¹Keď to povedal Ježiš, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Kedron, kde bola zahrada, do ktorej vošiel on i jeho učeníci.

¹Kahudu-na Yesus mosampaya, me'ongko' -imi hante ana'guru-na hilou hi mali ngata. Mpodongka' -ra ue Kidron, pai' -ra hilou hi pampa to hi dipo-na.

²A vedel i Judáš, jeho zradca, o tom mieste, že sa tam často schádzaval Ježiš so svojimi učeníkmi.

²Yudas, to mpobalu' Yesus toei, mpo'inca kahiapa-na pampa toe, apa' Yesus pai' ana'guru-na jau-ra morumpu hi ria.

³A tak pojal Judáš čatu vojska a služobníkov od najvyšších kňazov a od farizeov a prišiel ta s fakľami a s inými svetlami a so zbraňami.

³Jadi', imam pangkeni pai' to Parisi mpohubui hampodooa tantara to Roma pai' topojaga Tomi Alata'ala mpo'ema' Yudas hilou hi pampa toe. Mpokeni-ra rewa mpanga'e, lampu pai' hulu'.

⁴A tak Ježiš vediac všetko, čo malo prijsť na neho, vyšiel a povedal im: Koho hľadáte?

⁴Yesus mpo'inca omea napa to kana jadi' hi woto-na. Toe pai' hilou-imi mpotomu tauna toera, pai' napekune': "Hema to nipali'?"

⁵A oni mu odpovedali: Ježiša Nazarejského. Na to im povedal Ježiš: Ja som. A stál s nimi aj Judáš, jeho zradca.

⁵Ra'uli': "Yesus to Nazaret." Na'uli' Yesus: "Aku' -mile toi-e." Yudas to mpobalu' -i mokore hi ree dohe tantara pai' topojaga toera.

⁶A jako im povedal: Ja som, postúpili nazpät a padli na zem.

⁶Nto'u kana'uli' -na-raka Yesus: "Aku' -mile toi-e," ngkala'ura-ramo pai' modungka-ra hi tana'.

⁷Vtedy sa ich zase opýtal: Koho hľadáte? A oni povedali: Ježiša Nazarejského.

⁷Napekune' wo'o-mi Yesus: "Hema to nipali' -e?" Ra'uli': "Yesus to Nazaret."

⁸Ježiš odpovedal: Povedal som vám, že ja som. Ak tedy mňa hľadáte, nechajte týchto odísť.

⁸Na'uli' Yesus: "Ku'uu-uli' -mi we'i ka'Aku' -nami toi-e. Jadi', ane Aku' mpu'u to nipali', pelele' -ramo doo-ku tohe'i hilou."

⁹Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal, že z tých, ktorých si mi dal, neztratil som niktorého.

⁹(Hante lolita-na Yesus toe, madupa' -mi napa to na'uli' hi rala posampaya-na we'i: "Ngkai hawe'ea tauna to nuwai' -ka, uma ria haduaa to mporata silaka.")

¹⁰Vtedy Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho a uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu pravé ucho. A sluhovi bolo meno Malchus.

¹⁰Ngkai ree, Simon Petrus mpowute' piho' -na, natime-ki hadua batua Imam Bohe, bela mpoholu tilinga ka'ana-na. Hanga' -na batua toei, Malkus.

¹¹Vtedy povedal Ježiš Petrovi: Daj svoj meč do pošvy! Či nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?

¹¹Na'uli' Yesus hi Petrus: "Unco' nculii' piho' -nu! Ha nu'uli' -kona kupetiboi' kaparia to naponoa' ami' -maka Tuama-kue?"

¹²Vtedy čata vojska, tisícnik a služobníci Židov sobrali Ježiša a poviazali ho.

¹²Ngkai ree, tantara to Roma hante tadulako-ra, pai' topojaga to Yahudi mpohoko' Yesus, rahoo',

¹³A odviedli ho najprv k Annášovi, pretože bol svokrom Kaifášovým, ktorý bol toho roku najvyšším kňazom.

¹³pai' -i rakeni hilou hi tomi Imam Bohe. Lomo' -na rakeni-i hilou hi Hanas, piniana-na Kayafas. Kayafas toei Imam Bohe hi mpae toe.

¹⁴A to bol ten Kaifáš, ktorý to dal Židom radu, že je vraj užitočné, aby jeden človek zomrel za ľud.

¹⁴Kayafas toe-mi to mpo'uli' -raka topoparenta to Yahudi wengi: "Agina-pi tau hadua mate mposampei ntodea."

¹⁵A išiel za Ježišom Šimon Peter i ten druhý učeník. A ten učeník bol známy najvyššiemu kňazovi a vošiel spolu s Ježišom do nádvoria najvyššieho kňaza,

¹⁵Simon Petrus pai' hadua ana'guru ntani' -na mpotuku' Yesus. Ana'guru to hadua toei, pome'inca-na Imam Bohe. Jadi', mesua' -imi dohe Yesus hi berewe tomi Imam Bohe.

¹⁶ale Peter stál vonku pri dveriach. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý to bol známy najvyššiemu kňazovi, prehovoril s vrátnou a voviedol Petra.

¹⁶Petrus mepopea hi mali-na, hi wobo' wala. Ngkai ree we'i, ana'guru to hadua toei, lou nculii' hi mali-na mpololitai tobine to mpojaga wobo', bona Petrus rapiliu mesua' dohe-na, pai' napo'ema' -i Petrus mesua' hi rala-na.

¹⁷A dievčina, tá vrátna, povedala Petrovi: Či nie si aj ty z učeníkov toho človeka? A on povedal: Nie som.

¹⁷Tobine topojaga wobo' toei mpo'uli' -ki Petrus: "Ha bela iko wo'o ana'guru-na tauna toei-e lou?" Na'uli' Petrus: "Bela!"

¹⁸A stáli tam sluhovia a služobníci Židov rozložiac vatru, pretože bolo zima, a zohrievali sa. A bol s nimi aj Peter stojac a zohrievajúc sa.

¹⁸Nto'u toe, tempo lengi'. Jadi', ba hangkuja dua batua pai' topojaga mpobaa apu hi berewe hante wuri to morea', pai' -ra mokore ntololikia-na moneru. Petrus wo'o mokore pai' moneru dohe-ra.

¹⁹A najvyšší kňaz sa pýtal, Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie.

¹⁹Hi rala tomi, Imam Bohe mpopekune' Yesus na'uli' -ki: "Hema omea-ra ana'guru-nue? Napa to nutudui' -raka?"

²⁰A Ježiš mu odpovedalo: Ja som verejne hovoril svetu; ja som vždy učil v synagóge a v chráme, kde sa odovšadiaľ schádzajú Židia, a skryte som nehovoril ničoho.

²⁰Na'uli' Yesus: "Kabiasaa-ku, mololita hante kalonto' -lonto' -na hi hawe'ea tauna. Metudui' -a hi tomi posampayaa pai' hi Tomi Alata'ala, hi kabiasaa-ta kita' to Yahudi morumpu. Uma ria to kuwunii' -na.

²¹Čo sa mňa pýtaš? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril. Vidz, tí vedia, čo som ja povedal.

²¹Jadi', napa pai' nupekune' -ae? Pekune' moto-ra-kowo to mpo'epe-a metudui'. Ra'inca moto mpai' napa to ku'uli'."

²²A keď to riekol, jeden zo služobníkov, stojac tam, dal Ježišovi pohlavok a povedal: Či tak odpovedáš najvyššiemu kňazovi?

²²Kana'uli' -na Yesus toe, hadua topojaga to mokore hi ncori-na mpohopo' -i, na'uli': "Daho' mpu'u-ko-kona mololita hewa tetu hi Imam Bohe-e!"

²³Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, dosvedči, čo bolo na mojej reči zlé; ale ak dobré, čo ma biješ?

²³Na'uli' Yesus: "Ane uma makono to ku'uli', uli' lau-mi hi rehe'i napa sala' -ku. Tapi' ane makono lolita-ku, napa pai' nuhopo' -a?"

²⁴Potom ho poslal Annáš sviazaného ku Kaifášovi, najvyššiemu kňazovi.

²⁴Ngkai ree, Hanas mpohubui topojaga mpokeni Yesus hilou hi Imam Bohe Kayafas. Nto'u toe, pale-na Yesus tehoo' oa' -pidi.

²⁵A Šimon Peter stál a zohrieval sa. A povedali mu: Či nie si aj ty z jeho učeníkov? Ale on zaprel a povedal: Nie som.

²⁵Simon Petrus, ria-i-pidi mokore pai' moneru ngkokore dohe topojaga. Ria tauna to mpo'uli' -ki: "Ha bela iko wo'o hadua ana'guru-nae?" Nasapu Petrus, na'uli': "Bela-kuwo aku'!"

²⁶A jeden zo sluhov najvyššieho kňaza, príbuzný toho, ktorému bol Peter odťal to ucho, povedal: Či som ťa ja nevidel s ním tam v zahrade?

²⁶Ria wo'o hi ree hadua batua Imam Bohe. Batua toei, ompi' tauna to naholu Petrus tilinga-na. Na'uli' batua toei mpo'uli' -ki Petrus: "Ha bela iko to kuhilo-e ngone hi pampa toe ria dohe Yesus-e?"

²⁷Vtedy zase zaprel Peter, a hneď zaspieval kohút.

²⁷Nasapu wo'o-mi Petrus, na'uli': "Bela!" Nto'u toe, turua' -mi manu'.

²⁸A tak odviedli Ježiša od Kaifáša do prätória, a bolo ráno. Ale oni nevošli do prätória, aby sa nepoškvrnili, ale aby jedli baránka.

²⁸Mepupulo ngkii, Yesus rakeni ngkai tomi Kayafas hilou hi tomi gubernur. Topoparenta to Yahudi moto, uma-ra mesua' hi rala tomi gubernur, apa' gubernur toe, bela-i to Yahudi, pai' ane mesua' -ra hi rala tomi to bela tomi to Yahudi, jadi' babo' -ra ntuku' atura agama-ra, pai' uma-ra ma'ala ngkoni' pongkoni' Paskah.

²⁹Vtedy vyšiel Pilát von za nimi a povedal: Akú žalobu nesiete proti tomuto človekovi?

²⁹Jadi', Gubernur Pilatus hilou hi mali-na mpohirua' -raka pai' napekune' -ra: "Napa to nipangadu' -ki tauna toii-e?"

³⁰Odpovedali a riekli mu: Keby tento nebol zle robil, neboli by sme ti ho vydali.

³⁰Ra'uli': "Ane ke bela-i tauna to dada'a, ke uma-i kibua' hi Tuama Gubernur."

³¹Vtedy im povedal Pilát: Vezmite ho vy a odsúďte podľa svojho zákona. A Židia mu povedali: My nesmieme nikoho zabiť.

³¹Na'uli' Pilatus: "Keni hilou nculii', nipohurai-miki sala' -na ntuku' ada agama-ni moto-koiwo!" Ra'uli' to Yahudi toera: "Kai' -le, uma-kai rapiliu mpohuku' mate tauna."

³²Aby sa naplnilo slovo Ježišovo, ktoré povedal dávajúc znamenie, akou smrťou mal zomrieť.

³²(Toi majadi' bona madupa' napa to na'uli' Yesus mpolowa beiwa mpai' kamate-na.)

³³Vtedy zase vošiel Pilát do prätória a zavolal Ježiša a povedal mu: Či si ty ten kráľ Židov?

³³Ngkai ree, Pilatus mesua' nculii' hi rala tomi, napehubui bona Yesus rakeni hi nyanyoa-na, pai' napekune' -i: "Ha Iko mpu'u-mi Magau' to Yahudi-e?"

³⁴Ježiš mu odpovedal: Hovoríš to ty sám od seba, a či ti iní povedali o mne?

³⁴Na'uli' Yesus: "Pompekunea' tetu ngkai Gubernur moto, ba pololita tau ntani' -nadi?"

³⁵Pilát povedal: Či so ja azda Žid? Tvoj vlastný národ a najvyšší kňazi mi ťa vydali. Čo si učinil?

³⁵Na'uli' Pilatus: "Kawe' to Yahudi-a! Hingka to Yahudi-nu moto-kowo hante imam pangkeni to mpokeni-ko hi aku' -e. Napa-di sala' to nubabehi-e?"

³⁶Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta; keby bolo moje kráľovstvo z tohoto sveta, moji služobníci by zápasili o to, aby som nebol vydaný Židom. Ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto.

³⁶Na'uli' Yesus: "Kamagaua' -ku bela ngkai dunia' toi. Ane rapa' -na magau' hi dunia' toi mpu'u-a, tauna to mpotuku' -a bate me'ewa bona neo' -a rahoko' pai' rapewai' hi topoparenta to Yahudi. Tapi' Kamagaua' -ku bela ngkai dunia' toi."

³⁷Vtedy mu povedal Pilát: Teda si ty predsa kráľ? Ježiš odpovedal: Ty dobre hovoríš, že som ja kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedoctvo. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas.

³⁷Na'uli' wo'o-mi Pilatus: "Ane wae-di, magau' mpu'u-ko?" Na'uli' Yesus: "Iko moto to mpo'uli' Aku' toi magau'. Pai' -a putu hi dunia' toi, bona mpo'uli' napa to makono. Tauna to mpokono napa to makono, bate mpangala' lolita-ku."

³⁸Pilát mu povedal: Čo je pravda? A keď to povedal, zase vyšiel za Židmi a povedal im: Ja nenachádzam nijakej viny na ňom.

³⁸Hampetompoi' Pilatus: "Ah! Napa-i to nu'uli' makono tetu-e?"

³⁹Ale máte obyčaj, aby som vám prepustil jedného na Veľkú noc; či teda chcete, aby som vám prepustil kráľa Židov?

³⁹Aga, ane ntuku' -ki ada-ni lalau, butu mpae-na hi Eo Paskah, kubahaka-kokoi hadua to ratarungku', ba hema konoa-ni. Jadi', beiwa: dota-koi ane kubahaka-kokoi Magau' to Yahudi toii-e?"

⁴⁰Vtedy zase skríkli všetci a volali: Nie tohoto, ale Barabáša! A Barabáš bol zbojník.

⁴⁰Mejeu' -ra ra'uli': "Neo', neo' Hi'a! Agina Barabas!" (Barabas toe, hadua toperampaki.)