue' Yesus ntora mpo'uli' posabi' -ra katuwu' -na nculii' Pue' Yesus, pai' uma mowo kamobaraka' -na lolita-ra. Pai' Alata'ala mpogane' -ra omea hante pegane' to bohe lia.

³⁴Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali,

³⁴Uma ria haduaa topetuku' Yesus to nakakurai'. Apa' pontu-na, ria-ra to mpobalu' tana' -ra ba tomi-ra,

³⁵a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval.

³⁵pai' doi oli-na rakeni hilou ratonu hi suro Pue' Yesus. Doi tohe'e rabagi hi hema-hema to ria kaparaluua-na.

³⁶A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Barnabáš, čo je v preklade: Syn potešenia, Levita, rodom z Cypru,

³⁷Wae wo'o-hawo to nababehi Yusuf. Napobalu' tana' -na, pai' doi oli tana' -na natonu-raka suro Pue' Yesus. Yusuf toei hadua to Lewi ngkai tana' Siprus. Suro Pue' Yesus mpohanga' wo'o-i Barnabas. Batua-na: to mporohoi nono.

³⁷majúc pole predal ho a doniesol peniaze a položil k nohám apoštolov.