¹Jakob, Boha a Pána Ježiša Krista sluha, dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspore, posiela pozdravenie.

¹Sura toi ngkai aku' Yakobus, batua Alata'ala pai' batua Pue' Yesus Kristus; kupakatu hi to hampulu' rontina to Israel to pagaa' -gaa' hi humalili' dunia'. Wori' tabe!

²Považujte to za každú radosť, moji bratia, keď na okolo upádate do rôznych pokušení

²Ompi' -ku hawe'ea! Ane wori' nyala kasusaa' pai' pesori to mporumpa' -ta, neo' tapopeda' nono, agina tapokagoe' lau-wadi.

³vediac, že dokázanosť vašej viery pôsobí trpezlivosť.

³Apa' ta'inca: ane tida-ta mepangala' hi Pue' hi rala kasusaa', jadi' moroho-ta mpai' mpengkatarii ba napa-napa.

⁴A trpezlivosť nech má dokonalý skutok, aby ste boli dokonalí a celí, nemajúci v ničom nedostatku.

⁴Toe pai' kana tari ncuu-ta duu' hi kahudua-na, bona moroho mpu'u pepangala' -ta pai' uma ria kasalaia' -na ba kakuraa' -na.

⁵A jestli sa niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí od Boha, ktorý dáva proste všetkým a nevyčituje, a bude mu daná.

⁵Ane ria-ta to uma monoto nono-ta, agina taperapi' kanotoa nono ngkai Alata'ala. Bate nawai' moto-ta mpai' kanotoa nono to taperapi'. Apa' hi butu dua tauna Alata'ala mewai' ngkai kamanara-na, uma-i ria mewai' ngkahuru.

⁶Ale nech prosí vo viere nič nepochybujúc; lebo ten, kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.

⁶Aga ane merapi' -ta hi Alata'ala, kana mepangala' mpu'u-ta, uma ma'ala morara' nono-ta. Apa' tauna to morara' nono-na, hewa rauniri to nawaro ngolu' hilou tumai.

⁷Lebo nech sa nedomnieva taký človek, že dostane voľačo od Pána.

⁸Apa' tauna to hewa toe morompenga nono-na, uma ria kanoo-noaa' -na hi rala katuwu' -na. Toe pai' neo' nasarumaka kanarata-na ba napa-napa ngkai Pue'.

⁸Muž dvojej mysle je nestály na všetkých svojich cestách.

⁹Ompi' hampepangalaa' -ku! Kita' to kabu, kana goe' -ta apa' nau' mpe'ahii' tuwu' -ta, napokalangko moto-ta Alata'ala.

⁹A ponížený brat nech sa chváli svojou vysokosťou

¹⁰Wae wo'o kita' to mo'ua', kana goe' -ta apa' Alata'ala mpakadingki' nono-ta. Apa' manusia' topo'ua' hewa sehe kowo': hangkale'liu-wadi katuwu' -ra.

¹⁰a bohatý svojou poníženosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy.

¹¹Apa' ane mehupa' -damo eo pai' mokara-pi, kaliliu molaju-mi kowo', alaa-na roda' -mi sehe-na, uma-ipi ncola. Wae wo'o topo'ua' -e: bate mate moto wo'o-ra-rawo bula-ra mpo'urusi-pidi ka'uaa' -ra.

¹¹Lebo vyšlo slnce s páľou a usušilo trávu, a jej kvet opadol, a spanilosť jej tvári zhynula. Tak uvädne aj bohatý na svojich cestách.

¹²Morasi' tauna to tari hi rala kasusaa' pai' pesori. Apa' ane ntaha-ra, mporata-ra mpai' katuwua' to lompe' to najanci Alata'ala hi tauna to mpoka'ahi' -i.

¹²Blahoslavený muž, ktorý znáša pokušenia, lebo keď bude zkúsený a dokáže sa, dostane korunu života, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí ho milujú.

¹³Ane ria-ta to rasori bona mpobabehi gau' to dada'a, neo' ta'uli' hewa toi: "Pesori toi ngkai Alata'ala." Uma makono toe, apa' Alata'ala uma-i ma'ala rasori bona mpobabehi to dada'a, pai' uma wo'o-i mposori-ta bona mpobabehi-ta to dada'a.

¹³Nech nikto nehovorí, keď je pokúšaný, že vraj pokúšaný som pokušením od Boha, lebo veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a tiež ani sám nepokúša nikoho.

¹⁴Butu dua tauna rasori ane kahinaa nono-na moto-hawo to mpodii' -i pai' mpo'opa-i.

¹⁴Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený,

¹⁵Ane natuku' kahinaa nono-na toe, walikaa-na mpobabehi jeko' lau-imi. Pai' ane mpobabehi jeko' ncuu-i, ka'omea-na mpai' mate-i pai' -i ragaa' ngkai Alata'ala.

¹⁵a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.

¹⁶Ompi' -ku to kupe'ahi'! Neo' -ta ma'ala rabagiu: Alata'ala uma-i-hana mposori-ta.

¹⁶Neblúďte, moji milovaní bratia!

¹⁷Hawe'ea pewai' to lompe' pai' to hono' tarata ngkai Alata'ala-hana. Hi'a-mi to mpajadi' hawe'ea anu mehini hi langi'. Hawe'ea to mehini hi langi' toe, ria kabalia' -na. Aga Alata'ala, uma-hana ria kabalia' -na, pai' uma wo'o ria ka'uncua kalompea' -na.

¹⁷Každé dobré danie a každý dokonalý dar sostupuje s hora od Otca svetiel, u ktorého nieto zmeny, alebo nejakého obratu zatônenia.

¹⁸Napohowa' -taka lolita-na to makono, pai' hante lolita-na toe napajadi' -tamo ana' -na. Nababehi toe ntuku' konoa-na moto, bona ngkai hawe'ea to napajadi', kita' jadi' pomobohea-na.

¹⁸A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli jakousi prvotinou jeho stvorení!

¹⁹Ompi' -ku to kupe'ahi'! Penonoi lompe' -e' tohe'i: Butu dua-ta kana rodo mpe'epei, neo' haliu mololita pai' neo' jolia moroe.

¹⁹Takže, moji milovaní bratia, nech je každý človek rýchly počuť, pomalý hovoriť, pomalý do hnevu.

²⁰Apa' tauna to moroe, uma-ra mpotuku' konoa Alata'ala.

²⁰Lebo hnev muža nepôsobí spravedlivosti Božej.

²¹Toe pai' kana tabahaka hawe'ea gau' to babo' pai' po'ingku to dada'a to jadi' kabiasaa-ta, pai' tapakadingki' nono-ta mpe'epei lolita to nahawu' Alata'ala hi rala nono-ta. Apa' lolita-na toe-mi to mobaraka' mpobahaka-ta ngkai huku' jeko' -ta.

²¹Preto složiac každú špinu a zbytok zlosti v tichej krotkosti prijmite vsadené slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.

²²Jadi', kana tatuku' -mi Lolita Pue', neo' ra'epe mara-wadi. Apa' ane ta'epe mara-wadi, mpobagiu woto-ta moto-tamo.

²²A buďte činiteľmi slova a nie len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba falošným rozumovaním.

²³Tauna to mpo'epe Lolita Pue' pai' uma ratuku', hira' hewa tauna to mponaa lence-na hi pampewao'.

²³Lebo ak je niekto poslucháčom slova a nie činiteľom, ten sa podobá mužovi, ktorý pozerá svoju prirodzenú tvár v zrkadle.

²⁴Ka'oti-na nanaa lence-na pai' -i malai, uma-pi nakiwoi ba beiwa-ki lence-na.

²⁴Lebo sa videl a odišiel a hneď zabudol, aký bol.

²⁵Toe pai' kana tapoinono lompe' hawa' Pue' pai' tida-ta mpotuku'. Apa' hawa' Pue', moroli' lia, pai' ria kabaraka' -na mpobahaka-ta ngkai jeko'. Jadi', neo' ta'epe mara-wadi, pai' kaliliu talipo'. Kana tatuku' hawa' -na toe. Apa' tauna to hewa toe-mi to nagane' Pue' hi hawe'ea to nababehi.

²⁵Ale ten, kto dobre nazrel v dokonalý zákon, v zákon slobody, a zotrval pri tom, ten, pretože nie je iba zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.

²⁶Ane ria tauna to mpo'uli' topo'agama-i, hiaa' uma najagai wiwi-na, mpobagiu woto-na moto-imi. Uma ria kalaua po'agama-na tetu.

²⁶Ak sa niekomu medzi vami zdá, že je nábožný, a nedrží svojho jazyka na úzde, ale zvodí svoje srdce, toho náboženstvo je márne.

²⁷Ane po'ingku tauna to mo'agama mpu'u hante uma ria pebagiua-na ba kasalaia' -na hi poncilo Alata'ala to Tuama, hewa toi: mpewili' ana' ilu pai' tobalu to mpe'ahii' tuwu' -ra, pai' neo' mpotuku' gau' -ra to uma mpo'incai Alata'ala.

²⁷Čisté náboženstvo a nepoškvrnené u Boha a Otca je toto: navštevovať siroty a vdovy v ich súžení a seba ostríhať nepoškvrneného od sveta.