¹A vstalo všetko to množstvo, koľko ich bolo, a odviedli ho k Pilátovi.

¹Oti toe, mokore-ramo hawe'ea topohura toera pai' Yesus rakeni hilou hi Gubernur Pilatus.

²A začali žalovať na neho a hovorili: Tohoto sme našli jako takého, ktorý prevracia náš národ a bráni dávať cisárovi dane a hovorí o sebe, že je on Kristus, kráľ.

²Karata-ra hi ria, rapakilu-imi, ra'uli': "Tau toii kirata bula-na mpopanawu' ntodea! Na'uli' -raka neo' mpobayari paja' hi Kaisar. Pai' na'uli' wo'o, Hi'a-mi Kristus, hadua magau'."

³A Pilát sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A on mu odpovedal a riekol: Ty dobre hovoríš.

³Jadi', mepekune' Pilatus hi Yesus: "Ha Iko mpu'u-mi Magau' to Yahudi-e?" Na'uli' Yesus: "Wae mpu'u, hewa to nu'uli' tetu-e."

⁴A Pilát povedal najvyšším kňazom a zástupom: Nenachádzam nijakej viny na tomto človekovi.

⁴Ngkai ree, na'uli' Pilatus hi imam pangkeni pai' hi ntodea: "Uma-kuna kuruai' sala' -na tau toii."

⁵Ale oni nástojili a hovorili: Búri ľud svojím učením učiac po celom Judsku; započal od Galilee a prišiel až sem.

⁵Tapi' rajojo lau-mi mpo'uli': "Na'ukei' ntodea hante tudui' -na, hobo' hi tana' to Yahudi. Lomo' -na hi Galilea-i, hiaa' wae lau rata-imi hi rehe'i."

⁶A keď počul Pilát o Galilei, opýtal sa, či je to človek Galilean?

⁶Kana'epe-na Pilatus tohe'e, mepekune' -i: "Ha to Galilea-i?"

⁷A dozvediac sa, že je z panstva Heródesovho, poslal ho hore k Heródesovi, ktorý bol tiež v Jeruzaleme v tých dňoch.

⁷Ratompoi': "Io', to Galilea-i-hawo." Mpo'epe toe, Pilatus mpohubui tauna mpokeni Yesus hilou hi Magau' Herodes, apa' Herodes toei topoparenta hi tana' Galilea. Pai' nto'u toe, hi Yerusalem wo'o-i-hawo Herodes.

⁸A keď videl Heródes Ježiša, zaradoval sa veľmi, lebo ho už od dávna chcel vidieť, pretože mnoho slýchal o ňom a nadejal sa, že ho uvidí učiniť nejaký div.

⁸Goe' lia-imi Herodes mpohilo Yesus, apa' mahae-imi mpo'epe tauna mpotompo'wiwi-i, pai' doko' nahilo-i. Nasarumaka, Yesus mpobabehi tanda mekoncehi bona nahilo.

⁹A pýtal sa ho mnohými rečami, ale on mu ničoho neodpovedal.

⁹Toe pai' wori' pompekunea' -na hi Yesus, aga Yesus uma winihi.

¹⁰A stáli tam najvyšší kňazi a zákonníci prudko na neho žalujúc.

¹⁰Imam pangkeni pai' guru agama ria wo'o-ra hi ree, karapo' -damo lolita-ra mpopakilu Yesus hi Herodes.

¹¹A potom, keď ním pohŕdnul Heródes so svojím vojskom a naposmieval sa mu, obliekol ho do skvelého rúcha a poslal ho zpät Pilátovi.

¹¹Oti toe, Herodes hante tantara-na mpopo'ore' pai' mporuge' Yesus. Raheai-i hante pohea magau', pai' rakeni nculii' -i hilou hi Pilatus.

¹²A Pilát a Heródes sa stali priateľmi jeden s druhým toho dňa, lebo predtým si boli nepriateľmi.

¹²Hi eo tohe'e momekalompei' -ramo Herodes pai' Pilatus, hiaa' ri'ulu mosisala-ra.

¹³A Pilát si svolal najvyšších kňazov i kniežatá i ľud

¹³Ngkai ree, Pilatus mporumpu hawe'ea imam pangkeni pai' totu'a ngata hante ntodea,

¹⁴a povedal im: Doviedli ste mi tohoto človeka, že vraj odvracia ľud, a hľa, ja som sa ho povypytoval pred vami a nenašiel som na tomto človekovi nijakej takej viny, jako na neho žalujete.

¹⁴pai' na'uli' -raka: "Tau toii nikeni tumai, ni'uli' mpopanawu' -i ntodea. Kuparesa' -imi hi nyanyoa-ni omea, aga uma ria kuruai' hanyalaa gau' -na to dada'a hewa to nipakilu-ki.

¹⁵Ale ani Heródes, lebo som vás poslal hore k nemu, a vidíte, neurobil ničoho takého, čo by bolo hodno smrti.

¹⁵Wae wo'o-hawo pomporata-na Herodes, apa' napoponculi' -imi hi aku'. Tau toii, uma-i mpobabehi ba napa-napa to masipato' rahuku' mate-ki.

¹⁶Potrescem ho tedy a prepustím.

¹⁶Jadi', kuweba' -i-wadi pai' kubahaka-i." ((

¹⁷Lebo na ten sviatok im musel vždy prepustiť jedného väzňa.

¹⁷Pilatus mpo'uli' hewa toe, apa' biasa-na butu Eo Paskah kana nabahaka hadua tauna to ratarungku', bona mpo'ala' nono ntodea. Toe pai' na'uli': "Kuweba' -i-wadi pai' kubahaka-i."))

¹⁸Ale skríkli, všetko to množstvo, a hovorili: Zahlaď tohoto a prepusti nám Barabáša!

¹⁸Mpo'epe toe, mogora-ramo ntodea mpo'uli': "Patehi-imi! Bahaka-kakai Barabas!"

¹⁹Ktorý bol pre jakúsi vzburu, ktorá bola povstala v meste, a pre vraždu hodený do žalára.

¹⁹Barabas toe ratarungku' sabana pe'ewa-na hi topoparenta hi rala ngata pai' topepatehi wo'o-i.

²⁰Vtedy zase prehovoril k nim Pilát chcúc prepustiť Ježiša.

²⁰Jadi', apa' Pilatus doko' mpobahaka Yesus, toe pai' mololita tena-i hi ntodea.

²¹Ale oni mu nato volali zpät a hovorili: Ukrižuj, ukrižuj ho!

²¹Aga rajojo lau-mi mogora, ra'uli': "Parika' -i! Parika' -i!"

²²A on im povedal po tretie: Ale čože zlého urobil tento? Nijakej príčiny smrti som nenašiel na ňom. Potrescem ho tedy a prepustím.

²²Nakatolu-ngkanii Pilatus mpo'uli' -raka: "Hiaa' napa-mile sala' -nae? Uma ria kuruai' nau' hanyalaa sala' -na to masipato' rahuku' mate-ki. Kuweba' -i-wadi pai' kubahaka."

²³Ale oni len naliehali velikým hlasom a požadovali, aby bol ukrižovaný, a ich hlasy prevládaly i hlasy najvyšších kňazov.

²³Aga rahudukulei' lau-mi merapi' bona Yesus raparika'. Ka'omea-na medagi mpu'u-ramo.

²⁴Vtedy usúdil Pilát, aby sa stalo, čo si žiadajú,

²⁴Napomonoa' -mi Pilatus bona Yesus rahuku' mate, ntuku' pomperapia' -ra.

²⁵a prepustil im toho pre vzburu a pre vraždu hodeného do väzenia, ktorého si pýtali, a Ježiša vydal ich ľubovôli.

²⁵Pai' napomonoa' wo'o mpobahaka-raka tauna to raperapi', to ratarungku' sabana pe'ewa-na pai' pepatehi-na. Yesus ratonu hi tantara to Roma bona rapatehi ntuku' konoa-ra to Yahudi.

²⁶A jako ho viedli, pochytili istého Šimona Cyrenenského, ktorý išiel s poľa, a položili na neho kríž, aby niesol za Ježišom.

²⁶Ngkai ree, rakeni-imi Yesus hilou hi mali ngata, pai' hi lengko ohea hirua' -ra hante hadua tauna to rahanga' Simon to Kirene. Hi'a tohe'ei, lako' rata hi ngata. Tantara to Roma mpentoe Simon, rapewuku-i mpaha'a kaju parika' hilou dohe-ra mpotuku' Yesus.

²⁷A išlo za ním veliké množstvo ľudu i žien, ktoré nariekaly a kvílily nad ním.

²⁷Bula-na Yesus rakeni hilou hi mali ngata, wori' tauna to metuku'. Ria wo'o-ra ba hangkuja dua tobine to metuku'. Tobine toera mpokageoi' pai' mpotantangii' -i.

²⁸A Ježiš sa obrátil k nim a povedal: Dcéry Jeruzalema, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi:

²⁸Yesus mpewili' -ra pai' na'uli' -raka: "Ee tobine to Yerusalem, neo' -a nikageoi'. Agina woto-ni moto pai' ana' -ni nikageoi'.

²⁹Lebo hľa, idú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné, a životy, ktoré nerodily, prsia, ktoré nekojily.

²⁹Apa' rata mpai' tempo-na tauna mpo'uli': `Marasi' lau-ramo tobine to lalo, to uma hangkania mo'ana', pai' to uma hangkania mpentii' ana'!'

³⁰Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a brehom: Prikryte nás:

³⁰Nto'u toe mpai', tauna mpololitai bulu' hewa toi: `Duruhi-makai bulu'! Lulihi-makai watu!'

³¹Lebo ak toto robia na zelenom dreve, čo bude na suchom.

³¹Apa' ane Aku', to uma ria sala' -ku, rapohewa toe, peliu-liu-nami mpai' koi'."

³²A videl s ním aj iných dvoch, zločincov, aby ich zabili.

³²Nto'u Yesus rakeni hilou raparika' toe, ria wo'o rodua tau ntani' -na to rakeni hilou dohe-na bona rapatehi. To rodua toe, paka' to dada'a gau' -ra.

³³A keď prišli na miesto, zvané Lebka alebo Umrlčia hlava, tam ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane.

³³Karata-ra hi po'ohaa' to rahanga' Bulu' Banga'woo', raparika' -imi Yesus. Pai' to rodua to dada'a gau' -ra toera, raparika' wo'o-ramo-rawo, hadua hi mali ka'ana-na hadua mali ki'ii-na.

³⁴A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia! A deliac si jeho rúcho hodili oň los.

³⁴Yesus mosampaya, na'uli': "Tuama-ku, ampungi-ra-rawo, apa' uma ra'incai napa to rababehi." Tantara to mpoparika' Yesus mpotene' undi hewa pompenoa' -ra, ba hema-ra to mporata pohea-na.

³⁵A ľudia stáli a dívali sa. A posmievali sa mu s nimi aj pohlavári a hovorili: Iným spomáhal, nech spomôže sám sebe, ak je on Kristus, ten vyvolený Boží!

³⁵Wori' tauna tumai mokore hilau merono. Wae wo'o pangkeni to Yahudi mpopo'ore' -i, ra'uli': "Tau ntani' -na natulungi-ramo. Agina woto-na moto-pi natulungi, ane makono Kahi'a-na Magau' Topetolo' to napelihi Alata'ala-e!"

³⁶Aj vojaci sa mu posmievali prichádzajúc a ocot mu podávajúc

³⁶Tantara-tantara wo'o mpopo'ore' -i. Ramohui' -i pai' rapopo'inui-i anggur to mo'onco,

³⁷a hovorili: Ak si ty ten kráľ Židov, spomôžže si!

³⁷pai' ra'uli': "Ane Magau' to Yahudi mpu'u-ko, wae-pi tulungi moto-mi-kowo woto-nu!"

³⁸A bol aj nápis napísaný nad ním, písmom gréckym, latinským a hebrejským: Toto je kráľ Židov.

³⁸Hi kaju parika' -na Yesus hi ntoto woo' -na ria ukia' hewa toi: TOI-MI MAGAU' TO YAHUDI.

³⁹A jeden z tých povesených zločincov sa mu rúhal a hovoril: Či nie si ty Kristus? Spomôž sám sebe i nám!

³⁹Hadua todada'a to raparika' dohe-na Yesus, mpolibui' Yesus, na'uli': "Nu'uli' -kona Iko Magau' Topetolo' -e! Ane bongko wae, tulungi-mi woto-nu pai' kai' wo'o-kaiwo!"

⁴⁰A ten druhý odpovedal, karhal ho a riekol: Či sa ani ty nebojíš Boha, pretože si v tom istom odsudku?

⁴⁰Aga to hadua-i-hana mpotanee' doo-na, na'uli' -ki: "Ha uma-ko me'eka' -e? Uma-ko mengkoru hi Alata'ala-e? Rahuku' mate omea-ta toi-e.

⁴¹A my, pravda, spravedlivo, lebo berieme hodnú odplatu za to, čo sme páchali, ale tento neurobil ničoho zlého.

⁴¹Aga huku' -ta kita' rodua, toto-na-tana ntuku' kadada'a gau' -ta. Hiaa' Hi'a-hana, uma ria sala' -na."

⁴²A povedal Ježišovi: Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prijdeš vo svojom kráľovstve!

⁴²Oti toe, pai' -i mpololitai Yesus, na'uli': "Yesus, kiwoi-a-kuwo, ane rata-poko mpai' jadi' Magau'!"

⁴³A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, dnes budeš so mnou v raji.

⁴³Na'uli' Yesus mpo'uli' -ki: "Mpu'u ku'uli' -koko: eo toe mpai' lau, ria-ko dohe-ku hi Firdaus."

⁴⁴A bolo okolo šiestej hodiny, a povstala tma na celej zemi a trvala až do deviatej hodiny.

⁴⁴Tebua' -mi eo, muu-mule' uma-pi mehini eo. Hangaa mobengi-mi hobo' hi ngata toe, duu' rata jaa tolu.

⁴⁵A slnce sa zatmilo, a chrámová opona sa roztrhla cez poly.

⁴⁵Kain porini-olo' to tetoe hi rala Tomi Alata'ala, mobika' ntongo' jadi' rontau.

⁴⁶A Ježiš zvolal velikým hlasom a povedal: Otče, do tvojich rúk kladiem svojho ducha! A keď to povedal, vypustil dušu.

⁴⁶Oti toe, me'au-imi Yesus napesukui mpo'uli': "Tuama-ku, hi rala pale-nu kutonu-mi kao' -ku!" Ka'oti-na mololita hewa toe, modupe' -mi inoha' -na.

⁴⁷A keď videl stotník, čo sa stalo, oslavoval Boha a povedal: Tento človek bol skutočne spravedlivý.

⁴⁷Kanahilo-na tadulako tantara napa to jadi' toe, mpo'une' Alata'ala-imi, na'uli': "Makono mpu'u-tawo! Hi'a he'e tauna to monoa'!"

⁴⁸A všetky tie zástupy, ktoré sa boly sišly k tomu divadlu, vidiac, čo sa stalo, všetci sa bili do pŕs a vracali sa zpät do mesta.

⁴⁸Hawe'ea tauna to morumpu merono, karahilo-na napa to jadi' toe, nculii' -ramo hilou hi tomi-ra, pai' halengko ohea mporera' -rera' hunamu-ra.

⁴⁹A všetci jeho známi stáli zďaleka, i ženy, ktoré nasledujúc ho boly prišly s ním od Galilee a dívaly sa na to.

⁴⁹Ane hawe'ea pome'inca-na Yesus hante tobine-tobine to mpotuku' -i ngkai Galilea, mokore molaa-ra mpohilo hawe'ea to jadi' toe.

⁵⁰A hľa, nejaký muž, menom Jozef, radca, človek, dobrý a spravedlivý,

⁵¹Ria hadua tomane to rahanga' Yusuf to ngkai ngata Arimatea hi tana' Yudea. Yusuf toei, tauna to lompe' pai' monoa' ingku-na, pai' to mpopea wo'o tempo-na Alata'ala jadi' Magau' hi dunia'. Nau' -i hadua topohura hi Polibua' Bohe Agama to Yahudi, aga uma napokonoi hawa' pai' kabotu' -ra to mpo'uli' Yesus kana rapatehi.

⁵¹ktorý nebol pristal na ich radu a na ich skutok, z Arimátie, z mesta Židov, ktorý tiež sám očakával kráľovstvo Božie,

⁵²Yusuf toei hilou hi Gubernur Pilatus mperapi' woto-na Yesus.

⁵²ten išiel k Pilátovi a vypýtal si telo Ježišovo.

⁵³Napopana'u-mi woto Yesus ngkai kaju parika' -na, naputu' hante kain to bula, pai' napopoturu hi rala daeo' to ralonga' hi panapa bulu'. Daeo' toe bo'u-pidi, ko'ia hangkania rapotanai.

⁵³A keď ho sňal, zavinul ho do jemného plátna a položil do hrobu, vytesaného v skale, v ktorom ešte nikdy nikto neležal.

⁵⁴Eo toe, eo pomporodoa, pai' ntuku' ada to Yahudi ntepu'u ncimonou' toe rapalii' mobago, apa' ntepu'u-mi eo pepuea'.

⁵⁴A bol deň pripravovania, a nastávala sobota.

⁵⁵Toe pai' tobine to mpodohei Yesus ngkai Galilea mpotuku' Yusuf hilou hi daeo' toe. Rahilo beiwa woto Yesus ratu'u hi rala daeo'.

⁵⁵A išli za ním aj ženy, ktoré s ním boly prišly z Galilee, a podívaly sa na hrob, i jako ta bolo položené telo.

⁵⁶Oti toe, nculii' -ramo hilou hi ngata, mporodo rampa-rampa hante lana honga bona ragelai' -ki woto Yesus. Oti toe, hi eo pepuea' rapento'oi-mi mobago ntuku' Atura Musa.

⁵⁶A navrátiac sa nahotovily voňavých vecí i mastí. Ale cez sobotu odpočívaly podľa prikázania.