¹Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení.

¹Ompi' -ku hawe'ea! Neo' -koi wori' to doko' jadi' guru agama. Apa' ta'inca moto ompi', motomo-pi mpai' pomparesa' -na Alata'ala hi kita' to jadi' guru ngkai pomparesa' -na hi tau ntani' -na.

²Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo.

²Kita' omea pontu-na hala' mpo'ingku. Ane rapa' -na ria tauna to uma hala' mpo'ingku hi pololita-ra, hira' toe-mi tauna to moroli'. Ma'ala-ra mpokuasai hawe'ea kahinaa nono-ra.

³Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo.

³Anu to kedi' ma'ala mpokuasai to bohe. Biasa-na tasamai' jara' bona natuku' konoa-ta. Hante sama' to kedi' ma'ala tahawai' jara' to bohe.

⁴Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje.

⁴Wae wo'o kapal hi tahi': nau' hewa apa-mi kabohe-na pai' nawui ngolu' to bohe, kapal toe rapopomako' hiapa konoa pangkeni-na hante kaju to kedi' -wadi to rahanga' poguli'.

⁵Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!

⁵Wae wo'o hante jila' manusia' -e. Nau' kedi' lia-wadi jila' -ta, aga uma mowo kabohe pepakeni-na. Ngkai apu to kedi' -wadi, ponulu to mowela' bisa mampu.

⁶I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom.

⁶Wae wo'o hante lolita to tapohowa' hante jila' -ta. Lolita-ta toe hibalia kada'a-na hante apu. Hi rala woto-ta, jila' -ta toe-mi to mpopehuwu wori' nyala kada'aa-na, meliu ngkai hawe'ea bagia woto-ta to ntani' -na. Lolita to tapohowa' hante jila' -ta hewa apu to ngkai naraka, to mpakada'a hobo' katuwu' -ta.

⁷Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr;

⁷Butu nyala binata to me'ila, danci, binata to menyolo pai' uru hi rala ue, ma'ala rapomou', pai' ria-mi tauna to mpomou' -ra.

⁸ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu.

⁸Aga uma ria tauna to ma'ala mpomou' jila' manusia'! Jila' manusia' dada'a lia-i, pai' uma-i ma'ala hawaia'. Lolita to tapohowa' hante jila' -ta hewa rasu to mepatehi!

⁹Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu;

⁹Lolita-ta ma'ala tapake' mpo'une' Pue' Ala Tuama-ta. Pai' ma'ala wo'o tapake' mpotipo' doo-ta to napajadi' Pue' Ala ntuku' lence-na.

¹⁰z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia!

¹⁰Ngkai wiwi to hameha' lau-wadi mehuwu lolita pe'une' pai' lolita petipo'. Ompi' -ku hawe'ea! Kakoo-kono-na ke neo' -hawo hewa toe. Uma-hawo natao ane jila' -ta tapake' mpohowa' to lompe' pai' mpohowa' to dada'a wo'o.

¹¹Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?

¹¹Ha ria wo'o-hawo ue tuwu' to mpopehupa' ue to mononto pai' ue to mopai' wo'o?

¹²Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.

¹²Kaju ara uma-i mowua' zaitun. Pai' kaju anggur, uma-i mowua' ara. Buwu to mopoi' uma-i mpopehuwu ue to mononto.

¹³Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!

¹³Ane ria hi laintongo' -ta tauna to lompe' pekiri-na pai' monoto nono-na, kana napopehuwu kanotoa nono-na toe hante po'ingku-na to lompe' pai' hante kehi-na to mehuwu ngkai kadingki' nono-na, hewa to natao hi tauna to monoto nono-ra.

¹⁴Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.

¹⁴Tapi' ane ria hi rala nono-ta to mohingi' hi doo-ta pai' doko' mpopeliu woto-ta moto, neo' tapomolangko nono-ta, pai' neo' ta'uli' monoto mpu'u-mi-tana nono-ta. Apa' kehi-ta toe mosisala hante tudui' to makono.

¹⁵Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.

¹⁵Kanotoa nono to hewa toe, bela-hana to ngkai Pue'. Tetu ngkai dunia', ngkai kahinaa nono-ta, pai' ngkai seta!

¹⁶Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.

¹⁶Apa' ane ria tauna to mohingi' pai' -ra mpopeliu woto-ra moto, bate ria wo'o potudaa' pai' butu nyala kehi to dada'a.

¹⁷Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká.

¹⁷Aga ane tauna to mporata mpu'u kanotoa nono ngkai Alata'ala, hewa toi po'ingku-ra: lomo' -lomo' -na moroli' nono-ra. Doko' tuwu' hintuwu' -ra hante doo, mo'olu nono-ra pai' -ra mpotuku' konoa doo. Jau-ra mpotulungi tauna to mpe'ahii', pai' mpobabehi kehi to lompe'. Uma-ra mopahamalia pai' uma-ra turu mpomahapi.

¹⁸A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.

¹⁸Tauna to mpokono kahintuwuaa' pai' mpali' kahintuwuaa', po'ingku-ra bate mpotuku' konoa Alata'ala.