¹A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia.

¹To ra'uli' pepangala', batua-na: napa to tasarumaka hi Alata'ala, taparasaya bate madupa' mpai'. Pepangala', batua-na: nau' ko'ia tahiloi lence-na to tapopea, monoa' hi rala nono-ta karia-na mpai'.

²Lebo v nej dostali svedoctvo starší predkovia.

²Ngkai pepangala' -ra, tauna tempo owi napokagoe' Alata'ala.

³Vierou rozumieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí.

³Ngkai pepangala' -ta, ta'inca langi' pai' dunia' napajadi' Alata'ala hante lolita-na-wadi. Jadi', hawe'ea to tahilo, nababehi ngkai to uma kahiloa.

⁴Vierou doniesol Ábel Bohu väčšiu obeť než Kain, ktorou to vierou dostal svedoctvo, že je spravedlivý, keď svedčí Bôh pri jeho daroch, a ňou, zomrúc, ešte hovorí.

⁴Ngkai pepangala' -na Habel, pai' -i mpotonu pepue' -na hi Alata'ala to meliu kalompe' -na ngkai pepue' to natonu Kain tuaka-na. Ta'inca kamepangala' -na, apa' Alata'ala goe' mpotarima pepue' -na, pai' ngkai pepangala' -na toe, Alata'ala mpo'uli' kamonoa' -na. Mate-imi Habel, aga ma'ala-mi ta'uli' mololita-i-pidi duu' tempo tohe'i.

⁵Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Bôh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedoctvo, že sa ľúbi Bohu.

⁵Ngkai pepangala' -na Henokh, uma-i-hana mate, ra'ongko' tuwu' -tuwu' -i ngkai dunia' toi. Uma hema to mporua' woto-na, apa' Alata'ala mpo'ongko' -i ngkai dunia' toi. Hi rala Buku Tomoroli' te'uki': kako'ia-na Henokh ra'ongko', Alata'ala mpokagoe' -i.

⁶A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.

⁶Jadi' monoto-mi ta'inca karia pepangala' -na, apa' uma ria tauna to napokagoe' Alata'ala ane uma-ra mepangala'. Apa' tauna to dota mpomohui' Alata'ala kana mparasaya hewa toi: Alata'ala bate ria, pai' bate nahiwili kehi butu dua tauna to mpu'u-mpu'u mpopali' -i.

⁷Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte nevidelo, bojac sa Boha, pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravedlivosti, spravedlivosti vo viere.

⁷Ngkai pepangala' -na Nuh, pai' -i mengkoru hi hawa' Alata'ala. Alata'ala mpo'uli' -ki karia-na mpai' ue mowo' to mpoliu' dunia'. Jadi', nau' ko'ia nahiloi kadupa' -na, natuku' -mi hawa' Alata'ala, pai' nababehi sakaya to bohe, bona hi'a hante tobine-na pai' ana' -ana' -na uma mate matala. Ngkai pepangala' -na, hawe'ea tauna hi dunia' rahuku', aga hi'a-hana, monoa' -i hi poncilo Alata'ala.

⁸Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Bôh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, že by bol vedel, kam ide.

⁸Ngkai pepangala' -na Abraham, natuku' hawa' Alata'ala. Alata'ala mpokio' -i pai' nahubui-i hilou hi ngata to molaa, na'uli' -ki: "Ngata toe mpai' ria, jadi' bagia-nu pai' muli-muli-nu." Jadi', nau' uma na'incai hiapa kahilouaa-na, pe'ongko' -nami hilou ntuku' hawa' Alata'ala.

⁹Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia.

⁹Karata-na hi ngata toe, napangala' oa' janci Alata'ala to mpo'uli' katana' -na toe mpai' jadi' bagia-na pai' bagia muli-na. Alata'ala mojanci hewa toe wo'o hi ana' Abraham to rahanga' Ishak pai' kumpu-na to rahanga' Yakub. Tapi' nau' tana' toe bagia-ra moto ntuku' janci Alata'ala, mo'oha' -ra hewa torata-wadi hi tana' toe. Mo'oha' -ra hi rala kemah.

¹⁰Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Bôh.

¹⁰Abraham mo'oha' hi rala kemah, apa' napopea-pidi ngata to moroho parawatu-na, to napajadi' pai' to nawangu Alata'ala moto.

¹¹Vierou i sama Sára dostala moc založiť semeno a porodila mimo času veku, keďže mala za verného toho, ktorý zasľúbil.

¹¹Ngkai pepangala' -ra, nau' tu'a-imi Abraham, pai' Sara lalo wo'o-i, mporata moto-ra karohoa mporata ana'. Toe jadi' apa' monoto hi nono Abraham kanapadupa' -na moto mpai' Alata'ala janci-na.

¹²Preto sa ich aj z jedného, a to už umŕtveného, naplodilo množstvom jako hviezd na nebi a jako nesčíselného piesku na brehu mora.

¹²Nto'u toe, hewa to mate-mi woto-na Abraham apa' tu'a-imi. Aga nau' wae, apa' lawi' ria-hana pepangala' -na, ngkai Abraham toe-imi mehupa' wori' muli-na, to uma tebila' kadea-ra, hewa kawori' betue' hi langi', pai' hewa kawori' wo'one hi wiwi' tahi'.

¹³Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčeni o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi.

¹³Hawe'ea tauna toera tida mepangala' duu' hi kamatea-ra, ko'ia raratai napa to najanci-raka Alata'ala. Ma'ala-mi ta'uli': rahilo ngkawao-pidi kadupa' -na. Ra'inca moto kamahae-na-pidi kadupa' -na, aga nau' wae uma morara' nono-ra hi pojanci Alata'ala. Goe' moto-ra mpopea kadupa' -na, pai' ra'uli': katuwu' -ra hi dunia' toi hewa torata to mo'oha' hampai' -wadi.

¹⁴Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, že hľadajú vlasť.

¹⁴Tauna to mpo'uli' hewa toe, monoto-mi kampopali' -ra ngata to rakatidai.

¹⁵A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa.

¹⁵Bela ngata to rapalahii-mi wengi to rakalentorai. Apa' ane ke ngata toe to rakalentorai, ria moto loga-ra nculii' hi ngata toe.

¹⁶Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Bôh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto.

¹⁶Bo ngata to rakalentorai toe, ngata to meliu kalompe' -na, toe-mi ngata suruga. Toe pai' Alata'ala uma me'ea' rakahangai' Pue' -ra, apa' naporodo-miraka hi suruga.

¹⁷Vierou obetoval Abrahám Izáka zkúšaný súc a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia,

¹⁸Ngkai pepangala' -na Abraham, pai' -i mpotonu Ishak ana' -na naponcawa pepue' -na hi Alata'ala, nto'u Alata'ala mponciloi pepangala' -na. Lomo' -na Alata'ala mpo'uli' -ki hewa toi: "Ngkai ana' -nu tetu-mi mpai', mporata-ko muli to wori', hewa to kujanci-kokoe." Aga nau' wae, sadia moto-i Abraham mpotonu ana' -na to hadudua toe bona rasumale'.

¹⁸a ktorému bolo povedané: V Izákovi sa ti bude volať semä,

¹⁹Apa' na'uli' Abraham, mobaraka' moto-i Alata'ala mpotuwu' nculii' Ishak ngkai kamatea-na. Jadi', ma'ala-mi ta'uli': narata nculii' moto ana' -na ngkai kamatea.

¹⁹rozumujúc tak, že Bôh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve.

²⁰Ngkai pepangala' -na Ishak, pai' -i mpogane' Yakub pai' Esau, pai' -i mpolowa napa to jadi' hi eo mpeno-na.

²⁰Vierou (tiež) o budúcich veciach požehnal Izák Jakoba a Ezava.

²¹Ngkai pepangala' -na Yakub, kaneo' -na mate-imi nagane' -ramo ana' Yusuf to rodua, pai' -i mponyompa Alata'ala bula-na mpetituku woo' -na hi wuntu lua' -na.

²¹Vierou Jakob zomierajúc požehnal každého zo synov Jozefových a poklonil sa na vrch svojej palice.

²²Ngkai pepangala' -na Yusuf, nto'u neo' modupe' -mi inoha' -na, nalowa ami' palai-ra mpai' muli Israel ngkai tana' Mesir. Pai' -i mo'iwili na'uli': "Ane malai-pokoi mpai' ngkai Mesir, wuku-ku kana nikeni."

²²Vierou Jozef dokonávajúc zmienil sa o vyjdení synov Izraelových z Egypta a prikázal o svojich kostiach.

²³Ngkai pepangala' -ra totu'a-na Musa, pai' -ra mpowuni-i tolu mula kahae-na ngkai kaputu-na. Rahilo kasubo' -na, pai' uma-ra me'eka' mpotiboki hawa' raja Mesir.

²³Vierou Mojžiš, keď sa narodil, ukrytý bol tri mesiace, od svojich rodičov, pretože videli dieťa, že je krásne, a nebáli sa rozkazu kráľovho.

²⁴Ngkai pepangala' -na Musa, bohe-imi, oja' -i rakahangai' kumpu raja Mesir.

²⁴Vierou Mojžiš, keď už bol veľký, odoprel volať sa synom dcéry faraonovej

²⁵Apa' uma-i dota tuwu' goe' rala jeko' to hangkale'liu-wadi, na'agi-pi mporata kaparia hangkaa-ngkania hante ntodea Alata'ala.

²⁵a radšej si vyvolil trpieť a strádať s ľudom Božím, ako mať dočasný pôžitok hriešny.

²⁶Oja' -i mporata ka'uaa' hi tana' Mesir, na'agi-pi raruge' sabana pepangala' -na hi Magau' Topetolo' to rata ngkabokoa'. Apa' Musa ntora mpoimata-mata hiwili pepangala' -na to narata mpai' hi eo mpeno-na.

²⁶A za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta považoval pohanenie Kristovo, lebo hľadel preč od toho na odplatu.

²⁷Ngkai pepangala' -na, napalahii tana' Mesir, uma-i mpoka'eka' roe raja Mesir. Ntaha-i hi rala kasusaa', apa' mpohilo-imi-hana Alata'ala to uma kahiloa.

²⁷Vierou opustil Egypt nebojac sa zúrivého hnevu kráľovho, lebo jako čo by bol videl neviditeľného, zotrval.

²⁸Ngkai pepangala' -na, nababehi ada eo bohe Paskah, nahubui-ra to Yahudi mpohiwe raa' hi wobo' tomi-ra, bona ane liu mpai' mala'eka to mepatehi, ana' ulumua' -ra uma rapohipatehii hante ana' ulumua' -ra to Mesir.

²⁸Vierou učinil slávnosť baránka a nákrop krvi, aby sa ich nedotknul ten, ktorý hubil prvorodené.

²⁹Ngkai pepangala' -ra to Yahudi owi, pai' -ra mpodongka' Tahi' Molei hewa to momako' hi role-na moto-ra-wadi. Hiaa' to Mesir-hana, mate matala-ramo hi rala tahi' bula-ra medongka' -pidi.

²⁹Vierou prešli Červené more jako po suchej zemi, o čo sa pokúšali aj Egypťania a boli pohltení.

³⁰Ngkai pepangala' -ra, ratololiki bente ngata Yerikho rala-na pitu eo, duu' -na motongka-mi bente-ra.

³⁰Vierou padly múry Jericha, keď ich obchádzali za sedem dní.

³¹Ngkai pepangala' -na Rahab, uma-i rapatehi hangkaa-ngkania hante hingka ngata-na, to uma-ra-rana mengkoru hi Alata'ala. Rahab toei, tobine to uma tumotoa gau' -na. Aga nto'u-na ba hangkuja dua-ra tantara to Yahudi hilou mpokamata ngata Yerikho, napopehani-ra hi tomi-na, pai' natulungi-ra.

³¹Vierou nezahynula smilnica Rachab s tými, ktorí neposlúchali vo viere, prijmúc vyzvedačov s pokojom.

³²Ke wori' -pidi anu ku'uli', aga uma-pi wori' loga-ku. Hiaa' bo ko'ia kututura Gideon, Barak, Simson, Yefta, Daud, Samuel pai' nabi-nabi ntani' -na.

³²A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozprával o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch,

³³Ngkai pepangala' -ra pai' alaa-na mpopengkoru-ra raja-raja, moparenta-ra hante kanoaa', mporata-ra to najanci-raka Alata'ala, mpo'ompo-ra nganga singa,

³³ktorí vierou zdolali kráľovstvá, robili spravedlivosť, dosiahli zasľúbenia, zapchali ústa ľvom,

³⁴uma-ra mate hi rala apu to wewo', mpetiboi' -ra tauna to ngasa' mpatehi-ra, lente-ra, aga jadi' moroho moto-ra, bia' -ra hi rala panga'ea, mpodagi-ra tantara-tantara bali'.

³⁴vyhasili moc ohňa, utiekli ostriu meča, zmocnili sa a vymanili od slabosti, stali sa junákmi v boji, ustúpiť prinútili tábory cudzozemcov.

³⁵Ngkai pepangala' -ra, tobine-tobine mporata nculii' ana' -ra to mate-mi, rapotuwu' nculii' -raka. Aga ria wo'o-ra to rasesa' sabana pepangala' -ra duu' -ra mate, uma-ra dota rabahaka, apa' doko' rapotuwu' nculii' -ra pai' mporata katuwua' to meliu kalompe' -na.

³⁵Ženy dostaly zpät svojich mŕtvych vzkriesených. A jedni boli mučení na mučidlách neprijmúc oslobodenia, aby dostali lepšieho vzkriesenia.

³⁶Ria-ra to rapopo'ore' pai' raweba', ria wo'o-ra to rahoo' pai' ratarungku'.

³⁶Druhí zakúsili posmechov a bitky a k tomu pút a žalára;

³⁷Ria-ra to rapana' hante watu duu' -ra mate, ria to rapua' hante garagaji', ria to rasumale'. Ria-ra to mpe'ahii' lia katuwu' -ra, pohea-ra muntu' kuliba bima pai' kuliba kebe' -wadi. Rabalinai' -ra pai' rasesa' -ra.

³⁷boli kameňovaní, pokúšaní, pílami rezaní, zomreli vraždou meča; skrývajúc sa chodili sem a ta v ovčích a kozích kožiach, strádajúci, súžení, trápení,

³⁸Metibo' -ra hilou hi papada to wao' pai' hi bulu' -na, mo'oha' -ra hi horoa watu. Hiaa' kakoo-kono-na, dunia' toi bela po'ohaa' to natao hi hira'.

³⁸ktorých svet nebol hoden; blúdili po púštiach a po vrchoch a skrývali sa po jaskyniach a po dierach zeme.

³⁹Hawe'ea tauna toera napokagoe' Alata'ala sabana pepangala' -ra. Tapi' ko'ia raratai poko to najanci-raka.

³⁹A tí všetci, hoci dostali svedoctvo vierou, neodniesli si zasľúbenia,

⁴⁰Ko'ia raratai, apa' Alata'ala mporodo-taka anu to meliu kalompe' -na, bona hinto'ua hante kita' mpai', pai' lako' rarata-di-rawo kalompea' to uma ria kakuraa' -na.

⁴⁰pretože Bôh predvidel čosi lepšie o nás, aby neboli bez nás zdokonalení.