¹A najvyšší kňaz povedal: Či je teda tomu tak?

¹Mepekune' Imam Bohe hi Stefanus, na'uli': "Makono mpu'u hewa to ra'uli' bali' -nu toera-e?"

²A on riekol: Mužovia bratia a otcovia, počujte! Bôh slávy sa ukázal nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, prv ako býval v Chárane,

²Na'uli' Stefanus: "Ompi' -ompi', tuama-tuama! Pe'epei-ka-kuwo ulu lolita-ku! Owi, nto'u ntu'a-ta Abraham hi tana' Mesopotamia-pidi, kako'ia-na mentoli tumai hi ngata Haran, Alata'ala to bohe kabaraka' -na mehupa' hi ntu'a-ta toei,

³a povedal mu: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva a poď do zeme, ktorú ti ukážem.

³na'uli' -ki: `Palahii ngata-nu pai' ompi' -nu. Hilou-ko hi ngata to kutudo' -koko mpai'.'

⁴Vtedy vyšiel zo zeme Chaldejov a býval v Chárane, a odtiaľ, keď zomrel jeho otec, ho prestehoval do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.

⁴Toe pai' napalahii mpu'u-mi tana' -ra to Kasdim tumai hi ngata Haran. Hi ngata Haran toe, tuama-na Abraham mate-mi. Pai' oti toe, Alata'ala mpopentoli wo'o-imi Abraham tumai hi tana' tohe'i, to tapo'ohai' -mi tempo toi-e.

⁵A nedal mu v nej dedičstva ani na stopu nohy a zasľúbil, že mu ju dá do vlastníctva i jeho semenu po ňom, vtedy, keď ešte nemal dieťaťa.

⁵Nto'u toe, Alata'ala uma mpowai' tana' toi hi Abraham, nau' hampotomia. Sampale-di, Alata'ala mojanci hi Abraham, na'uli': `Tana' tohe'i mpai' kuwai' -koko, duu' rata hi muli-muli-nu.' Hiaa' nto'u toe, ko'ia-hawo ria ana' -na.

⁶A takto povedal Bôh, že totiž jeho semä bude pohostínom v cudzej zemi, a zotročia ho a budú s ním zle nakladať štyristo rokov.

⁶Aga Alata'ala mpo'uli' -ki Abraham hewa toi: `Muli-nu mpai' mesowo' hi ngata doo. Pue' ngata toera mpai' mpobatua-ra pai' mpobalinai' -ra hante makanca rala-na opo' atu mpae.

⁷Ale národ, ktorému budú slúžiť, budem ja súdiť, povedal Bôh, a potom vyjdú a budú mi svätoslúžiť na tomto mieste.

⁷Tapi' oti toe, Aku' moto mpohuku' pue' ngata to mpobatua muli-nu toera, pai' lako' malai-rada ngkai tana' tetu, tumai mpopue' -a hi tana' tohe'i.' Wae-mi lolita-na Alata'ala hi Abraham.

⁸A dal mu smluvu obriezky, a tak splodil Izáka a obrezal ho ôsmeho dňa, a Izák splodil Jakoba a Jakob dvanástich patriarchov.

⁸Oti toe, Alata'ala mpobabehi pojanci posidaia' -na hante Abraham, pai' nahubui bona Abraham pai' hawe'ea muli-na ratini'. Ada petini' toe jadi' tanda pojanci-na Alata'ala hante muli Abraham. Jadi', putu mpu'u-mi ana' Abraham to rahanga' Ishak, natini' -imi hi eo kawalu-na. Oti toe wo'o-hawo, Ishak mpotini' Yakub ana' -na. Pai' Yakub mpotini' ana' -na to hampulu' rodua. Pai' hira' toe-mi to jadi' ntu'a-ta kita' to Yahudi.

⁹A patriarchovia závidiac Jozefovi predali ho do Egypta, ale Bôh bol s ním

⁹"Ntu'a-ta toera mohingi' hi Yusuf ompi' -ra, alaa-na rapobalu' -i pai' -i rapobatua hi tana' Mesir. Aga Alata'ala mpodohei-i,

¹⁰a vytrhol si ho zo všetkých jeho súžení a dal mu milosť a múdrosť pred faraonom, kráľom Egypta, a ustanovil ho za správcu nad Egyptom i nad celým svojím domom.

¹⁰pai' ka'omea-na nabahaka-imi ngkai hawe'ea kaparia-na. Nawai' -i kapantea to mpokagoe' nono Firaun, magau' hi tana' Mesir, alaa-na Firaun mpo'ongko' -i jadi' gubernur tana' Mesir pai' jadi' topohawa' hi rala tomi-na.

¹¹Potom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súženie, a naši otcovia nachádzali potravín.

¹¹Ngkai ree, rata-mi oro' bohe hobo' hi tana' Mesir pai' tana' Kanaan. Rata-mi oro' bohe toe, wori' tauna to ntodohaka, pai' ntu'a-ta wo'o uma-pi ria pongkoni' -ra.

¹²A keď počul Jakob, že je obilie v Egypte, vyslal najprv našich otcov,

¹²Ngkai ree, na'epe Yakub, ria-hana pae rapobalu' hi Mesir. Toe pai' nahubui-ramo ana' -ana' -na, ntu'a-ta toera-e, hilou hi Mesir. Tohe'e pomako' -ra to lomo' -na hilou hi Mesir.

¹³a po druhé sa dal Jozef poznať svojim bratom, a faraon sa dozvedel o rode Jozefovom.

¹³Kahilou-ra karongkani-na, nalohu-miraka Yusuf kahi'a-nami ompi' -ra. Nto'u toe lako' na'inca-di Firaun kahema-ra ompi' -na Yusuf.

¹⁴Vtedy poslal Jozef povolať k sebe Jakoba, svojho otca, a celú svoju rodinu v sedemdesiatich piatich dušiach.

¹⁴Oti toe, Yusuf mpakatu kareba hilou hi Yakub tuama-na, mpo'uli' -ki bona hira' hantinaa mentoli hilou hi tana' Mesir. Kawori' tauna to mentoli hilou hi Mesir toe, pitu mpulu' lima.

¹⁵A Jakob sišiel dolu do Egypta a zomrel on i naši otcovia,

¹⁵Jadi', mentoli mpu'u-imi Yakub hi tana' Mesir, pai' tida hi ria duu' -na mate. Wae wo'o hawe'ea ana' -na.

¹⁶a preniesli ich do Sichema a pochovali v hrobe, ktorý bol kúpil Abrahám za cenu striebra od synov Emora, otca Sichemovho.

¹⁶Aga wuku-ra rakeni nculii' moto tumai hi ngata Sikhem pai' ratana hi rala daeo' to na'oli Abraham ngkai muli Hemor hante doi pera'.

¹⁷Ale jako sa blížil čas zasľúbenia, ktoré s prísahou dal Bôh Abrahámovi, rástol ľud a množil sa v Egypte,

¹⁷"Mahaa-hae ngkai ree, neo' rata-mi tempo-na Alata'ala mpopadupa' pojanci-na hi Abraham. Momuli-muli-ramo ntu'a-ta hi tana' Mesir, duu' -na wori' lia-ramo.

¹⁸dokiaľ nepovstal iný kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa.

¹⁸Ka'omea-na, ria magau' to moparenta hi Mesir, to uma mpokiwoi kahema-na Yusuf.

¹⁹Ten preľstil náš rod a tak trápil našich otcov, že museli vyhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostaly nažive.

¹⁹Magau' toei mposapai ntu'a-ta owi pai' nabalinai' -ra. Nahubui-ra mpotadi ana'lei-ra bona mate.

²⁰V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny Bohu, a chovali ho tri mesiace v dome jeho otca.

²⁰Nto'u toe, putu-imi-hawo Musa. Musa toei, hadua ana' to subo' lia. Tolu mula-i-wadi rapodoo rala tomi totu'a-na, pai' -i ratadi.

²¹A keď ho vyložili, zdvihla a vzala ho dcéra faraonova a vychovala si ho sebe za syna.

²¹Hi karatadi-na toe, ana' toronaa Firaun mpotima' -i, pai' napodoo naponcawa ana' -na moto-mi.

²²A vyučili Mojžiša všetkej múdrosti Egypťanov, a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch.

²²Jadi', Musa rapoposikola hi hawe'ea kapantea to Mesir, pai' alaa-na mokuasa mpu'u-i hi pololita-na pai' hi pongkale-na.

²³A keď mu bolo štyridsať rokov, vzišlo na jeho srdce, aby navštívil svojich bratov, synov Izraelových.

²³"Kahono' -na opo' mpulu' mpae-mi umuru-na Musa, ria patuju-na doko' mpencuai' hingka ompi' -na muli Israel.

²⁴A vidiac ktoréhosi z nich, že sa mu krivdí, zastal sa ho a pomstil toho, ktorému sa diala krivda, zabijúc Egypťana.

²⁴Karata-na hi ria, mpohilo-i hadua to Israel naweba' hadua to Mesir. Kahilou-nami mpehawa-ki ompi' -na, mpopatehi to Mesir toei.

²⁵A domnieval sa, že jeho bratia rozumejú, že im Bôh skrze jeho ruku podáva záchranu. Ale oni neporozumeli.

²⁵Na'ulia' -hana Musa, ra'inca moto ompi' -na kahi'a-nami to napopale Alata'ala mpobahaka-ra ngkai karapobatuaa-ra. Ntaa' uma-di ra'incai.

²⁶Potom nasledujúceho dňa sa im ukázal, keď sa vadili, a hnal ich k pokoju a povedal: Mužovia, bratia ste, prečo si navzájom krivdíte?

²⁶"Kamepulo-na, nahilo wo'o rodua to motuda', paka' to Israel. Jadi', apa' doko' napopohintuwu' -ra, toe pai' na'uli' -miraka: `Napa pai' motuda' moto-mokoi, koi' ntali ompi'?'

²⁷Ale ten, ktorý krivdil blížnemu, odsotil ho a povedal: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami?

²⁷Tapi' to hadua to mpoweba' -mi doo-na mpotulaka Musa pai' na'uli' -ki: `Hema to mpo'ongko' -ko jadi' pangkeni to mpobotuhi kara-kara-kai?

²⁸Či ma ty chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana?

²⁸Ba doko' mpopatehi aku' wo'o-moko, hewa kampopatehi-nu to Mesir wengi-e?'

²⁹A Mojžiš utiekol pre to slovo a stal sa pohostínom v Madiansku, kde splodil dvoch synov.

²⁹Kana'epe-na Musa telohu-mi kehi-na toe, metibo' -imi ngkai tana' Mesir hilou tida hi tana' Midian. Hi ria-i motobinei, pai' -i mo'anai' rodua.

³⁰A keď sa naplnilo zase štyridsať rokov, ukázal sa mu anjel Pánov na púšti vrchu Sinai v plameni ohňa, vystupujúcom z kra.

³⁰"Opo' mpulu' mpae ngkai ree, mehupa' hadua mala'eka mpohirua' -ki Musa hi tana' to wao' mohu' Bulu' Sinai. Mala'eka toe mehupa' hi rala julumpu to jela'.

³¹A keď to videl Mojžiš, divil sa videniu a keď sa išiel podívať na to, povedal mu hlas Pánov:

³¹Konce-i Musa mpohilo toe, toe pai' hilou namohui' doko' na'inca ba napa-i-hawo. Nto'u toe, na'epe lolita Pue' to mpo'uli':

³²Ja som Bôh tvojich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš sa zhrozil, až sa triasol od strachu a neopovážil sa pozrieť.

³²`Aku' -mi Alata'ala to rapue' ntu'a-nu. Aku' -mi Alata'ala to napue' Abraham, Ishak pai' Yakub.' Mpo'epe toe, moridi' -imi Musa nakeni eka' -na, pai' uma-ipi daho' mponaa julumpu to jela' toe.

³³A Pán mu povedal: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.

³³Na'uli' wo'o-mi Pue' mpo'uli' -ki: `Roncu sapatu' -nu, apa' tana' to nupokorei tetu-e, tana' to moroli'.

³⁴Videl, áno videl som trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich vzdychanie a sostúpil som, aby som ich vyslobodil. A tak teraz poď, nech ťa pošlem do Egypta.

³⁴Kuhilo mpu'u-mi kapai' tuwu' -ra ntodea-ku to Israel hi Mesir. Ku'epe-mi pontodohaka-ra. Toe pai' hompo-ama tumai doko' mpobahaka-ra. Jadi', tumai-ko, kuhubui-ko hilou hi tana' Mesir, bona mpobahaka-ra to Israel.' Toe-mi lolita-na Pue' Alata'ala hi Musa.

³⁵Toho Mojžiša, ktorého zapreli povediac: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sudcu? práve toho poslal Bôh ako knieža a vykupiteľa prostredníctvom anjela, ktorý sa mu ukázal v kre.

³⁵"Jadi', Musa to rasapuaka to Israel wengi, hi'a lau-mi to nahubui Alata'ala hilou mpobahaka-ra. Lomo' -na rasapuaka-i, ra'uli': `Hema to mpo'ongko' -ko jadi' pangkeni to mpobotuhi kara-kara-kai?' Hiaa' hi'a mpu'u-mi to nakio' Alata'ala hante wiwi mala'eka to mpololitai-i ngkai rala julumpu. Hi'a mpu'u-mi to na'ongko' Alata'ala jadi' pangkeni to mpobahaka-ra.

³⁶Ten ich vyviedol učiniac zázraky a divy v Egypte i na Červenom mori i na púšti, a tak to robil štyridsať rokov.

³⁶Musa toe-mile to mpakeni-ra malai ngkai tana' Mesir. Hi'a-mi to mpobabehi anu mobaraka' pai' tanda mekoncehi hi Mesir, hi Tahi' Molei pai' hi tana' to wao' rala-na opo' mpulu' mpae.

³⁷To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraelovým: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, zpomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať.

³⁷Musa toe wo'o-mi to mpo'uli' -raka to Israel owi hewa toi: `Alata'ala mpai' mpo'ongko' hadua ngkai ompi' -ni jadi' nabi hewa aku' toi.'

³⁸To je ten, ktorý to bol v sbore ľudu na púšti s anjelom, ktorý mu hovoril na vrchu Sinai, i s našimi otcami, ktorý prijal živé slová, aby ich dal nám,

³⁸Musa toe-mile to mpodoo-ra ntodea to Israel hi tana' to wao' -e. Hi'a-mi to mpo'epe lolita mala'eka to mpololitai-i hi lolo Bulu' Sinai, pai' -i jadi' tauntongo' to mpoparata lolita toe hi ntu'a-ta owi. Hi'a to mpotarima ngkai Pue' Ala lolita to tuwu' to raparata-taka duu' tempo toi-e.

³⁹ktorého nechceli poslúchať naši otcovia, ale ho odsotili a obrátili sa svojimi srdcami do Egypta

³⁹"Aga ntu'a-ta owi, uma-ra-rana dota mengkoru hi Musa. Rasapuaka-i jadi' pangkeni-ra. Doko' nculii' lau-ramo hilou hi tana' Mesir.

⁴⁰povediac Áronovi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo ten Mojžiš, ktorý nás vyviedol s Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo.

⁴⁰Ra'uli' mpo'uli' -ki Harun: `Babehi-taka pinotau to ma'ala tapue', bona pinotau tetu-damo to mpokeni-ta. Apa' uma-pi ki'incai napa to jadi' hi Musa tetui to mpakeni-ta malai ngkai Mesir.'

⁴¹A spravili si v tých dňoch teľa a obetovali modle obeť a veselili sa v dielach svojich rúk.

⁴¹Ngkai ree, rababehi mpu'u-mi lence ana' japi ngkai bulawa. Rapue' -mi lence to rababehi tetu, rasumale' -ki porewua, pai' mosusa' -ramo mpo'une' babehia pale-ra moto.

⁴²Ale Bôh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeskému vojsku, jako je napísané v knihe prorokov: Či ste mi azda za štyridsať rokov doniesli bitné a iné obeti na púšti, dome Izraelov?

⁴²Toe pai' Alata'ala mpalahii-ra, napelele' -ra mpopue' betue' hi langi'. Apa' ria Lolita Pue' Ala to te'uki' hi rala sura nabi-nabi, hewa toi moni-na: `Ee to Israel! Bula-ni hi tana' to wao' rala-na opo' mpulu' mpae, mposumale' -koi porewua jadi' pepue' -ni. Aga bela hi Aku' pepue' -ni tetu.

⁴³A vzali ste a nosili stán Molochov a hviezdu svojho boha Remfana, podoby, ktorých ste si narobili, aby ste sa im klaňali, a preto vás presídlim ta za Babylon.

⁴³Mepue' -koi hi pue' to rahanga' Molokh, pai' tomi-na nikeni-keni oa' dohe-ni. Mepue' wo'o-koi hi pinotau to molence betue' Refan. Lence-lence toe-mi to nibabehi bona nipue'. Toe pai' kupelele' moto-koi mpai' ratawani, pai' rakeni hilou duu' rata hi mali ria ngata Babel.'

⁴⁴Stán svedoctva mali naši otcovia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl,

⁴⁴"Bula-ra ntu'a-ta owi hi tana' to wao', Pue' Ala mpohubui Musa mpobabehi kemah jadi' tomi pepuea' -ra. Kemah toe jadi' tanda karia-na Alata'ala hi laintongo' to Yahudi, pai' rababehi ntuku' lence to napopohiloi Pue' Ala hi Musa. Jadi', kemah pepuea' toe rakeni oa' ntu'a-ta owi bula-ra hi tana' to wao'.

⁴⁵ktorý to stán prevzali naši otcovia i vniesli s Jozuom do zeme, ktorá bola vlastníctvom pohanov, ktorých Bôh vyhnal zpred tvári našich otcov, čo tak trvalo až do dní Dávida,

⁴⁵Mahaa-hae ngkai ree, mate-ramo ntu'a-ta hi tana' to wao' toe. Pai' ana' -ra mpokeni kemah pepuea' -ra toe mesua' hi tana' Kanaan toi. Nto'u toe, Alata'ala mpopalai pue' ngata Kanaan, pai' Yosua mpakeni-ra to Israel mpema'ala tana' to tapo'ohai' -mi toi-e. Jadi' kemah pepuea' toe, ria-pidi hi laintongo' to Israel owi, duu' rata hi tempo-na Magau' Daud.

⁴⁶ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel najsť príbytok Bohu Jakobovmu.

⁴⁶Daud tohe'e mpakagoe' nono Pue' Ala. Mekakae-i hi Pue' Ala, na'uli': `O Alata'ala to napue' Yakub owi, kuperapi' bona nupiliu-a mpowangu tomi po'ohaa' -nu.'

⁴⁷A Šalamún mu vystavil dom.

⁴⁷Aga uma napiliu-i. Ana' -na-damo mpai' to rahanga' Salomo to mpowangu Tomi Alata'ala.

⁴⁸Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok:

⁴⁸"Tapi' kakoo-kono-na, Alata'ala uma-i-hana mo'oha' hi tomi to nababehi manusia'. Apa' meliu kabaraka' -na ngkai hawe'ea to rapue'. Ria hadua nabi owi to mpo'uli' hewa toi:

⁴⁹Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku?

⁴⁹Na'uli' Pue' Ala: `Langi' pohuraa-ku, pai' dunia' pentodua-ku. Ha tomi napa-i mpai' to doko' niwangu-kae? Hiapa mpai' to natao jadi' tomi katidaa-kue?

⁵⁰Či toho všetkého neučinila moja ruka?

⁵⁰Hiaa' bo Aku' -di to mpajadi' hawe'ea-nae!' Wae-mi Lolita Pue'."

⁵¹Tvrdošijní a neobrezaného srdca aj uší, vy sa vždycky protivíte Svätému Duchu, jako vaši otcovia, tak aj vy.

⁵¹Na'uli' wo'o-mi Stefanus mpo'uli' -raka totu'a to Yahudi: "Uma mowo katu'a maga-ni ompi'! Uma mowo kamengkabatu-ni! Uma mowo kamengkawongo-ni mpe'epei Lolita Pue' Ala! Bate hibalia hante ntu'a-ta owi-koi, mposapuaka oa' Inoha' Tomoroli'.

⁵²Ktoréhože z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? A pobili tých, ktorí predzvestovali o príchode toho Spravedlivého, ktorého ste sa vy teraz stali zradcami a vrahmi,

⁵²Uma ria haduaa nabi to uma rabalinai' ntu'a-ni owi. Rapatehi-ra suro-suro Alata'ala owi to mpo'uli' karia-na mpai' Batua Alata'ala to monoa', Hi'a-mi Yesus. Hiaa' hewa toe lau, koi' -mi to mpobalu' Batua Alata'ala toei hi bali' -na. Koi' to mpopatehi-i!

⁵³ktorí ste vzali zákon na nariadenia anjelov a nezachovali ste.

⁵³Koi' to mpotarima Atura Pue' Ala to raparata mala'eka hi ntu'a-ta, aga uma nituku'."

⁵⁴A keď to počuli, bolo im, ako by ich bodnul do srdca, a zúriac v hneve škrípali zubami na neho.

⁵⁴Kara'epe-na topohura toera lolita Stefanus, gigi-mi nono-ra, pai' ngkuku' maga-ramo.

⁵⁵A on súc plný Svätého Ducha uprel zrak do neba a videl slávu Božiu a Ježiša stáť po pravici Božej

⁵⁵Ngkai ree, Stefanus nakuasai Inoha' Tomoroli', pai' -i mengoa' hi langi'. Nahilo-mi baraka' -na Alata'ala, pai' nahilo wo'o Yesus mokore hi mali ngka'ana Alata'ala.

⁵⁶a povedal: Hľa, vidím nebesia otvorené a Syna človeka stáť po pravici Božej!

⁵⁶Na'uli' Stefanus: "Hilo-dile! Kuhilo langi' mobea pai' Ana' Manusia' mokore hi mali ngka'ana Alata'ala!"

⁵⁷A oni skríkli velikým hlasom, zapchali si uši a jednomyseľne sa vrhli na neho

⁵⁷Ngkai ree, topohura agama toera mpo'ompo tilinga-ra, pai' -ra mejeu' mpesukui bona neo' -pi ra'epei lolita Stefanus. Karaperapai-nami, rahoko' -i,

⁵⁸a vyženúc ho von z mesta kameňovali. A svedkovia si složili svoje rúcha k nohám mládenca, ktorý sa volal Saul.

⁵⁸pai' -i radii' hilou hi mali ngata bona rapatehi-i rapana' hante watu. Sabi' boa' to mpobalihi Stefanus mporoncu baju-ra bona lompe' pepana' -ra. Baju-ra toe rawai' -ki hadua tomane to rahanga' Saulus bona nadongo-raka.

⁵⁹A kameňovali Štefana, ktorý volal na Pána a hovoril: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!

⁵⁹Bula-na Stefanus rapana', mekakae-imi, na'uli': "Pue' Yesus, doa-mi kao' -ku!"

⁶⁰A skloniac kolená skríkol velikým hlasom: Pane, nepočítaj im tohoto hriechu! A keď to povedal, usnul.

⁶⁰Oti toe, mowingkotu' -i pai' na'uli' napesukui: "Pue', neo' -ra nuhuku' ngkai jeko' -ra toi." Ka'oti-na mololita hewa toe, mate-imi.

⁶¹A Saul súhlasil s jeho zabitím.