¹Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Bôh.

¹Lomo' -na, kako'ia-na dunia' rapajadi', mpolia' ria-imi-hana Lolita. Lolita toei, dohe Alata'ala-i, pai' Lolita toei, Hi'a moto-mi Alata'ala.

²Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha.

²Ngkai lomo' -na-imi dohe Alata'ala-e.

³Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo.

³Hi'a-mi to napopale Alata'ala mpopajadi' hawe'ea to rapajadi'. Uma ria hanyalaa to jadi' ane uma Hi'a.

⁴V ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí,

⁴Hi'a-mi pehupaa' katuwua', pai' Hi'a-mi baja to mpobajahi nono manusia'.

⁵a to svetlo svieti vo tme, a tma ho nezadržala.

⁵Baja toe mehini ncuu hi rala kabengia-na, pai' kabengia uma mpakulei' mpopatehi-i.

⁶Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján.

⁶Rata hadua tauna to nasuro Alata'ala, hanga' -na Yohanes Topeniu'.

⁷Ten prišiel na svedoctvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho.

⁷Karata-na Yohanes toe, hi'a-mi jadi' sabi' to mpopalele baja toe hi hawe'ea tauna, bona hawe'ea-ra mpo'epe posabi' -na pai' mepangala' hi baja toei.

⁸Nebol on tým svetlom, ale prišiel nato, aby svedčil o tom svetle.

⁸Yohanes, bela-hawo hi'a baja toe-e. Pai' -i tumai, mpopalele baja toe hi hawe'ea tauna.

⁹To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet.

⁹Lolita toei, Hi'a-mi poko baja to mpobajahi nono hawe'ea tauna, rata-i hi rala dunia'.

¹⁰Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal!

¹⁰Hi'a-mi to napopale Alata'ala mpopajadi' dunia' toi. Tapi' karata-na hi dunia', tauna hi dunia' uma mpo'incai-i.

¹¹Prišiel do svojho vlastného, a jeho vlastní ho neprijali!

¹¹Rata-i hi ngata-na moto, tapi' hingka ngata-na uma dota mpotarima-i.

¹²Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno;

¹²Tapi' hema-hema to mpotarima-i pai' mepangala' hi Hi'a, nawai' -ra huraa jadi' ana' Alata'ala.

¹³ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.

¹³Uma-ra mewali ana' Alata'ala sabana totu'a-ra, bela wo'o ngkai kuasa manusia', ba ngkai poncamoko. Alata'ala moto to mpopajadi' -ra ana' -na.

¹⁴A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy.

¹⁴Lolita toei, mewali manusia' -imi, pai' -i mo'oha' hi laintongo' -ta. Kai', kihilo-mi-kaina kabaraka' -na. Kabaraka' -na toe narata ngkai Tuama-na, apa' Hi'a-mi Ana' -na to Hadudua. Ngkai Hi'a toe-mi pai' alaa-na ta'inca Alata'ala pai' kabula rala-na hi kita'.

¹⁵Ján svedčil o ňom a volal: Toto je ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, predišiel ma, pretože bol prvší než ja.

¹⁵Yohanes Topeniu' mpopo'incai ntodea kahema-na Lolita toei. Mekio' -i napesukui na'uli': "Hi'a toi-mile to ku'uli' -e wengi! Ku'uli': ria mpai' to tumai ngkabokoa' ngkai aku', aga meliu kabaraka' -na ngkai aku'. Apa' kako'ia-ku putu, mpolia' ria-imi-hana."

¹⁶A z jeho plnosti sme my všetci vzali, a to milosť za milosť.

¹⁶Uma ria ka'otia ahi' -na, pai' ngkai ahi' -na toe nagane' -tamo omea, uma ria kaputua-na rasi' to tarata ngkai Hi'a.

¹⁷Lebo zákon je daný skrze Mojžiša; milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.

¹⁷Ngkai nabi Musa tatarima Atura Pue' Ala. Tapi' ngkai Yesus Kristus toe-mi pai' ta'inca mpu'u-i Alata'ala, pai' kabula rala-na hi kita'.

¹⁸Boha nikto nikdy nevidel, ale jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, on nám vysvetlil.

¹⁸Uma ria haduaa to mpohilo Alata'ala. Tapi' Ana' -na to Hadudua toei, to tida oa' hi ncori-na, Hi'a-mi to mpakanoto Alata'ala hi kita'.

¹⁹A toto je to svedoctvo Jánovo, keď boli poslali k nemu Židia z Jeruzalema kňazov a Levitov, aby sa ho opýtali: Kto si ty?

¹⁹Hewa toi posabi' -na Yohanes Topeniu' mpo'uli' kahema-nai Yesus. Topoparenta to Yahudi hi Yerusalem mposuro ba hangkuja dua imam pai' to Lewi hilou hi Yohanes. Karata-ra hi Yohanes, mepekune' -ra: "Pai' -kai tumai toi-e, tumai mpekune' -ko ba hema-ko. Ba iko mpu'u-mi Magau' Topetolo' -e?"

²⁰A vyznal a nezaprel, a vyznal: Ja nie som Kristus.

²⁰Yohanes mpotompoi' -ra hante kalonto' -lonto' -na, na'uli' -raka: "Bela-kuwo aku' Magau' Topetolo'."

²¹A opýtali sa ho: A čo teda? Či si ty Eliáš? A povedal: Nie som. Či si ty ten prorok? A odpovedal: Nie.

²¹Mepekune' tena-ra: "Ane wae, hema-ko? Ba nabi Elia-dako?" Na'uli' Yohanes: "Bela wo'o." Mepekune' tena-ra: "Ba iko lau-midi nabi bohe to rajanci owi, to ra'uli' tumai mpai' hi rala dunia' -e?" Na'uli' Yohanes: "Bela wo'o."

²²Vtedy mu povedali: A kto si tedy? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali. Čo hovoríš o sebe?

²²Ngkai ree, ra'uli' tena: "Ane wae, uli' -kakai ba hema mpu'u-ko, bona ria woli' -na kiparata-raka to mposuro-kai. Beiwa petompoi' -nu kahema-na mpu'u-ko."

²³Riekol: Ja som hlas volajúceho na púšti: Urovnajte cestu Pánovu! jako povedal prorok Izaiáš.

²³Yohanes mpotompoi' -ra hante lolita nabi Yesaya owi, na'uli': "Aku' toi-le, Tauna to mekio' hi papada to wao': 'Neo' rata-imi Pue'. Porodo ami' -miki ohea-na!'"

²⁴A poslaní boli z farizeov.

²⁵Ra'uli' wo'o-mi suro to Parisi toera: "Ane bela-ko Magau' Topetolo', bela-ko nabi Elia, bela wo'o-ko nabi to rajanci, napa-di pai' mponiu' -ko tauna-e?"

²⁵A tak sa ho opýtali a riekli mu: A čo tedy krstíš, ak si ty nie Kristus, ani Eliáš ani ten prorok?

²⁷Na'uli' Yohanes: "Aku' -le mponiu' tauna hante ue-wadi. Tapi' rata mpai' hadua tauna ngkabokoa' ngkai aku'. Ria moto-imile hi laintongo' -ni tempo toi-e, tapi' uma-i ni'incai. Bangku' jadi' pahawaa' -na mpobongka koloro sapatu' -na, uma-a-kuwo natao."

²⁶A Ján im odpovedal a riekol: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí ten, ktorého vy neznáte;

²⁸Hawe'ea toe jadi' hi ngata Betania, hi peniua' -na Yohanes hi dipo ue Yordan.

²⁷to je ten, ktorý prichádza po mne a predišiel ma, ktorému som ja nie hoden rozviazať remienok na jeho obuvi.

²⁹Kampeneo-na, Yohanes mpohilo Yesus rata mpotoa' -i. Na'uli' -mi hi ntodea: "Hilo! Etu-imi tumai Ana' Bima to naporodo Alata'ala. Hi'a-mi to jadi' tolo' woto to mpolali jeko' manusia'.

²⁸To sa stalo v Betabáre za Jordánom, kde Ján krstil.

³⁰Hi'a-mi to ku'uli' -e wengi. Ku'uli' rata-i ngkabokoa' ngkai aku', aga meliu kabaraka' -na ngkai aku'. Apa' kako'ia-ku putu, mpolia' ria-imi-hana.

²⁹Druhého dňa videl Ján Ježiša, že ide k nemu, a povedal: Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!

³¹Lomo' -na wengi, ko'ia wo'o-kuwo ku'incai Kahi'a-nami Magau' Topetolo'. Hiaa' katumai-ku toi-e, bona mponiu' -ra to Israel hante ue pai' mpotudo' -raka kahema-na Magau' Topetolo' toe-e."

³⁰Toto je ten, o ktorom som ja povedal: Za mnou ide muž, ktorý bol predo mnou, pretože bol prvší ako ja.

³⁴Ria wo'o-mi posabi' -na Yohanes toi. Na'uli': "Lomo' -na uma ku'incai Kayesus-na Magau' Topetolo'. Tapi' Alata'ala mpohubui-a mponiu' tauna hante ue, pai' na'uli' -ka hewa toi: 'Ane nampa' nuhilo mpai' Inoha' Tomoroli' mana'u pai' rodo hi hadua tauna, Hi'a-mi mpai' to mponiu' tauna hante Inoha' Tomoroli'.' Jadi', kuhilo mpu'u-mi Inoha' Tomoroli' mana'u ngkai suruga molence danci mangkebodo, mehompo pai' mengkarodo hi Yesus. Toe pai' toi-ka lolita-ku: Yesus, Hi'a-mi Ana' Alata'ala."

³¹A ja som ho neznal, ale aby bol zjavený Izraelovi, preto som ja prišiel krstiac vodou.

³⁵Kampeneo-na, ria wo'o-i Yohanes hi ree hante ana'guru-na rodua.

³²A Ján svedčil a hovoril: Videl som Ducha, sostupujúceho s neba jako čo by holubicu, a zostal na ňom.

³⁶Kanahilo-na Yesus liu, na'uli': "Hilo, etu-imi tumai Ana' Bima Alata'ala!"

³³A ja som ho neznal, ale ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, ten mi povedal: Na koho uvidíš sostupovať Ducha, a že zostáva na ňom, to je ten, ktorý krstí Svätým Duchom.

³⁷Kara'epe-na ana'guru-na lolita toe, kahilou-rami mpotuku' Yesus.

³⁴A ja som videl a svedčil, že to je ten Syn Boží.

³⁸Yesus mewili', nahilo-ra mpotuku' -i. Napekune' -ra: "Napa to nipali' -e?" Ra'uli' -ki: "Hiapa po'ohaa' -nu Guru?"

³⁵Nasledujúceho dňa zase stál Ján i z jeho učeníkov dvaja

³⁹Na'uli' Yesus: "Mai-mokoi, nihilo moto mpai'." Hilou mpu'u-ramo mpotuku' -i rata hi po'ohaa' -na. Pai' hi ree-ramo dohe-na ngkai jaa opo' duu' mobengi.

³⁶a pozrúc na Ježiša, ktorý išiel pomimo, riekol: Hľa, Baránok Boží!

⁴⁰Ana'guru-na Yohanes toera mpotuku' Yesus, apa' mpo'epe-ra lolita-na Yohanes Topeniu' we'i. Hadua ngkai to rodua toera, hanga' -na Andreas, ompi' -na Simon Petrus.

³⁷A počuli ho to hovoriť tí dvaja učeníci a išli za Ježišom.

⁴¹Kaliliu hilou-imi Andreas mpopali' Simon, na'uli' -ki: "Kirua' -imi-kaina Mesias!" (batua-na: Magau' Topetolo').

³⁸A Ježiš obrátiac sa a vidiac ich, že idú za ním, povedal im:

⁴²Pai' napo'ema' -imi hilou hi Yesus. Yesus mponaa Simon, pai' na'uli' -ki: "Iko Simon ana' -na Yohanes. Aga ntepu'u tempo toi, rahanga' Kefas-moko." (Hanga' "Kefas" hi rala basa-ra to Yahudi, hibalia hante hanga' "Petrus" hi rala basa Yunani. Batua-na: watu.)

³⁹Čo hľadáte? A oni mu povedali: Rabbi (čo znamená preložené: Učiteľu), kde bývaš?

⁴³Kampeneo-na, Yesus mopatuju hilou hi tana' Galilea. Kako'ia-na me'ongko', hilou-imi mpohirua' -ki Filipus pai' na'uli' -ki: "Tuku' -ama!"

⁴⁰A on im povedal: Poďte a vidzte! A tak prišli a videli, kde býva, a zostali u neho ten deň; a bolo asi desať hodín.

⁴⁴Filipus toei, ngkai ngata Betsaida, ngata-ra hira' Andreas pai' Petrus.

⁴¹A jeden z tých dvoch, ktorí to počuli od Jána a išli za Ježišom, bol Andrej, brat Šimona Petra.

⁴⁵Ngkai ree, hilou wo'o-imi-hawo Filipus mpohirua' -ki doo-na to rahanga' Natanael, na'uli' -ki: "Kirua' -imi-kaina Magau' Topetolo' -e, hewa to te'uki' hi rala Buku Atura Musa pai' sura nabi owi! Hanga' -na Yesus ngkai Nazaret, ana' -na Yusuf."

⁴²Ten najprv našiel svojho vlastného brata, Šimona, a povedal mu: Našli sme Mesiáša (čo je preložené: Kristus čiže Pomazaný).

⁴⁶Hampetompoi' Natanael: "Ha ria wo'o-hawo to lompe' to mehuwu ngkai Nazaret-e?" Na'uli' Filipus: "Mai-moko, nuhilo moto-i mpai'!" Hilou-ramo hi Yesus.

⁴³A priviedol ho k Ježišovi. A Ježiš pozrúc na neho povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfaš (čo znamená v preklade: Peter čiže Skala).

⁴⁷Yesus mpohilo Natanael tumai mpohirua' -ki, na'uli': "Etu-i tumai hadua to Yahudi to mpo'uhi mpu'u kehi-na Israel ntu'a-na owi, bela-i topebagiu!"

⁴⁴Zase nasledujúceho dňa chcel Ježiš vyjsť do Galilee a našiel Filipa a povedal mu: Poď za mnou!

⁴⁸Na'uli' Natanael: "Ngkaiapa kanu'incaa-ku Guru?" Na'uli' Yesus: "Kako'ia-na nakio' -ko Filipus, kuhilo-mokole, hi tawu kaju ara toe-e ria."

⁴⁵A Filip bol z Betsaidy, z mesta Andrejovho a Petrovho.

⁴⁹Na'uli' Natanael: "Ana' Alata'ala mpu'u-ko-tawo', Guru! Iko mpu'u-mi Magau' to Israel!"

⁴⁶A Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho, z Nazareta.

⁵⁰Na'uli' Yesus: "Nupangala' apa' ku'uli' kakuhilo-nu hi tawu kaju ara-e? Nuhilo tena-pi mpai' to meliu kabohe-na ngkai tetu."

⁴⁷A Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobrého? Filip mu povedal: Poď a vidz!

⁵¹Oti toe, na'uli' wo'o-mi Yesus: "Makono mpu'u lolita-ku toi: nihilo mpai' langi' tebea pai' mala'eka Alata'ala ngkahe' pai' mana'u tumai hi Aku', Ana' Manusia'."

⁴⁸Potom videl Ježiš Natanaela ísť k sebe a povedal o ňom: Hľa opravdivý Izraelita, v ktorom nieto lesti.

⁴⁹Natanael mu povedal: Odkiaľ ma znáš? Ježiš odpovedal a riekol mu: Prv ako ťa zavolal Filip, keď si bol pod tým fíkom, videl som ťa.

⁵⁰Natanael odpovedal a riekol mu: Rabbi, ty si ten Syn Boží! Ty si ten kráľ Izraelov!

⁵¹A Ježiš odpovedal a riekol mu: Preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš.

⁵²A ďalej mu povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že odteraz uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a sostupovať na Syna človeka.